Pat_rick_fan

Obľúbený film Brada Pitta, Luca Guadagninu či Juraja Loja. Nehorázna autorská odvážnosť v témach (psycho)sexuality, ktorá bola v mainstreamovom kine možná snáď len v sedemdesiatkach (Caligula, Turks Fruit). Do toho fantastická kamera umelca Storara, ktorá sníma Paríž melancholicky, ponuro a nezabudnuteľne. Kontroverzná antiromantika, ktorá by bola dnes (nie pre nahotu) ešte kontroverznejšia ako v čase uvedenia, idúca na dreň nezdravého D/S vzťahu, živočíšneho, eskalujúceho rozklad dvoch stratených duší, čo mi občas pripomenulo o dekádu mladší Newyorský pop Adriana Lyna, 9 a pol týždňa. Poburujúce, dekadentné, nihilistické.

Do osemdesiatkového techno zlatista upečené audiovizuálne hody a snáď najlepší film zo športového sveta. Ever. Luca je kráľ EQ a neverbálnej komunikácie, vďaka čomu dostávame jeden z najlepších a najsilnejších záverov. Námet v podstate o h***e, ale a z toho h***a sa tu upletiol bič, ktorý ma bude šľahať ešte viac ako ten parádny soundtrack Rossa a Reznora. Super.

Keď neviem. Aj sa mi to páčilo, aj je to dobrý autorský film. Vôbec mi nevadila tá staromilskosť, práve na tú som sa najviac tešil, aj to remeslo je solídne. Ale akosi sa nedostavilo to, čo sa chcelo, zrejme z dôvodu, že Mann má už to najlepšie asi za sebou. Adam Driver je výborný herec, tú Ferrariho stoickosť a odolnosť voči všetkej nepriazni dal na pána, aj Penelópe samozrejme dodáva svoj vysoký štandard. Len to celé akoby nemá chuť. Je tu aj veľa vaty, čo s filmom ani somnou nič nerobí, strih je taký zvláštny a o CGI sa asi nebaviť. Knižnica mannoviek má teda nový kus a kto ju má rád sklamaný nebude.