grogodil

Raj na zemi pre gangsterov ten Londýn. V prvej sezóne sa polícia tiež zrovna snažením nepretŕhala, no pri druhej sérii už úplne rezignovala a možno pri tých jatkách ani nezaregistrujete nejaký policajný maják v diaľke. Fyzická prítomnosť už vôbec. GoL je proste stále tak nejak nie úplne kompaktný a tak nejak rozrusený nesúrodý mix fakt až priblblej, prostoduchej gangstersky a nekomromisne brutálnej akcie. No zatiaľ čo v prvej sérii to druhé dostatočne výživne kompenzovalo svojou dravosťou tú šestákovosť toho prvého, tak druhá sezóna už ani v akčných pasážach nezaujme ničím viac, než brutalitou. Na akčný seriál málo akčné a na serióznu vážnu gangsterku príliš naivné a povrchné. Dramaturgicky už to je nad limit únosnosti a proste je čoraz väčšia zívačka sledovat ako sa tu pár nasranych xindlov s kamenným xichtom neustále ojebáva navzájom. A par efektných krvavých momentiek (skoro všetky v traileri), ktorým v druhej sérii chýba tá Evansova nápaditosť a energia, to z priemeru vyššie nevykúpi.

Ani Hitler nemal viac šťastia pri atentátoch na neho. :-) Ale k veci.... Bad Sisters ma, na rozdiel od rovnako výborných príbuzných Big Little Lies, držali v neistote zvedavého a napätého až takmer do úplného konca. Odporúčam pozerať s nie veľkými prestávkami. Pri takom maratóne som si retrospektívne dosadil aj tie najmenšie súvislosti. V závere spokojnosť absolútna a žiadne "prečo" neostalo nezodpovedané. Výborná a navyše čiernym humorom tak akurát odľahčená, skoro až feelgood "whodunit" odkrývačka s nepoľavujúcim tempom, ktorej seriálový formát proste svědčí a všetky tie vykreslené okolnosti a motívy sú vynaliezavo zábavné, že to v tomto smelo môže stáť vedľa detektívok Agathy Christie. Sesterská chémia rovnako bez výhrad, no všetkých herecky "prečúra" stelesnený mizogýnny manipulatívny antikrist v podání neznesitelne perfektného Claesa Banga, ktorý slizkosť a podlosť dvíha na vyššiu úroveň, než Joffrey z Hry o tróny.

Parádnych a obsahovo štedrých 90 minút zo zákulisia, plných dôkazov, že bol Smith kedysi fakt vtipný, že bol kedysi talentovaný a že je toto jeho spisovateľský aj režijný vrchol natočený s veľkým citom a nesmrteľná neprekonateľná generačná kultovka, ktorá si ten až dojemný standing ovation v Cannes zaslužila.

Už sme mali vo filme veľa krát aj brutálnejším spôsobom zprznenú históriu a nebránilo mi to užit si ho, takže s prevracaním faktov nemám najmenší problém. Akcia je uchádzajúca. Nijak extra nápaditá, ale aspoň to nie je neprehľadný bordel. No zvyšok je proste scenáristický podvýživená a predvídateľná tuctovka. Nejaká feministická angažovanosť a propaganda je absolutne irelevantná, na to je ten film príliš naivný a jednoduchý, aby som tam riešil takéto vrstvy. A rovnako tak nejde brať vážne ako neohrozené divoké africké amazonky ani tie prehrávajúce ženské. Snažil som sa, ale vyvolávalo to skôr pobavený úsmev, než rešpekt pri tej tanečnej spartakiáde, čo tam nacvičujú dokonale vyčesané, upravené , nastajlované a jačiace v naškrobených, vypratých a nažehlených rovnošatách. Ten film si zúfalo žiadal ušpiniť, nech nevyzerá tak televízne lacno. A vyšší rating by tiež nič nepokazil, lebo takto bezkrvé čistky boli naposledy k videniu asi vo Winnetouovi pred 60 rokmi... ledva ** a ten hype fakt nejak nechápem.

Napichnite sa na infúzku a cucnite si poriadny objem až krutého cynizmu, ktorý vám tu pumpuje do žíl hlavný hrdina, búrajúci štvrtú stenu, aby ste mali spolu s ním dosť psychickej odolnosti, keď vám ten úsmev vzápätí zmrzne a všetko sa preklopí v intenzívnu depresiu. Strmá emotívna húsenková dráha podaná ako každodenná lekarska rutina. Pohľad očami nijak zvlášť idealizovaného hrdinu, nastavujúci nelichotivé zrkadlo preťaženému zdravotníckemu systému, ktorý nakladá stále viac na ešte viac preťažený personál a skúša, koľko ešte fyzicky a psychicky zvládnu uniesť. A vo mne to lietalo od smiechu pri nekorektných hláškach, až k zovretému vyschnutému hrdlu. Skvelý Whishaw v skvelom počine, z ktorého cítiť, že to je pravdopodobne podľa naozaj skvelej knižky (ktorá bude zhrnutím nie až tak skvelých osobných zážitkov).

Keď si z Wishu objednáte Kruh a príde vám toto... Znie to otrepane, ale na Smile sa mi na to prirovnanie presne hodí. A v prvom momente som mal radosť, že mám niečo ako Kruh, že sa niekto tiež snaží navodiť strach z neznámeho podobným spôsobom v takom pomalom vyšetrovacom tempe. Lenže Verbinski budoval tú záhadnú atmosféru a strach z niečoho zlovestného a iracionálneho tak poctivejsie a dusnejšie. Hlavne si uvedomíte, že už je to 20 rokov odkedy sa Samara vyštverala zo studne a že stále ju ani scenáristicky, ani audiovizuálne nikto neprekonal a že aj Smile je len taký lacnejší plagiát, čo toho až príliš len recykluje. Úsmev Caitlin Stasey má v sebe čosi znepokojivé a film sa tiež nikam neponáhľa a sympaticky pomaly 'uťahuje slučku' okolo hlavnej hrdinky, no ten priehľadný príbeh lemujú viacmenej len na sústavné (i keď obstojné) ľakačky. To je ale málo. A okrem toho Sosie Bacon je strašné drevo, čo nevie ani len vierohodne kričať a zahrať presvedčivé cvokatenie je tiež nad jej mimické herecké limity.

Moffat si očividne v podaktorých momentoch namýšľa, že divák je tak hlúpy, ako je on chytrý. Snaží sa to hrotiť za každú cenu, pritom je toľko krát zjavné, že tomu, kam to smeruje, by sa dalo na každom kroku úplne ľahko vyhnúť, keby sa len príbeh neposúval ďalej do absurdna tým, že scenárista nechává postavy neustále konať iracionálne na základe nelogických rozhodnutí, v ktorých navyše až príliš úraduje náhoda. Tá krehká vnútorná integrita scenára by sa proste rozpadla, keby postavy začali odrazu rozprávať to, čo by rozprával normálny človek v danej situácii a nie to, čo potrebuje scenárista aby (ne)hovorili. A v závere tá miera nasilu vyhrotených nedorozumení už ani nie je fargovsky vtipná, ale proste len rušivá a frustrujúca. Trošku horká pachuť na konci, lebo ten rozbeh bol veľmi nádejný.

Tu sa niekto nie a nie poučiť. Už to vyzeralo na moment, že Westworld úspešne vykľučkuje z toho prekombinovaného labyrintu, ktorý okolo seba sám postavil a v ktorom predošlé dve sezóny sám zablúdil a zamotal sa. V momente, kedy ma nachytali skoro rovnako vychcaným twistom ako v prvej sérii a kedy som si tie časové linky dal do súvisu, tak som dokonca na moment veril, že scenáristi sú znova na koni, že znova sedia pevne v sedle a že to možno majú fakt vymyslené, aby tie nitky obalené vsemožnými podobenstvami a filozofickým balastom nejak zmysluplne uzavreli a možno to aj nejak epickejšie všetko vyústi. To, čo vyzeralo ako pomerne nádejný priamočiary ťah na bránku, sa ale zase v posledných epizódach rozpadlo v deravý blábol, ktorý je tým viac lacný a hlúpy, čím viac sa snaží tváriť duchaplne, chytro a sofostikovane. Nolan a Joy sa v cieľovej rovinke zase nejak strelili sami do nohy a tomu koňovi zase raz podťali nohy. Po štyroch sezónach už kríva na všetky štyri a toľkokrát postreleneho koňa mám chuť radšej už zastreliť, nech sa netrápi, než sa na tejto krívajúcej herke ešte trmácať do ďalšej sezóny.

Uznávam, potenciál som tam videl. Na začiatku. Pri tom pomalšom nádejnom rozbehu to je len o pár prížmúrených pomrknutiach nad chovaním postáv, ale nič, čo by nešlo tolerovať a čo by kazilo zhusťujúcu sa atmosféru. Ale v poslednej polhodine trpezlivosť došla a už to šlo definitívne všetko doslova strmhlav kamsi do pr..do preč. No a nejaký spoločenaký presah hľadať v takejto kravine, to je rovnako smiešne, ako sledovať poslednú tretinu filmu. Radšej sa na tom totiž smiať, než sa v minutových intervaloch rozčulovať nad zhovadilosťou každej scény... Fakt chcem od béčkového hororu priveľa, že či by v ňom nemohla fungovať aspoň trošku čo i len elementárna logika a fyzikálne zákony?

Na prvý dojem tu nie je o čo moc stáť. Ani po pozretí traileru to nevyzeralo na nič extra revolučné. Zo zrejmých dôvodov vás napadne Doctor Who a že toto bude len nejaká ďalšia televízna variácia na nejakú prelínačku paralelných časových rovín a realít. Pustite si prvú časť a ako 'bonus' máte pred očami navyše ďalšie creepy malé malovravné dieťa, čo furt civí do steny a s ktorým máte v prvom momente chuť ísť na potrat, aj keď už má osem rokov. Omen, Kruh, Šiesty zmysel a X ďalších filmov mi v predtuche prebehlo hlavou, z ktorých sa tu isto bude vykrádať. Proste zo začiatku vôbec nič nenasvedčuje tomu, že toto nebude len nejaká televízna vykrádačka, ale najlepšia mysteriózna vec tohto roka. Je pravda, že jednotlivé ingrediencie síce nenesú zrovna punc originality, ale to spracovanie z nich ždíma všetok potenciál. 6 hodín takto diváka vodiť za nos... 6 hodín pomalej záhadnej detektívky. 6 hodín si v hlave snažíte spájať indície a nastrelené flashbacky, dať tomu chaosu v hlave a na obrazovke zmysel, rozlúštiť to, pričom štekáte na obrazovku svoje teórie... A aj tak vás šiesta "vysvetľovacia" epizóda nechá sedieť pribitého v kresle. Ani nie tak vyslovene "shyamalansky" šokovaného, skôr proste spokojného, že všetko to v tom svojom fikčnom svete do seba zapadne a dá zmysel. A v posledných piatich minútach som si už tak spokojne rochnil v pocite, že som ešte predsa len nevidel v tomto žánri všetko a predsa sa ešte aj dnes nájde niečo, čo ma rafinovaným scenárom a jeho originálnym rozuzlením prekvapí a zavrtá sa v hlave... Až si to má chuť pozrieť znovu a 'skontrolovať' si to.