murakamigirl

Hutne natočený právnický thriller, v ktorom milujem dialógy, monológy, Lauru Linney a ako inak, Edwarda Nortona, ktorého meno (samozrejme nielen to) mi noc po vzhliadnutí Prvotného strachu skutočne nedalo spať (a to je u mňa takmer nemožné!). Norton je v roli všetkými masťami mazaného zlosyna jedným slovom diabolský a počnúc Gereom (ktorý je ale naozaj slušný, v gereovskom rozmedzí samozrejme) dáva všetkým zadarmo lekciu nielen o tom, ako to chodí v živote, ale hlavne o tom, ako to môže chodiť v herectve... Taká Laura Linney ju však absolútne nepotrebuje. Vďaka týmto dvom výkonom, úplne bohovskému záveru, rovnocennému a brilantnému haštereniu Gerea s Linneyovou v súdnej sieni a už spomínaným dialógom je toto naozaj vydarený thriller.

"Musíš mať nejaký sen." 10 rokov po Tonym Montanovi Brian De Palma a Al Pacino oprášili spoluprácu a stvorili Carlita Briganteho. No.... ale aby sme s tými zásluhami narábali podľa poriadku- scenárista David Koepp je nepostrádateľný a má v tom podiel základný. Musela som dozrieť, aby som zmerala kvality Carlitovej cesty tak, ako si to zasluhuje a pochopila, že je sakra niečím lepšia ako Zjazvená tvár. To "niečo" bude najmä scenár, famózny scenár. A tento Koeppov poráža Stoneov. Brigante je "znovuzrodený" sympaťák, Montana bezohľadné dravé zviera- milujem ich oboch, Pacinov Carlito sa mi však nabúral do duše spôsobom, o akom ani Montana nemá páru... Len úvodné čiernobiele zábery majú takú silu! Okázalá obhajoba na súde, dokonalé vystihnutie nadchádzajúcich trablov pred prvou akciou, štýlová záchodová scéna, cesta o život v metre, strieľačka na eskalátore, Carlitov zmrazený úsmev na nástupišti a tie jeho záverečné slová na svojej poslednej ceste, oči upreté na reklamný nápis: "Escape to paradise"- podobne ako v Zjazvenej tvári trpké a výsmešné "The world is yours", ibaže tu so symbolikou vyrovnania a vykúpenia. "To je nejaký trik?" "Nie, žiadny trik, kúzlo." Je to Al Pacino na plátne. ....It`s all bullshit.... Pamätajte si len, že ide o "depalmovku" v najvybrúsenejšej forme, brilantne napísanú, s neprekonateľným Pacinom a Seanom Pennom... A... keby ešte niekto minul pointu: že vidieť Zjazvenú tvár nestačí.:)

3,5*. 1. film s Al Pacinom, v ktorom ma navštívili nudné chvíle. 1. film s Al Pacinom, ktorý už po 2. vzhliadnutí vidieť nepotrebujem. (Toto píšem po rokoch, po 2. vzhliadnutí.) Príjemný, avšak NUDU počas 150 minút nejde minúť. S dvomi výnimočnými výkonmi: oscarovým Pacinom a skvostným mladým P. S. Hoffmanom. Školská zápletka je pre mňa slabá a nafúknutá do príliš serióznych dimenzií, aj keď zaujímať neprestane (aspoň mňa)- opäť vďaka spomínaným 2 hercom. Ale predovšetkým preto, že ju "kultivuje" Pacinov plukovník Slade (ááno, jeho perly sa oplatí počúvať). Skrátka a dobre: Pacino je šťastnou hviezdou Vône ženy. Takou, čo nezriedka oslepuje a.... hviezdy rozmnožuje (mimoatmosférické samozrejme:) ). 3,5 *

Scenár podľa strhujúcej predlohy (akú žiaľ mohol vymyslieť len sám život a nešťastné 20. storočie), na mieru ušitý hudobný doprovod s geniálnym Szpilmanovým klavírom, mrazivo realistická premena Varšavy a ešte realistickejší Adrien Brody skrývajúci sa pred smrťou na šialenej hranici smrti... (Kvôli role talentovaného židovského pianistu schudol pri svojich 183 cm na 65 kg (!!!) a prešiel reálnou, skoro úplnou izoláciou od ľudí.) Od Pianistu už Brodyho charizme nemôžem odolať... Polanského režijný rukopis je citlivý; hoci sám v detstve okúsil niečo podobné, diriguje v rovnováhe a vy cítite, že nič nepreháňa. A keď naskočia záverečné titulky, nebudete sa môcť ešte dlho striasť smutného pocitu, aké by to bolo fajn, keby aspoň trochu preháňal...

Hodiny považujem za nádherne natočenú neurózu. Odhaľujú vnútorné zápasy niekoľkých postáv, ktoré za behu všedných minút a hodín pod povrchom prežívajú trpkú drámu. A tú drámu servíruje Daldry skvele, preskakuje od jedného zápasu k druhému, šikovne nás zapája a my ani nevieme ako a nechávame sa unášať dravým prúdom snímky. Ale pre mňa sú Hodiny predovšetkým nebeským koncertom 3 žien (Kidman, Moore, Streep) a jedného muža (Harris). Ak by som mala vyzdvihnúť ženskú predstaviteľku, padla by moja voľba bez zaváhania na Julianne Moore, ktorej podanie "ideálnej" americkej domácej žienky bolo bezchybné... Avšak všetky tri podávajú jeden zo svojich životných výkonov. Ed Harris takisto na jednotku... Aj keď je hmatateľná nádej a nakoniec i radosť zo života, mňa Daldry zahalil do smútku (a nie kvôli zrejmému koncu dvoch postáv!!!)... Ale nezazlievam mu to... :)

Ale Aronofsky, nekecaj, že týmto nesiahaš po dosiahnutí nesmrteľnosti! 2. koment, 3. projekcia a nie posledná. :-)

Greengrass vás bez opýtania vtiahne do tohto hraničného boja o život. Let č. 93 pôsobí ako dokument, ktorý sa brilantne stráni akéhokoľvek politického nazerania. Tých okolo 100 minút sa skončí tak zrazu ako životy pasažierov United 93. Neznáme tváre plus nestála, roztržitá kamera ešte zvyšujú dojem dokumentárnosti (a reálnosti). Otrasné svedectvo o tom, kam až môže zájsť obyčajný pud sebazáchovy... a tiež svedectvo o ľudskej statočnosti, ktorá len o chlp víťazí nad obyčajným nenormálnym strachom.

Keď som sa dopočula, že symbológa Langdona bude hrať Tom Hanks, nebolo už žiadnych pochýb, že šifru nerozlúštim aj v kine. (Osobne nie som fanatikom do predlohy.) Sfilmovať Brownovu fantáziu ale nie je malina, Ron Howard je odstrašujúcim príkladom toho, s akou nákladnosťou a "pompéznosťou" sa na vás môžu zosypať stránky jedného bestselleru... Som si istá, že sa budem opakovať vo svojom zhrnutí: strašne bez života, úmorne dlhé, samovražedne vyšťavujúce knihu... V kóde je veľa vysvetľovania, no Brown vysvetľuje sakramentsky dobre, vlastne ani nevysvetľuje, ale pútavo rozpráva, zatiaľ čo Howard len sucho poučuje (a snaží sa pochytiť nejaký ten pátos). Sklamal ma aj Hanks, nebolo to veru ono, iskra života sa skoro vytratila, zmiešaný dojem zanechala aj Audrey, zato skutočne potešili Paul Bettany, Alfred Molina i Ian McKellen. Vďaka nim a fajn interiérom a exteriérom to miestami bola vysoko pôsobivá pátracia akcia.... (Látka mi je ľahostajná a tí, čo sú na tom rovnako, nech si radšej pripomenú Howardovo Apollo 13, Čistú dušu či siahnu po Ťažkej váhe.)

To nie. Toto nie. Toto fakt nie. Alebo áno? ___________ Sú snímky, k akým je lepšie sa nevyjadrovať. Pretože aj keď ste v tom, že ste vyjadrili všetko, nevyjadrili ste nič. A potom jedného ružového večera surfujete u svojho obľúbeného užívateľa a PLESK!!! - jazyk!, to váš jazyk sa zroluje do takej hĺbky, že by povytieral kuchynskú podlahu o poschodie nižšie (len do toho! to je užitočné :DD) a vy čítate a čumíte, čumíte a čítate..... Niekto vyraboval vašu dušu! Som šťastná, cítim presne TO kolosálne šťastie, keď Bob šepká do Charlottinho ucha tie životodarné slová lásky (pretože nech už je to hocičo, vždy to pre mňa budú životodarné slová lásky) a keď Stratené v preklade končí. Vďaka ti, Mahalik. Nepodpísal si tangerine1, ale i tak ďakujem...! ♥

Prestige je plná záhad, klame až sa práši a naozaj prefíkane sa zahráva s divákom, stačí trocha nepozornosti a vyberie sa ďalej bez vás (uvedomíte si to až na konci). Áno, i mne sa votrel moment nepozornosti a práve do finálneho vyvrcholenia- na prvýkrát mi tak Prestige absolútne nedržala pokope. :) Druhý raz už bolo všetko jasnejšie... Záverečná pointa ma ale ,dokonale' prekvapila, zasadila mi pekný úder pod pás. Nečakala som, že sa z toho pútavého, tajomne rozohraného rozprávania vykľuje obyčajné sci-fi. To ma sklamalo. Podľa mňa mal príbeh lepší- REÁLNY potenciál... Atmoška je skutočne výborná, téma viac ako zaujímavá, herecký ansámbel špičkový (Baleov Alfred a Caineov inžinier filmu trónia), ale ako som už spomenula, čakala som niečo iné. Hodnotím štyrmi, lebo aj na druhýkrát je to rovnako príťažlivé divadlo, ale slabšími hviezdičkami - pre ten nešťastný záver.