murakamigirl

Pretože Lynch sa už nabúral do mojej hlavy a odpad mu nasoliť nemôžem.

Nevoľnosť sa nekonala, zato tá siréna...! hmm, ani sa to nezdá a ako ma zhypnotizovala..... Svoje dve hviezdy udeľujem predovšetkým za zvukovú ideu, ktorá je absolútne geniálna.

Bola som v tom, že chápem čierny humor a tak..., a ostávam v tom i po tomto Lynchovi...:) Tento raz to celkom určite nie je spôsobené mnou, je to jednoducho príšerné a nechutné! Lyncha uznávam, ale pripadá mi, že toto vytvoril s amputovanou hlavou.

Lyncha môžem, bez rečí, ale toto, toto ee. Originálnosť je dobrá, surreálno tiež, obom fandím!, ale z dobrého nemusí nutne vzísť dobré. To, aký sense tu má abeceda, he he, pod tým sa štiepia iba naivné hlavy, ja teda nesmiem chýbať.:)) Treba to určite len prežívať, mne to ovšem moc nešlo, a presne tak to i dopadlo.

Deň pred Bodom zlomu som si pripomenula K-19 a Kathryn Bigelow aplaudujem. Po Bode zlomu vyvstávajú otázniky ohľadom jej pohlavných orgánov, áááno, Kathrynka preští nejedného rejžu(!) Čo sa Bodu zlomu týka, povedzte, prečo všetky filmy musia končiť?

Sarajevská línia jasan za 5*, k tomu opozitná línia však mohla obsahovať aj tvorivejší či výdatnejší nápad, nie? Z toho mi vychádza mocných 80%.

Stezky slávy, Dr. Divnoláska, Olovená vesta... Niekomu sa nepodarí nakrútiť ani jeden vojnový film s presahom, Kubrick na nejaké trochárenie nikdy nebol, tak ich vyprodukoval pre istotu tri. I keď by už nič viac nenatočil, jeho kult by týmto prežíval do zániku sveta. Oba uvedené filmy zaparkovali priamo v mojom srdiečku. Olovená vesta zotrela posledné smietky pochybností, či Stanley Kubrick velí alebo nevelí práporu režisérov najúspešnejšie približujúcich absurditu vojny. Velí, velí, oddnes nejestvuje žiadna možnosť b. Fantázia, že opusy ako Olovená vesta rodia nové, moderné opusy, akým je i Mariňák. Čo viac si možno priať?!

Po podobných snímkach mi do hlavy nikdy nezabudne udrieť: "krása, že som žena!!!" V Mariňákovi síce ženy práve závideniahodne nenakúpili, no viete ako, všetky také nie sme, avšak o to tu, ani mne vôbec, vôbec nebeží... Tak o ČO tu beží?? Že nemusí padnúť ani guľka a priamy pohľad do tváre vojny môže odšťaviť hrdlá a predunieť hlavami len tak, ako by sa nechumelilo? Že irónia a sarkazmus sú nad zlato a že na poli vojnovej drámy v rukách šikovného scenáristu a režiséra dokonca nad ropu? Sam Mendes ma Mariňákom skrátka uniesol, (ne)boj mariňákov čakajúcich na svoju ofenzívu vo mne stále vibruje, počas filmu ma oblievali hutné apokalyptické vidiny, že už viac nikdy nevyjde slnko a keď úžasný Gylenhaal zopákol to svoje staré známe, no zakaždým rovnako trpké posolstvo, nevedela som, čo teraz ako? vypnúť dvd? ísť na záchod? doplniť tekutiny? potrebujem niečo? a... čaká ma dnes ešte vôbec niečo???

Zbytočné rozpitvávať, všetko to má, vrátane úctyhodne čierneho humoru, ten ma potešil najvaic. Len to už nikdy, nikdy, nikdy viac nestretnúť, keď už sa dám na morbídnosť, preferujem smiechopudný materiál!!

Zajtra skuknem znovu a prehodnotím. Na každý pád krása, ehhh uff..., viackrát som sa cítila fakt pekne huste, pretože drsné súrodenecké hádky, tie som si odkrútila bohate, určo nie diplomovka, ale bakalárka o tom by padla bez najmenších pochýb.:))