PlysovyMacko

Skrz branu prenikne na zakladnu elektromagneticky signal a znici vsetky pocitace. SG1 zisti, ze signal je bytost, ktora sa snazi komunikovat. Postavi pocitacove rozhranie a vojde do Carterovej. Nastane vyjednavanie ako bytost dostat von a zachranit Carterovu. Pacilo sa mi ako O'Neill dokaze vyjednavat tvrdo ked to situacia vyzaduje. Mam rada taketo epizody, ktore su samostatne sci fi poviedky, neriesia sa Goualdi.

Film zacina ako temny thriller o seriovom vrahovi. Tak v polke sa zacne hovorit o faze mesiaca, ktory otvara kanal do ineho sveta a potom sa prida cestovanie v case. Koniec, rozuzlenie preco sa vrazdi je skvele, ale viac by fungovalo v nejakom odlahcenom sci fi, nie v kriminalke s detektivom posadnutym jednym pripadom na rozmedzi tridsat rokov. Boyd je skvely.

Preco je Zelenym srsnom Britt, ved on nema ziadne schopnosti, je len bohaty d*bil (co Seth Rogen nemusi ani hrat). Jedinym frajerom je Kato, vie sa bit a zostrojil super auto so vsetkymi vychytavkami. Zapletka o los angelskom podsveti je predvidatelna, nicim nezaujme. Chcelo by to lepsie akcne sceny, hlavne to ze Kato ovlada karate ostalo nevyuzite. Christoph ako boss bossov neni desivy a Cameron je do poctu.

Dej filmu je strasne riedky.  Starsia zena zbiera na plazi skameneliny a predava ich. Zoznami sa s mladsou zenou skrz jej manzela, travia spolu cas a nemaju sa rady. Zrazu sa zacnu mat rady, maju s*x. Nepresvedcilo ma, ze sa miluju. Film sa taha a jedine co ma zaujalo bolo vysekavanie kosti z kamena. Herecky sa neboja, je tu par otvorenych lezbickych scen. Nepochopila som ku koncu, aky mala starsia zena problem. Neodporucam tento film, je to nuda ako hovado.

Tokrovia prinesu na velitelstvo hviezdnej brany mimozemsku technologiu - navleky na ruku, ktore maju cloveku zlepsovat fyzicke schopnosti, ako obrovska sila a rychlost. SG1 sa da na tento experiment. Vedlajsie ucinky su, ze narusaju usudok a preto SG1 porusia viackrat rozkaz. Pacilo sa mi ako usli do restiky a kazdy si objednal styri steaky. Tiez sa podujmu na nebezpecnu misiu. Este stastie, ze maju Teal'ca. Velmi vydarena epizoda.

Dorota sa citi doma vsade a nikde, v Nepale sa venuje turistike a charite. Sprevadza nas sirotcincom a tazkym zivotom deti na ulici. Dokument nie je extra zaujimavy, na konci nastane twist ako z nejakeho thrilleru. Dorota je priamociary a uprimny clovek tuziaci po slobode, zaroven si uvedomujuc ze potrebuje aj rutinu. Priroda a hory su krasne, ale nechapem preco by tam niekto dobrovolne chcel zit, ludia tam ziju v totalnej chudobe. Dorotu s jej mamou som raz stretla v supermarkete v centre Bratislavy a velmi nahlas sa stazovala, ako sa na Slovensku nedaju kupit normalne potraviny - neviem co tym myslela.

Prva epizoda, ktoru som videla a namotala ma na cely serial. Kirk a Spock sa musia vratit do minulosti, lebo Kostra nevedomky zmenil tok casu, ked tam isiel ako prvy. Zatial co Kirk randi - zase sa buchol do baby, Spock vyraba v primitivnych podmienkach pocitac a zistuje koho alebo co je treba napravit. Rozuzlenie je vynikajuce. Milujem ked sa v sci fi cestuje v case.

Glenn Miller zacina ako potulny muzikant, ktory ma svoj nastroj vacsinou v zalozni. Ma fixnu ideu zlozit originalnu hudbu, nove aranzma, najst novy zvuk. Ked dostane prilezitost zlozit vlastnu kapelu, zacne sa mu darit, preda vela nahravok a preslavi sa. Dokonca aj ked je povolany do armady, aj tam presadi svoj styl hudby. Cely cas ho podporuje manzelka. Je to obstojny zivotopisny film, az tak ma to nechytilo, o skutocnom Glennovi som nikdy nepocula. James Stewart je uzasny ako vzdy. A hudba sa mi celkom pacila.

Velitelstvo hviezdnej brany sa ocitne v casovej slucke. Jediny kto si je vedomy toho ze sa opakuje den je O'Neill a Teal'c. Po pociatocnej frustracii a snahe slucku zastavit sa rozhodnu zo situacie vytazit a proste si ju uzit. Urobia par sialenosti bez nasledkov. Zasluzene najoblubenejsia epizoda vsetkych fanusikov.

Pat hodinovy dialog dvoch manzelov v ich dome. Dej uvedie do pohybu nevera manzelky a potom sledujeme vyvoj ich vztahu skrz rozhovory a hadky. Je to komorne, cele postavene na dialogoch a dopozerala som to so sebazaprenim. Miestami som sa nudila. Po takejto vztahovej drame mam vzdy radost, ze ziaden vztah nemam a nemusim nic z toho riesit. Kedze sa vo vztahoch ani nevyznam, nepochopila som koniec, ze kam sa oni dvaja posunuli.