VsetkoVsade

Úprimne obdivujem každého, kto nájde dostatočnú odvahu začať s aktívnou pomocou hendikepovaným spoluobčanom pri zaradení do spoločnosti. Sám s nimi síce pestujem nadštandardné vzťahy, epileptikom pri záchvatoch srdečne potriasam rukou, hluchým deťom pred spaním ochotne čítam rozprávky a slepcov na konci návštevy uisťujem, že sa už čoskoro opäť vidíme, obetovať svoj čas podobným aktivitám v pravidelných intervaloch je však bezpochyby nemalou výzvou. Mne obvykle stačí už vedomie, že som úspešne prežil ďalších dvadsaťštyri hodín bez záznamu o násilnom trestnom čine a zoznam dobrých skutkov na daný deň si s piesňou na perách spokojne odfajknem ako splnený. Osobne si však myslím, že činnosť ľudí podobných organizátorom tábora v tomto skvelom dokumente by si vo svete zaslúžila ďaleko viac pozornosti, v ich prípade totiž na rozdiel od Kardashianiek, LilPumpov a ďalších duševných invalidov obývajúcich vrcholy rebríčkov spoločenskej popularity, ide o tie ozajstné celebrity, ktoré spolu s barmanmi či dílermi životy ľudí vo svojom okolí neváhajú denne robiť lepšími.

Začínam si naliehavo klásť otázku, či orgány zodpovedné za našu bezpečnosť na internete majú priority pri pracovných postupoch usporiadané v správnom poradí. Človek už dnes na sociálnej sieti nemôže ani vyznať lásku novej známosti bez obáv, že ho jej otec nahlási za obťažovanie maloletých, keď sa chce na Pornhube doklikať k obľúbenej sekcii, stránka od neho nekompromisne vyžaduje potvrdenie veku nad osemnásť rokov a pri nákupe extázy cez darkweb musí platiť bitcoinami, pričom pár jednoduchých kliknutí v internetbankingu by dokonale stačilo. O to viac ma po stiahnutí Suspension znepokojila skutočnosť, že pre získanie voľného prístupu k podobnej zbrani hromadného ničenia mozgových buniek postačí vám i vašim deťom obyčajná schopnosť opísať štvormiestny captcha kód a následne odkliknúť tlačidlo s nápisom Stiahnuť. Netušiac, do čoho idem, som ten festival nehereckého umenia poctivo dopozeral až po dvadsiatu minútu, potom si môj notebook v zúfalstve sám podrezal kábel.

Verejných športových podujatí sa zúčastňujem nesmierne rád, svoje ušľachtilé záľuby v orálnej absorbcii destilátov a pozorovaní ľudí pri ťažkej práci tu totiž zakaždým dokážem jedinečne spojiť, čo mi spolu s ďalšími mne podobnými životnými troskami, ktoré ťažkú prácu denne vykonávajú bez toho, aby na ňu bol okrem ich nadriadených niekto zvedavý, poskytuje aspoň dočasnú satisfakciu. Po aktívnej účasti na potýčkach fanklubov som síce nikdy dvakrát netúžil, konflikty z bezpečnostných dôvodov vyvolávam výlučne v internetových diskusiách a miesto hláv súperových priaznivcov okopávam nanajvýš zemiaky u babky na poli (nepliesť s Napoli), bez mučenia však priznám, že pre filmy z drsného prostredia futbalových chuligánov mám nemalú slabosť a každý z nich si rád vychutnám v pohodlí detskej izby vo svojom ružovom froté župane so šálkou jazmínového čaju v ruke. Ultras síce v spomínanej kategórii nie je ničím výnimočný, scenár i dialógy sú priemerné rovnako ako celý film, je však príjemne natočenou jednohubkou, ktorá patrí do povinného zoznamu každého priaznivca azzurri.

Rodinné príbehy o dokonale harmonických medziľudských vzťahoch sú odjakživa mojou šálkou lysohlávkového čaju. V tomto prípade divák sleduje dojímavý osud príkladného suseda, manžela a otca, ktorý popri skutočnosti, že svoj počestný život zasvätil práci a väčšinu zvyšného času obetuje nadovšetko milovanej rodine, vo chvíľach osobného voľna neváha navštíviť ani svojich známych, aby sa pri dobrom jedle a pohári vína navzájom podelili o celodenné dojmy a skúsenosti. Pravdou síce je, že svojou prítomnosťou ich byt neraz poctí ešte predtým, než sa stihnú vôbec spoznať a predstaviť, a vlastne počas jeho návštev ani nutne nemusia byť doma, tento nepatrný detail však vašu mienku o jeho družnej a priateľskej náture dozaista ani v najmenšom neovplyvní. Od filmu som si nesľuboval prakticky nič a o to intenzívnejšie som si po jeho skončení spokojne masíroval bradavky, rozbeh má síce pomalší, no herecké výkony sú presvedčivé, nápad mu prekvapivo nechýba a na jeden pekný filmový večer s mojou nafukovacou priateľkou Aničkou to dokonale stačilo. Trojka ako vyšitá.

Rokfortskú školu kúziel Radcliffe úspešne absolvoval už pred necelou dekádou, nič sa však nezmenilo na tom, že každodenné zázraky na počkanie má v popise práce aj naďalej. Dlhé roky strávené vo vojne s Tým-Koho-Netreba-Menovať síce s jeho osobnosťou urobili svoje, povahu má o poznanie výbušnejšiu, do vzduchu okolo neho vyletujú nielen sovy, draky či teta Marge, ale aj neživé predmety a miesto domobrany proti čiernym mágom, ktorých sú v jeho okolí kvantá, aktívne bojuje za ich občiansku rovnoprávnosť. Keď si však činnosťou v spomínanom odbore vyslúži dovolenkový pobyt v Pretorii, kde jej osadenstvo dozorcovia pripravujú o posledné zvyšky nádeje tak dôkladne, že by z toho aj nejeden dementor bledol závisťou, rozhodne sa neostať tam nečinne čakať na prílet najbližšieho hipogrifa a po vlastných sa vydá na spiatočnú cestu, ktorá odštartovala najväčšie celoštátne pátranie v histórii Juhoafrickej republiky. Milostných príbehov pri spoločnom sprchovaní, na aké sme my romantické duše zvyknuté z ďalších filmov z podobného prostredia, je síce v tomto prípade pomenej, konieckoncov, tie jeho hlavnou tematikou ani nie sú, o napätie však rozhodne nie je núdza a hlavným hrdinom som pri úteku držal zaťaté päste tak kŕčovito, že som si ešte tri hodiny po skončení nevedel trafiť žilu. Po dlhšom čase ma celovečerný film s Radcliffom v hlavnej úlohe opäť nesklamal.

Unikátne renesančné dielo líči milostný príbeh temperamentného mladíka a vyznamenaného absolventa Harvardu s veľúspešnou kariérou, ktorý svoj voľný čas rád trávi v renomovaných podnikoch vyššej vrstvy, odbornou degustáciou značkových alkoholických nápojov a ušľachtilou zábavou v spoločnosti pohľadných mladých dám, ktoré sa kvôli jeho pozornosti idú doslova rozkrájať a to v mnohých scénach nie práve tým najhumánnejším spôsobom. Okrem vrcholovej chirurgie sa náš hlavný hrdina pravidelne angažuje aj v ďalších vedeckých činnostiach, každá jeho replika je hotovou príručkou konverzácie s osobami opačného pohlavia, ktoré ho po návštevách jeho apartmánu samým nadšením nechcú ani opustiť, a určite nie iba preto, že každá z ich končatín je pohodená v inom kúte miestnosti. Iste, pravdou je, že Nemecko sa z globálneho hľadiska neteší práve povesti holubičieho národa a v ich jazyku aj blahoprianie malého dievčatka k babičkiným narodeninám dokáže vyznieť ako rozsudok smrti upálením na hranici, nepochybujte však o tom, že náš romantický hrdina vás z tohto omylu dokáže vyviesť celkom sám v priebehu necelej hodiny a pol s ľahkosťou jemu vlastnou. Mimochodom, ak máte práve pred výplatou a ďaleko do vrecka, na spoločný večer so svojou polovičkou je pre vás film ideálnym programom, garantujem vám, že po tom zážitku už na večeru v reštaurácii ani len nepomyslí.

Vzhľadom k nemilej skutočnosti, že v cirkuse menom gastronómia sám účinkujem už dlhé roky, patrím k početnej skupine divákov, ktorí špecifiká danej profesie obsiahnuté v scenári dokážu náležite oceniť. Pri väčšine hlášok založených na situačnom humore sa totiž zďaleka nejedná len o vymyslené bonmoty, pätnásťhodinové pracovné zmeny neraz bez dostatočného množstva času ísť si čo len sadnúť, napiť sa, či prípadne sadnúť si a napiť sa, sú v tisíckach prevádzok dennou realitou, a to nielen tých slovenských. Nad praktikami, ktoré sú aj v dnešnej dobe na nejednom pracovisku stále legálne, by si každý majiteľ plantáže s bavlnou s úžasom zbieral sánku z podlahy už po prvej zmene a nebýva vôbec nijakou výnimkou, ak sa k svojmu prvému jedlu dňa dostanete až po záverečnej, pričom vaším jediným zdrojom denného príjmu živín boli dve plechovky Monstera a štyri šálky dávno vychladnutej kávy. Je celkom pochopiteľné, že mnohí ten záprah zvládajú len vďaka dennému užívaniu nelegálnym substancií a humoru černejšiemu než dno kotla na uhlie v pekelnej dielni. Prostredníctvom postáv sú spomínané fenomény v seriáli znázornené s dokonalým nadhľadom, jeho humor je nevtieravý a dialógy pomerne jednoduché, čo však v tomto prípade vôbec nie je na škodu. Situačná komédia par excellance.

Filmy s Jennifer Lawrence dlhodobo patria k tým, pri ktorých neostane jediná vreckovka a vlhčený obrúsok suchý. Tými predovšetkým mužská časť publika pri ich sledovaní rozhodne nešetrí, sám si pri nich v do kinosály v kelímkoch miesto pepsicoly preventívne nosím indulonu a keď k tomu teraz prihodila bezchybný herecký výkon, je iste pochopiteľné, že erekcia mi samovoľne naskakovala aj na mojej šnúre od laptopu. Výnimočnou hravosťou a originalitou sa navyše po celú dobu prezentuje aj samotný scenár, za mňa mu vytknúť prakticky nie je čo, Arronofski mi tentoraz trafil žilu ako nikdy predtým.

Drahí bezradní rodičia! Nebaví vás už počúvať výčitky vášho adolescentného potomka, že bezohľadne sabotujete jeho kariéru nádejného influencera, keďže z tristo eur mesačného vreckového si nemôže dovoliť tvorbu nového videa, kde si pri čistení zubov prekloktáva hrdlo tekutým zlatom? Obávate sa o budúcnosť svojej dospievajúcej dcéry, ktorá väčšinu svojho voľného času trávi nezáväznými vzťahmi s pochybnými existenciami ľubovoľného pohlavia a na samodiagnostikovanú existenčnú krízu si po vzore rovesníkov predpísala samoliečbu narkotikami? Robíte si starosti o zdravie vášho synátora, ktorý sa taxíkom vyváža aj na kúpalisku cestou od detského bazéna k plaveckému a vrcholom jeho pohybovej činnosti je zdvihnutie oboch nôh naraz, keď v jeho izbe zbierate spod stola chipsy z podlahy? Ak ste presvedčení, že následky vašich prípadných krokov vedľa v ich výchove už nemožno nijako eliminovať, tento film vám ponúka riešenie s návodom: Pošlite ich na pár mesiacov do prostredia podobného tomu filmovému, kde po niekoľkých hodinách sústavného plnenia potrieb neznámych ľudí a potláčania vlastnej identity (to všetko v tropických teplotách) im tridsaťsekundová cikfajčpauza v jednom balení príde ako dovolenka, na ktorú s rodinou šetrili dve dekády, ďalšie dve od nej počítajú čas a zábermi z nej ešte pol roka spamujú Instagram, a o bezodkladné preusporiadanie ich priorít do správneho poradia mať strach rozhodne nemusíte, to vám hovorím ako jeden z nich. Pravdou je, že pôsobenie tohto dokonalého živočíšneho antikokotika má na bežného pacienta aj niekoľko nepatrných vedľajších účinkov, ako je zvýšenie náklonnosti k omamným látkam a percentuálneho výskytu obscénnych výrazov v slovníku o najmenej trojciferné číslo, čo by ale človek pre duševný progres svojich ratolestí neurobil, všakže?

Videl som koktavého nahrávať audioverziu Starého zákona, rozklad plastovej fľaše prirodzenou cestou, priebeh výstavby slovenských diaľnic, herný systém Chelsea počas víťaznej sezóny v Lige majstrov, videl som dokument o rozmnožovaní slimáka záhradného, výstup Británie z EÚ, maratón beznohých slepcov na LSD, v slabej chvíli som kedysi dokonca na prázdninách u babky zhliadol jeden alebo dva diely Ulice, všetky spomínané javy ale závratným tempom a priamočiarosťou svojho vývoja tento film ďaleko predstihli.