Jocho

Veľmi, veľmi dlho som v duchu častoval oca detskými nadávkami za to, že mi nekúpil švajčiarsky nožík, ale iba rybku. Ako som mal potom skúšať na záhrade všetky tie neuveriteľné pokusy a vychytávky, ktoré som poctivo odkukával každý víkend od svojho idola? Navyše gentlemana a vždy pripraveného porozprávať o humanite, globálnom otepľovaní či znečisťovaní prostredia. S odstupom času MacGyvera zavial prach a ukryl tieň súčasných hyperakčných seriálov, kde ešte aj zábery na pomaly sa plniacu pláž sú nastrihané tak živo, že človek váha, či sa nedeje náhodou už niečo dôležité. MacGyver na to šiel pomaly. S ležérnosťou vlastnou kultovému seriálu M*A*S*H a občasným humorom nám predkladal milý a nenápadne naivný zlepenec základov fyziky, sociológie a biológie, okorenený nejakým tým samopalom v rukách zlých zloduchov. Čo viac bolo mladým faganom treba? Snáď už len ten švajčiarsky nožík. A niekedy nebolo treba ani to. Práve preto má MacGyver u mňa čestné miesto medzi seriálmi - dokázal, že netreba mať za opaskom revolver, aby bol jeden vlasatý chlapík machrom.

Budem si to musieť pozrieť ešte raz. Po desiatich minútach som pochopil, že tu "ryžožrúti" nebudú padať hubou k zemi v húfoch, ale rozpovie sa predo mnou príbeh o vôli jedného človeka (a postupne i skupinky) prežiť. Tu som však narazil na problém zvaný únava; film som pozeral značne neskoro v noci a nemohol som sa sústrediť na všetky myšlienky, ktoré tento nenáročný film ponúkal na premýšľanie. Sústredil som sa najmä na to, čo vidím a nejak nadšený som z toho nebol. Samozrejme, svoju vinu tomu dávam aj popisku k filmu v novinách, na základe ktorého som nadobudol presvedčenie, že to bude nervydrásajúce a tortúrou prešpikované hororové prežívanie jedného nešťastníka v osídlach zla uprostred žltej džungle. Nebolo. Preto si to pozriem ešte raz, pretože z pocitov po prvom vzhliadnutí (polovice filmu, pretože ma zmohol spánok) by to bolo za 2,7. Ale to som nebol plne pri zmysloch.

Na tento film som nečakal, pretože ma nezaujala ani knižná predloha. Fantasy srdce sa ale ozvalo aj vo mne, a tak som sa pokúsil skuknúť tento film napriek neznalosti knižnej predlohy. Očakávania som strhol o nutnú úroveň a počkal na fantasiovejšiu atmosféru (rozumej - večer), aby som sa nepristihol, že počas sledovania som stihol prejsť 10 kôl Angry Birds. Ako sa dej rozbiehal, stále ma nahlodával pocit, že tam niečo nie je v poriadku. Jeremy Irons ma držal stále v očakávaní, že sa to konečne nejako začne kľudne rozmotávať, no keď sa veci nečakane zvrtli (no spoiler), mladý Eragon navštívil Vardenov, vytrieskal bubákov a John Malkovich sa nakoniec postavil z kresla. Nič sa dokopy nevysvetlilo, mnoho vecí (ale fakt, že mnoho) ostalo otvorených, priam by si to pýtalo pokračovanie. S úspechom, ktorý však bol nanajvýš vlažný, sa ho však (najpravdepodobnejšie chválabohu) nedočkáme. knihy : filmy => 1:0

Od strážcov som čakal niečo. Neviem povedať, či viac, či menej, ale asi viac. Mohli za to ale trailery, ktoré boli jednoducho pompézne, tu sa skákalo, tam rýchle strihy striedané spo-ma-ľo-vač-ka-mi a-ko ho-vä-do. Proste dobré trailery. Vo filme aj boli, ale tá stopáž vytvorila medzi nimi takú hlbokú priepasť, až sa v nej stratili. Jedno, čo sa mi celkom páčilo, bol námet (i keď tak pozerám, že ono to bol nápad vlastne z komixu), starnúci hrdinovia sú jednoducho príliš zaujímavý nápad na to, aby si ho vycucal z prsta mainstreamový scenárista z Ú-eS a Á. Aj prvých dvadsať minút flashbackov bolo dobrých. A vlastne aj myšlienka celkom ušla. Keby ale nebolo pána Machuliaka (fakt si nespomeniem na meno, sorry), tak by na dno tej priepasti spadlo celkom všetko. Nech bol Modrý Dildo (pardon, Dr. Manhattan) vysvietený sebeviac, charizmou ma viac upútal práve čudák s coolovou kuklou.Suma sumárum - keby to bolo kratšie, bol by to veľmi slušný komixový videosnímok s dobrou myšlienkou. So stopážou, akú to ale má, je to iba slušný film, kde popisok "akčný" zabíjajú neustále vyťahované spomienky.

Tento film bol tým naj... vlastne ani neviem, kde začať. Je veľa blbých filmov, ktoré nedostali do vienka poriadny scenár, pri tomto filme mám ale pocit, že sa k peru a papieru dostal niekto, kto pozeral strašne veľa porna. A telenoviel. Skutočne, nesmejte sa, tento snímok má s telenovelami a pornom spoločného naozaj veľa. Napríklad také vzťahy; znudená bohatá beštia sa spolu s partiou ďalších znudených beštií a beštiov rozhodnú zničiť život jednému ťulpasovi. Pán ťulpas je slušný doktorant, ktorý vlastní slušné dievča, ale akosi cíti, že slušnosti má v živote akosi príliš, svätožiara mu znižuje prietok krvi (nie, tentokrát to nie je do mozgu), a tak sa rozhodne dodrbať si život jediným vstupom do klubu, kde sa chodí robiť si maléry. Viac prezrádzať nebudem. Ono to je celé myslené veľmi dramaticky, herci pózujú ako môžu, ale kamera je stále akási... pornová. Či za to môže framerate, alebo jej stojanová statickosť, počasť celej doby som sa nemohol zbaviť dojmu, že sa predo mnou rozbieha (neskutočne dlho) nejaká pornoscéna. A keď už to vyzeralo na poriadnu akciu (slovo "zvádzanie" nie je v názve pre nič za nič), odrazu STRIH a poďho zase kecať o tom ako pekne sa všetky tie intrigy zamotávajú. Aspoň, že herečky vyzerali k svetu.

Takže veci sa majú takto: Nobelovkou ovenčený vedec sa premáva v dovolenkovej havajskej košeli v snahe očistiť svoje meno. Všetko totiž ukazuje na to, že chlapcovi nestačili peniaze z vedeckého grantu (a skutočne slušná cena za Nobelovku) a rozhodol sa sám doma na kolene zbúchať zopár jadrových hlavíc ovládaných jeho cenou ovenčeným (navádzacím, podvodným, whatever...) systémom. Za pätami má neustále mestskú políciu, ktorá sa ho pokúša chytiť čoby zločinca, akého zem ešte nenosila a pomimo sa pokúša zastaviť ďalšie a ďalšie jadrové rachejtle, polovicu filmu vypúšťané nevedno odkiaľ. No áno, kto by si aj všimol loďku s figurínou uprostred ničoho, že. A tak sa všetci naháňajú a naháňajú, chvíľu sa skrývajú, potom zastrelia jedného zbytočného černocha (to až po r.98 sa začali hrdinovia čiernej pleti šetriť, pravda?) a nakoniec sa zistí, že je za tým jeden zo štyroch hlavných hrdinov. Hurá. A možno to tak neskončilo, neviem. Zapol som ho v tretine a zobudil na titulky, škoda. Keď sa tam už toľko rozprávalo o tých tsunami, chcel som jednu aspoň zazrieť.

Po vzhliadnutí DVD verzie konštatujem, že Ja, zloduch je celkom podarená animovaná rozprávka na dobrú noc... pre deti. Vôbec mu to však nezazlievam, pretože nie každé dieťa má namapované hlášky z Hviezdnych vojen, alebo pozná legendárne scény z votrelca. To je vcelku aj logické, a preto Despicable Me útočí osvedčenými vtipmi, výbuchmi a neskutočne milými žltými... ehm, fazuliami? Ako sa tie veci volajú? :D To je vlastne jedno. Čo však jedno nie je, je fakt, že 50% skečov stojí na malých poplachoch, ktorí by sa cholerickosťou mohli pokojne rovnať hoci aj s Raving Rabbits z Rayman univerza. Suma sumárum, napriek absolútne predvídateľnému deju som sa počas celej stopáže nemal kedy nudiť, za čo môže aj podarený český dabing a kvalitná animácia. Osobne dávam 3.6, ale verím, že v 3D by to šlo aj na 4.2.

Paródie to vždy mali ťažké. Komédie sú jednoduché, rozosmiať ľudí na úrovni sa darí už od čias antiky, ale podať satirický pohľad na niečo súčasné, niečo, čo nás každodenne obklopuje, aby to bolo smiešne napríklad dekádu, na to treba mať gule. Obzvlášť, ak sa väčšina vtipov pohybuje na fekálno-zhulenej úrovni béčkových úletov poslednej doby. Iste, niektoré skeče sú skutočne podarené, ale valná väčšina ich balansuje na úrovni znesiteľnosti. Preto tento film nie je dobré pozerať po večerných správach (alebo práve po nich?) v kruhu rodiny. To chce komerčné chipsy. A diétnu kolu. A nejakého černocha, jasnejšieho, než alpínska biela od Heliosu. A v neposlednom rade to chce partiu ľudí, dobrú náladu a nulové predsudky, pretože tento film je jednoducho dobrý. Sakra, veď tam bol Drtikula a aj akčný prelet sklenenou tabuľou! Teroristi! a sedem deka perverzností. No nezožer to :D

Subjektívne absolútna pecka minulého roka na poli animovaných filmov. Ako som spomínal už v komentári Vikingov, vzpurných severanov jednoducho ľúbim aj so všetkými tými ich bájami a sekerami (a najnovšie aj drakmi), takže film som mal na čakacej listine na prvom mieste. Po pár minútach mi napadli isté spojitosti práve s 13. bojovníkom (na prvý pohľad "iný" hlavný hrdina sa snaží zapadnúť do komunity), avšak celkové vtipno-akčné pojatie bolo dokonale stmelené nie až tak vtipnými, ako trefnými poznámkami malého Hickupa. Detsky prívetivý anime zjav všetkých nohato-rukato-okatých postáv jasne naznačoval, že ide o rozprávku pre menšie publikum, ale aj vďaka skvelému soundtracku príbeh o priateľstve draka a človeka ma jednoducho nepustil až do grandiózneho finále, kde som sa opäť utvrdil v tom, že naozaj podarené filmy podľa knižných predlôh sú viditeľne lepšie, než priamo vystrúhané scenáre. Takýto záver do filmu pre deti by som rozhodne nečakal, ale keď už prišiel, bol som milo "shocked". Pre mňa ostáva How to train your dragon zatiaľ neprekonaným animákom a hoci som Toy Story 3 nevidel, veľa šancí na prekonanie tejto (doslova) jazdy mu nedávam. Na hračky som už starý, ale draci... draci budú hustí stále.

pred týmto filmom bol posledným mnou pozreným bábkovým film(ík)om, nejaký diel Pata a Mata, takže som čakal prosté pohyby a istú komickosť pri snahe o celkom základné úkony ako otvoriť dvere a pod. Na moje prekvapenie sa ale úsmev nekonal, pretože strašidelne groteskný dom ma aj so svojimi obyvateľmi načisto uchvátil už od príchodu milej rodinky. Animácia na úrovni, akú som dovtedy (a odvtedy - sorry, neskôr pozretá Bride Corpse) nevidel a príbeh, ktorý po polovici mohol skončiť pokojne akokoľvek (chvíľu som prestával veriť, že to malá Coraline prežije do konca) ma presvedčili o tom, že poriadne filmy možno robiť aj bez hercov. Nápady, ktoré sa objavili v príbehu, neboli stelesnenou originalitou, no prevedené boli tak perfektne, že ma jednoducho nepustili z obrazovky až do záverečných titulkov. PS. Coraline bola asi prvým bábkovým filmom, pri ktorom som si po ľakačke odhryzol z nechta viac, ako je bezbolestné.