murakamigirl

Podľa originálnej predlohy britského spisovateľa a autora komiksov (kultovou sa stala séria o Sandmanovi) Neila Gaimana vznikla pôvabná rozprávka pre dospelých, originálne zaľudnená, plná sviežeho britského humoru a bizarných situácií. Ste vo výhode, ak ste knihu nečítali- vyhnete sa porovnávaniu a ,hviezdny humor' si užijete ešte viac. Nevídaný rozprávkový svet vás rýchlo pohltí. Napriek Gaimanovej účasti na scenári sa film vo viacerých ohľadoch od predlohy odlišuje, tieto odchýlky sú ale veľmi dobré (osobne uprednostňujem filmové finále pred tým románovým). Cox a Danesová sú fungujúcou dvojkou, obzvlášť vás očarí trblietavá Claire. Mňa úplne najviac dostali Michelle Pfeiffer ako mrcha- čarodejnica vraždiaca v ústrety večnej mladosti a Robert De Niro v roli ,tak trochu' netradičného piráta (a nebude to iba tým, že sa plaví atmosférou). Je zaručené, že sa na Starduste budete príjemne pochechtávať. NA ZÁVER: konečne niekto ukázal, že ,fantastický' prameň nevyschol a že napríklad aj takúto tvár môže mať fantasy.

Vtipná oceánska road movie. Dojemný príbeh o nachádzaní sa. Nepoznám nikoho, koho by nechal chladným. Oceán plný pestrých, milých postáv, neopísateľnej palety farieb, zábavných i sympaticky emotívnych situácií. Animácia zastavuje dych... celý morský svet je tak precízne a tak reálne vykreslený...! FINDING NEMO je len jeden... "Keď je život ťažký, plávaj ďalej!" Spievajúca Dory tiež. :)

Vydarený animák, v ktorom uchváti excelentná myšlienka, šteklí bránicu jeden ľudsky nedokonalý, ale zato geniálny krysí kuchárik a v neposlednom rade vezme dych nádherná animácia, na ktorú je radosť pozerať (aaach, tie farby..). Pre mňa možno trošičku pridlhé, ale zaručene nesklame vaše očakávania. P.S.: šteklí nielen bránicu, ale aj zmysly :))) Tak dobrú chuť!

Pokánie je príbehom veľkej vášne a lásky, lásky zaslúženej, no nenaplnenej. Príbeh obyčajnej tragickej lásky, akých 20. storočie zrodilo i pochovalo neúrekom.. McEwan napísal pôsobivý román, Joe Wright ho sfilmoval a my sme si nemohli priať nič lepšie. Autor prekrásnej Pýchy a predsudku sa asi rád ponára do anglickej histórie... Áno, Wright maľuje dychberúce dobové obrazy, dáva si záležať na vizuálnej dramatickosti nielen pri zobrazovaní vojnových zážitkov, ale rovnako strhujúci ostáva i pri pre niekoho málo dramatických scénach: Briony a Robbie pri jazere, Cecilia a Robbie cestou k fontáne a pri fontáne alebo len pri ich individuálnych záberoch- fajčiaca Keira, McAvoy pátrajúci po inšpirácii pre ľúbostné vyznanie- aj keď nie sú spolu, všade je cítiť, na čo asi myslia, po čom asi túžia. Pokánie je úchvatné vďaka týmto wrightovským obrazom a vďaka Marianelliho hudbe, čo ich tak symbioticky dopĺňa, majstrovsky dokresľuje pocity na plátne a občas i sama udáva rytmus diania. No a Brionin písací stroj sa nemilosrdne zarezáva pod kožu. Slová, slová, slová... Pokánie je nakoniec i príkladom toho, akú moc majú slová, či už písané alebo tie vypovedané. Slová však zlyhávajú pri pokuse opísať atmosféru tejto snímky. Treba to skrátka zažiť. Zaujímavé komentáre: Phillo, DaViD´82, CheGuevara, imf, EdaS, Isherwood,

Bystrý pohľad na Anglicko 18. storočia vystupuje zo stránok na plátno. Joe Wright si ma touto adaptáciou omotal okolo prsta... Očarí vás ľahkosťou, s akou Pýcha dotancuje do konca, delikátnymi obrazovými chuťovkami či dokonalými hudobnými motívmi. Čarovná Keira vyčarila parádnu Elizabeth, úsmevnou trefou bola i Brenda Blethyn ako pani Bennetová, pochváliť treba tiež MacFadyena čoby komplikovaného dobráka Darcyho ako aj celé zvyšné obsadenie na jedničku vystihujúce austenovské charaktery. Tanec Elizabeth s Darcym, kamera pohojdávajúca sa s Keirou na hojdačke v zamyslení, daždivá a iskrivá výmena emócií v altánku - to sú momenty najsilnejšej radosti z do očí bijúceho talentu pána Wrighta. Momenty najvyššej krásy... 4*, hoci som presvedčená, že lepšie to sfilmovať nejde a hoci ma to stále ťahá k 5... Rozum a cit už v mojej mysli vybledol, Pýchu ale rovnaký osud nečaká.

V Dvoch vežiach spoznávame Gluma, ďalšiu kľúčovú postavu prsteňového príbehu. Prsteň si k nemu kedysi našiel cestu. Znetvoril jeho myseľ a stovky rokov mu otravoval život. Glum prišiel o svojho „milášika“, no stále je spútaný jeho vplyvom. Gandalf, tentokrát v bielom, sa vracia na scénu. Vydáme sa do Rohanu, zeme Pánov koní. Na Rohan si brúsi zuby Saruman- ovláda rohanského kráľa Theodéna a pripravuje sa na veľké víťazstvo. Frodo, Sam a Glum sa krčia v tieni Mordoru, v Helmovom žľabe dunia zbrane, stromy zasadajú. Kto má moc postaviť sa spojenectvu Dvoch veží? Výborné pokračovanie putovania. So všetkým, čo prinieslo Spoločenstvo, ale ešte v omnoho väčšej intenzite. Strhujúce efekty- okrem vojnových ma najviac ohúrila veľkolepá rohanská a isengardská architektúra, priam neskutočne premenená zo stránok na obraz. Naštvaní enti a scéna Theodénovho znovuzrodenia sa nedajú nespomenúť, podobne ako Glum- Smeagol či vrcholiaca napínavá bitka v Helmovom žľabe. Frodo prechádza drásavým vývojom a Elijah ide s ním (až tu sa postave dostáva pod kožu), vynikajúci dojem mám aj zo Seana Astina (Sam) a predstaviteľa Theodéna Bernarda Hilla. Exceluje Viggo Mortensen (tešme sa na trojku!) a počítačovo animovaný Andy Serkis (Glum). Napriek tomu, že Dve veže obsahujú dve veľké bojové scény (tá s vrkmi pri presune do pevnosti a Helmov žľab) a veľa ďalších dramatických momentov, zdajú sa mi menej dynamické ako prvá časť. Áno, NAOZAJ považujem Spoločenstvo za dynamickejšie (aj keď Dve veže sú samozrejme omnoho akčnejšie)- jednoducho na mňa udalosti z jednotky tak zapôsobili, emocionálne to malo oveľa väčší spád ako všetka tá akcia z dvojky dokopy. Je to však pochopiteľný dôsledok prísunu množstva nových silných hrdinov, mimochodom jedinečne obsadených. Nemám nič konkrétne, čo by som dvojke vytkla. Možno len, že ide o kumuláciu toľkých skvelých scén, až nie všetky vyznievajú tak, ako bolo zamýšľané. Na prvýkrát vás Dve veže totálne vyžmýkajú... Za herecké výkony 5, za monumentálne 30- minútové ťaženie o Rohan 4, za efekty všeobecne 5, celkovo 90%- trochu v tieni Spoločenstva Prsteňa.

Fantasy miláčik. Môj opakovaný orgazmus. Z Jacksonových šípov moje srdce nikto nevzkriesi.

Tento film stvorila temnota, živá temnota. Magické rozprávanie vyrovnávajúce sa so smrťou a zaujaté možnosťou nesmrteľnosti. So skvelou malou Ivanou Baquero a úchvatným rozprávkovým svetom. Postavy Fauna a požierača detí (!)- ich dychberúci vonkajšok spolu s vábivou záhadnosťou prvého a monštruóznou krutosťou druhého posúva tieto dve postavy na veky vekov do siene filmovej nesmrteľnosti. Ríše reality a fantastiky tu zviazali nedobytné, mrazivé partnerstvo. Odrážajú sa od seba a prelievajú vo fantastickej mysli Guillerma del Tora. Omnoho desivejšia, neznesiteľnejšia realita našťastie nemá navrch- to by sa už jednalo o nepozerateľný príbeh. Minimálne aspoň pre mňa.

Štyri príbehy spojené jednou udalosťou. Nechýba osudovosť, nechýba náhoda- obá výrazné artefakty v Ińárrituovom svete. A samozrejme, nechýba ani príval emócií. Slabší ako v 21 gramoch, no opäť výnimočný. 21 gramov bolo prepletených dokonale (v tom poradí scén a spletenci osudov nemôžem nájsť slabé miesto), v Babeli už tento ,spletenec' úplne nefunguje. Chiekin príbeh je tu vsadený naozaj (trochu) krikľavo, nato, aby harmonizoval, by potreboval omnoho pevnejšie osadenie, no aj tak by pravdepodobne stále kričal medzi marockými a mexickými súradnicami. Je to tým, že Ińárritu ho vyrozprával čertovsky pútavo a Rinko Kikuchi hrá mrazivo presvedčivo, krehkosť a surovosť v jednom. Úžasné. Ostatné tri príbehy si už sekundujú veľmi dobre. V Maroku sú najstrhujúcejšími výkony herecké- predovšetkým Brad Pitt v pozoruhodnej polohe plus predstavitelia dvoch malých pastierov- výborný výber. Mne sa páči aj príbeh z Mexika, podobne hraničný a drsný. Aj keď Babel obsahuje zrejmé trhliny, AGI ho poskladal zaujímavo. Vďaka obsadeniu vám viackrát naskočia zimomriavky. Táto medzinárodná výpoveď jé pútavá a úprimná. Nenechajte si ju ujsť.

Spôsob, akým rozpráva príbehy Mexičan Alejandro González Iňárritu, sa rovná ozajstnému umeniu. Pre mňa určite. Od snímky ako Amores Perros, 21 gramov či Babel skrátka normálny jedinec neodíde a už tobôž pri nej nemôže zadriemať. Iňárritu vás drží v strehu. Vy jednoducho chcete vedieť, čo za príbeh sa to pred vašimi očami odvíja, čo sa za ním skrýva a ako dorazí do cieľa. V 21 gramoch tomu nie je inak. Hra s časovými rovinami, s niekoľkými udalosťami, ale hlavne: hra s pocitmi, ktoré prýštia zo scén a valcujú diváka. Tento film miluje, káže, plače, vysmieva sa, kričí, viní, túži (vrátiť čas, pomstiť sa, pochopiť pravidlá života, nájsť vyrovnanie...), ale nakoniec predovšetkým VERÍ, hlboko verí, a preto aj nádej nachádza. Ešte poklona za obsadenie- bez Penna, Wattsovej a Del Tora by toto zaručene nebolo týmto. Jeden z najemocionálnejších zážitkov z filmu. Komu poďakovať za tohto mazaného Mexičana???