murakamigirl

Keď si vybavím Nebo, ktoré niť náhody / fatálnosti rozvinulo do takmer geniálnych sfér nebeských a rovnako pretínalo cesty dvoch neznámych nepochopiteľnou, všemocnou osudovou priamkou, Princezná a bojovník vyznieva len ako akási impresívna ozvena. Nebo vzniklo neskôr a ja, hoci sú si v mnohom sestrami, tieto snímky nechcem porovnávať. Brilantné finále uzemnilo všetky kritické hlasy a nastavilo ma do náručia katarzie, aj keď, to si priznajme, neplnoletej, a to absolútne oprávňuje odkliknúť 4*. Sem-tam scenáristicky "ujeté" a okato neuveriteľné, no kto by sa s týmto pri tak unikátnej rozprávke o počiatku jednej lásky otravoval?! No kto, keď je k tomu tak umne natočená? Nebuďte smiešni..... Metafyzickosť, áno, a zároveň číra nadrozumovosť sa prevaľujú vo vlnách, aby spolutvorili nadpozemský, transcendentálny celok /Nebo/ či v jadre krehkú pozemskú rozprávku /P. a b./, kde princezné vystupujú zo svojich rób a bojovníci zaseknutí v časopriestore potrebujú vyslobodiť. Ani ten čas neplynie s Tykwerom klasicky! P.S.: Pár scén ma svojou sugescoiu naštrbilo pekne neúprosne: scéna pod náklaďákom (potláčam nevoľnosť:)), "blatistá tvár zblíženia", rozhovor v izolovanej miestnosti atď.....

Čajová cesta idealistickej mladosti alebo čajová moralistická exploatácia. Herecká oduševnenosť je pre túto snímku čertovsky účinným afrodiziakom, meno Daniela Bruhla poctivo memorujem. Predkladaný idealizmus pre mňa predstavuje do neba týčiacu absurdnosť na n-tú. Príbeh občas kriticky volá po uvedomelých chirurgických zásahoch, nie, nie, počkať, to som zase ja, čo potrebuje lekársku starostlivosť, lenže to pre Edukators vôbec nič nemení že? No revolution, ale VYSOKOpozoruhodný nemecký produkt, o tom žiadna.

Prvotriedna teen dráma. Od prvého pohľadu valcujúca KristenStewart a vynikajúci scenár.

Super záležitosť a vťahujúca relaxačka. V jednom komente sa varil čaj, a presne to mi chýbalo k Vianociam, šálka voňavého čajíka a možno by toto Solino útočilo na max, ale zas musel by to byť skvelý čaj hej...:) Pizza, testosteróny a odhodlanosť sú určujúcimi postavami ságy talianskych prisťahovalcov v Nemecku. Nech vám tá kombinácia príde akokoľvek zvrátená:). Jediná mrzutosť, bratia: Bleibtreu chudinka nemohol za to že sa narodil s jediným talentom- hádzať dokonalé úsmevy, bol taký príťažlivý a... hajzel:( a druhý brat- hotová chodiaca láskavosť po operácii pohlavia a sympaťák ako vyšitý..... no ale pohľad do Bleibtreuových očí, he, resp. pohľad Bleibtreuových očí do mojich..... éé, to by stačilo...:)))

Náruživosť. Áno, to je vynikajúci titul..... Formálne známy a vysokopozoruhodný Bergman, avšak k vrcholnému ako obdivovateľka niečo postrádam. Najmä viac tej medziľudskej reakčnosti, s ktorou vie Bergman zachádzať ako nikto iný. Múdra a úvahy postáv valcujú praobyčajné, zato však intímne prejavy duší (Ullmannovej "Prišla som ťa požiadať o ospravedlnenie..." v závere napríklad) vždy, keď je im umožnené presiaknuť na povrch. Deje sa bohužiaľ len niekedy... Herecké kvarteto tieto momenty povyšuje na pôžitok, aký možno dosiahnuť len pri málo činnostiach, cez ktoré na Zemi prežívame.:) Môžem sebeviac chcieť, ale odporučiť En Passion lepšie ako Silas vo svojej poslednej vete proste nezvládam. Prezradím vám tajomstvo: ono to ani nejde. 90%.

5. Lynch. Normálny- chápať zrozumiteľný- film, akurát že občas zvrátený a Lyncha nezapriete. Zápletka okrajová a výrazové prostriedky pracujú hlavne preto, aby ste podľahli dotyku, dotyku modrého zamatu. Avšak môj skvelý feeling prefuckoval aj vreáli prespeedovaný Hopper a zmiatla Rossellini, neviem... ako z jej podania, tak i z filmu som na konci nejak nebola vyrovnaná. A myšlienka iba rozčerila môj svet...

Mám rada nemčinu a nehanbím sa zato! Preto ma uspokojuje, že Nemci vypľúvajú tak sakramentské drámy, čo pre zmenu rozžúvajú a vypľúvajú mňa. Zem sa zastaví až za pár dní, no mne sa už dnes pozastavuje rozum nad škodoradostnou pestrosťou života alebo čím, že matka týchto lahôdkových emocionálnych pokrmov zároveň privádza k orgazmu hojných dopravných fetišistov (Kobra, Medicopter, Helicops či iné mizérie) :))). Nič to, aspoň je zábava no nie??! :) Dráma, ktorá má humor a dynamiku a kde sa vedú tak šialene naturalistické dialógy, až na vás dorazí túžba hovoriť, pustiť sa s hrdinami do reči. Ohromujúce obsadenie- exceluje Moritz Bleibtreu, z dám Martina Gedeck. Predstavte si, že sa vám podarí zhodiť- prelisuje vás tank- a máte približný efekt Elementárnych častíc. :) Predstavte si, že sa svieža letná sprcha zvrtne na ľadové peklo. Máte vyvrcholenie Elementárnych častíc. Svojím príbehom, explicitnosťou (vzťahovou, sexuálnou) a civilnosťou to proste rozloží.----- Bleibtreu kvíliaci v nemocnici, že nemôže domov "lebo by sa asi zabil"----- Bleibtreu prednášajúci o Brazílii----- k Bleibtreuovi sa z konca chodby psychiatrie približuje mŕtva láska----- jemné odmietavé pokývanie hlavou jeho mŕtvej priateľky plus slová "Teraz tu na čas zostaneme..."----- aaaaach, scény, ktoré mi dnes nedovolia spať, taká drásavá sila to bola!----- Objíma ma horúčka a trasiem sa očakávaním ďalšieho západného tornáda: Baader Meinhof Komplex. Ste na tom rovnako?

Musím sem do úvodu hodiť "ty vole!!!", pretože toto je presne jeden z ty vole!!! zážitkov. A páčilo sa viac než Mulholland Drive, ktorý si plánujem pustiť v blízkej budúcnosti znovu (druhý raz), aby som vôbec mohla hodnotiť... Áno, a šup späť z vedľajšej cesty na diaľnicu:)! Majorita komentujúcich nepochopila už v 1. či 2. vete svojho komentu, písať, že som pochopila, chápajúc supermegasprávne, teda nebude zrovna fashionable, že nie? :)) Okej, okééééj, piánko, tiež som nepochopila! a netrpím žiadnou tendenciou oblbovať sa, že hej, akurát tou milou naivitou lynchovského benjamínka, že trebárs... trebárs na 2., 3., 4.....raz..... :)) A sakra, že ja do toho podniku s Lost Highway svoj kapitál vrazím! :) Akonáhle má jeden pocit, že v deji (???) začína nachádzať sever a juh, strany sa zrazia s mixérom a keby len to!, ony si navyše prehodia svoje mená, takže sever už nikdy nebude severom, ale nik o tom nebude mať páru, takže isté máte akurát, že nakrásne zakaždým skončíte ako magor... Čo je, ľudia, úchvatné, pretože je to Lynch, ono to vôbec nelynčuje film. Stratiť sa na diaľnici tohto filmu dáva jeden dokonalý význam! Atmoška? Krvi by sa vo mne nedorezal! V symbióze so sakramentskou hudobnou zložkou poriadne temný a mimozemský, opantávajúci, emocionálny psycho nárez. Dick Laurent je mŕtvy a Lynch je pán Iluzionista. Kupujem DVD.

Nie svet podobenstiev, alegórií a intelektuálneho oparu zo zahmlených zmyslov, ale realistická epická sága rodiny Ekdahlovcov s oparom autobiografickým a až teraz s prídavkom priamočiarych surreálnych motívov a fantastiky. Boh prehovoril a tento zostrih by mohol byť božou tvárou, tak nadľudsky je dokonalý. Kukám, že existuje 5- hodinová tv verzia. Absolútne ma neláka, a šípim, že by som ju ani neuniesla, pritom vôbec Bergmana neupodozrievam z nezáživnosti, hej, len ako píšem, tomuto zostrihu nič nechýba a holt si nepredstavím, čo viac mi môže ponúknuť ten druhý..... Každé slovo má zmysel, každý pohľad či výraz tváre, každý obraz. Je jedno, koľko priestoru venuje tej-ktorej postave, každý moment zúžitkuje a majstrovsky vystihne charakter, otvára nám dvere do „malého ekdahlovského sveta“, vieme o nich všetko potrebné, až v tom našom ožívajú. Áno, to, čo Bergman podáva, je tak kus úprimného, zdravo ironického, nevypočítateľného života... života i ako miesta, kde prebývajú všemožné masky, a my sa s tým proste musíme zmieriť. Bergmanova láska k divadlu a osobná viera z Fanny a Alexandra priam prýšti. Všimla som si nejaké výčitky k záverečnej polhodine, podľa mňa vynikajúca. A záver, ten ma naplnil. Nechýba realistické vytriezvenie, ale všetko je bezvýznamné, i samo poznanie skutočnosti, jediné, čo je relevantné a čo dáva zmysel, je PRÍTOMNOSŤ. Po prvej tretine, kedy som sa s rodokmeňom a prostredím musela zžiť, už zážitok iba mohutnel a mohutnel a... Opojenie z detailov, dialógov a atmosféry prekvitá do rozpuku až pri druhej projekcii. A po druhej projekcii viem, že bude nasledovať trojka a teším sa ako malá, ako sa zamknem v izbe a s Bergmanom to opäť roztočíme:). Takto ja nazývam tvorivé a umelecké majstrovstvo. Veľkolepé zavŕšenie veľkej dvojice Bergman-Nykvist.

Gro lesku tejto divadelnej adaptácie a jej živej atraktivity i po viac ako pol storočí tkvie v hlavných predstaviteľoch. Pre mňa rozhodne. Tu vyjadrujem maximálnu spokojnosť, Marlon Brando je magnetický!, popravde nečakala som pre rolu Stanleyho takého žrebca, no podarilo sa mi s tým zmieriť:))). Jeho iba druhý film a hneď nominácia na sošku, táto závratnosť ani nemôže viac korešpondovať s výkonom, z ktorého som mala hlavu niekoľkokrát vo vyslovenej krútňave. Stvárnenie Blanche Vivien Leigh, väčšinu času prudko teatrálnou, mi príde celkom adekvátne ku charakteru, strašná škoda tých vystrihnutých 3 minút rozvíjajúcich napätie medzi Blanche a Stanleym, no sakra, odvážnejšie vyhrotenie ich koexistenice mi chýbalo... Bohužiaľ sa to nie raz prekecáva do suchosti a vzhľadom na oboznámenosť s príbehom a fakt, že tu prakticky nestretávame invenciu, si ma nuda proste vyhľadala. A poľahky. 80%