bloodline

Červený kapitán nepatrí do kategórie žánrových pochôdzkárov, ale spracovaním vzdáva kriminalistický hold súdobej produkcii. Spočiatku tajuplne laškuje s diváckou zvedavosťou a postupne odkrýva drsnejšie podoby napätia. Citové rozpoloženie dotvára parádna vizualizácia a technická stránka veci verne ilustrujúca divoké roky 90-te. Popritom sa nebojí vytiahnuť s talóna humornú lekciu. Takýmto umným tempom pumpuje kapitán celú prvú polovicu prvotriednu exkluzivitu. Na preveľkú škodu veci vyvstáva do pozornosti druhá polovica, ktorá výrazne zaostáva za očakávaniami a stráca pôdu pod nohami ako krčmový štamgast po záverečnej. Priveľa nezmyslov, dejových slepých uličiek a cieľ s neistým finále skresali dojem na červený nadpriemer.

Emocionálne vyziabnutý príbeh o tom, ako sa kinematografický svet zavďačil poctivej novinárčine. Umenie minimálne na rok vzalo údy na plecia a dalo prednosť na zlízanie smotany skvele zahranej dokumentaristike, ktorá vďaka precíznej náročnosti prednesu poslúži v nejednom prípade na reprízu. Téma nenechá chladnou nejeden kočiar či dvere od škôlky a prevráti žalúdok účinnejšie ako biskupský chlebíček na poopičné ráno, ale k tomu, aby ostala myseľ spľundrovaná minimálne napätím, treba Fincherovu majestátnosť na pľaci. Po naliatí za kalich omšového a s potrebnou dávkou odstupu bodovali za uplynulý rok ďaleko menej šľachetné, ale o to spektakulárnejšie opusy. 3 a 1/2*

Žiadna nezrozumiteľná pavučina intríg, prepomádovaná akcia pre panny v dôchodkovom veku a festival prezliekania masiek, ale pravý, chlapský, akčný biják. Abrams z každej akcie chtivej scény vytesal špičkový masaker pre potné žľazy a uvädnutú Špiónsku Ruženku vztýčil opäť medzi elitu blockbusterovej zábavy. Všetkému dodal punc autenticity, ktorá vznešene zabudla na predchádzajúce fiasko. Z Hunta je konečne hunter 21.storočia a nielen biologický patent na americký úsmev. A samozrejme bonbónik na záver - Philip Seymour Hoffman. Geroj v správnej chvíli na správnom mieste.

V čerstvej pamäti lovím časy nedávne, kedy som soptením a nadávaním nenechal na animovanej produkcii nitku suchú. Zázračné otočenie situácie o legendárnych 365 stupňov prináša do nevľúdnych vôd oázu pokoja kríženého s zadosťučinenou spokojnosťou. Ďalší prírastok v tomto idylickom košiari pribudol v šesťčlennom zložení na čele s nadmieru sympatickým Baymaxom. Našťastie, okrem jeho fyzicko-duševného charakteru, vyšla nad očakávania široká plejáda vecí a javov, ktoré zavadili len o prostoduchejšiu obsahovú schránku. Okrem ťahu na detského diváka smrdí tento počin Marvel diagnózou, kde na jednu-dve-tri výnimky, majú čo doháňať. Mimo to stojí za pozornosť zlatý rez japonsko-americkým exteriérom a vysoko pozitívny celkový dojem, kopkajúc výlučky typu Real Steel k obežnej dráhe robotiky. A tie nedá dokopy ani bauMax. 4 a 1/2*

Učebnicový príklad triumfu formy nad obsahom. Zemeckis hodinu búši do vreca s námetovým pieskom. Všetko je esteticky pozitívne, odhodlané a nezlomné avšak s dušou pred bránami šapita. Všetko podstatné a PREDOVŠETKÝM oku lahodiace prinesie až dychberúci druhý polčas. Technicky a režisérsky excelentná práca, ktorá siahodlhý komentár vlastne vôbec nepotrebuje. Slabé žalúdky povinný kinedryl, altofóbovia s prstom na rýchlej voľbe 155 a zvyšok populácie oceľové nervy. Už len ten obsah defenestrovať silou gravitácie na Ground Zero...

Našťastie obavy z námetovej či scenáristickej slepej uličky topia slzy v Žltej rieke a Panda doručila očakávaný tovar s minimom čínskych kazov. Aj vtip aj grafika ani v najmenšom nezaostávajú za najvyššími nárokmi súčasného, ľahko tráviteľného, spotrebiteľa. Proste stávka na istotu a produkt, ktorý nesklame, tak ako ekologický salamizmus na čínsky spôsob.

Od dejovej gulášovej skrumáže z premiérovej časti, nastala výrazná degradácia do suterénu všakovakých kinematografických kategórií. John Woo výrazne hollywoodsky zdementnel a pozliepal túto chiméru z tých najviac postihnutých častí špionážnych sukulentov. Best epic moment vymrští úvodná scéna a zvyšok málokedy stojí za viac, ako vytretie zadku (ešte aj Hans Zimmer znie ako B-strana Gladiátora). S gloriolou nesmrteľnosti chýbala ku šťastiu predstavovačka "Hunt, Ethan Hunt" pokropená ekvivalentom vodky s martini. Všetko ostatné plus-mínus Cruise svojsky predniesol v kontaminovanej podobe. M:I 2*

Nad takouto striedačkou účinkujúcich by zaplakal nejeden kúzelník nad režisérskym klobúkom. Stávka na útulne malé mestečko, hrdinsky veštiacu Cate Blanchett v harmonickom hudobnom područí harmoniky, zasadila vkusu omamné chvíle. S postupným rozplietaním osudov a zauzlovaním zápletok, stúpali hodnotiace preferencie ako počty Omarov a Esmeráld v rómskych chatárskych oblastiach. Kosa narazila na náhrobný kameň počas chvíľ v súdnej sieni a nezastavila otupenie až do záverečných tituliek. Trestuhodne zahodiť vynikajúco rozbehnutý víťazný zápas, upadnutím do sakramentsky rutinných dejových postupov v tak honosnej atmosfére, chce veľkú odvahu medzi nohami. Vyzvŕtať psychiku (nielen) postáv s prikovaním zadku o pol hodinu dlhšie v kresle, by posunulo The Gift do žánrových Best of. Takto triumvirátu mestečko, Blanchett, harmonika dotvára nezabudnuteľný piedestál už len Giovanni Ribisi. 3 a 1/2*

Celá tajuplná manéž opadne vôkol polovice a výsledok ťahá z kaše už len podmanivá hudobná linka ruka v ruke s hereckou zostavou. Shyamalan stavil na jednoduchú a hlavne skutočnú námetovú konštrukciu, ktorá spočiatku vcucne desivé predpoklady do zhmotnených predstáv, aby následne vyvrátila mysteriózne chápadlá na kompost dejín s nulovým mrazením na chrbte a s horkosťou vyumelkovanej reality show. The Village opantalo väzenie vlastného motta - ... tá, o ktorej sa nehovorí. Resp. prestalo hovoriť po ďalších prešľapoch milionára z chatrče.

Taký divácky atraktívny hybrid Margin Call a The Wolf of Wall Street. Sprvoti oko vytasí tik po Veľkom ekonomicko-burzovom slovníku mladého makléra, ale vďaka umne zvolenému módu orbis pictus, môžete s minimom obáv presmerovať myšlienkové pochody do veľkolepej splete scenáristickej paľby guľometnej artilérie. Mnohopočetný terminus technicus nabáda k zobratiu nôh na plecia, ale pokiaľ mozog pochopí aspoň jednoduchý princíp autorských zámerov, zvyšok už zabezpečí ďalší depresívny pohľad do zákulisných hier s ľudskou naivitou a hlúposťou. Zvučné herecké mená neslúžia len na zaostrenie pozornosti. Viac-menej rozložia herecké bremä súvisle a priamo-úmerne s vzostupnou krivkou amerického dlhu. Nevyspytateľná kamera mixovala, trajektóriou afrického safari, skutočným tŕňom v rohovke. 4 a 1/2*