Donggam

Svým zpracováním si Donggam rozdělil své diváky na dvě poloviny. Na tu, která podlehne cukrkandlovému love story s neustále znějící vyděračskou muzikou a na tu, která se statečně prozívá k závěru. Ústřední dvojice čumí jak puk, načež postavy ve vedlejších rolích jsou mnohem zajímavější. Očekával jsem, že na jihokorejskou romanci budu pět větší ódy, neboť Nae meorisogui jiugae jsem sežral i s navijákem. Takže se bohužel řadím do té druhé uzívané poloviny. (01.07.2021)

Krásný film plný citu. Navíc s velmi příjemnými herci. Téma o dvou lidech, kteří spolu mluví skrz pokažený radiopřímač i přes časovou bariéru dvou desítek let, se mírně podobá filmu IL MARE (popřípadě jeho zkopírované americké verzi Dům u jezera). Avšak právě toto velké časové rozmezí, které je dělí, způsobí, že tyto dvě hlavní postavy neskončí spolu, ale vše dopadne úplně jinak, přesto nádherně a jak dopadnout má. Z korejských filmů jsem ráda, že jsem si zrovna tento nenechala ujít. :) ~(4,6★)~ (23.11.2009)

Je to krásne sci-fi melodrama je veta z filmu, ktorý rozohral silný romantický príbeh na tenkom lade bez toho, aby sa vo výslednom dojme stal (vo filmoch toľko omielaný) časový paradox fackovacím panákom pre hnidopiškých sucharov. Navyše môj skeptický prístup "človeka ktorý už čoto videl" dostal dávku čistej a chytrej filmovej lásky plnej neľahkých životných rozhodnutí a priznám, že som na konci znova uronil kroupu. Smrk. Hviezda dole za slabší rozbeh a podobnosť s Il Mare (oba idú našťastie svojou vlastnou cestou), ktoý je pre mňa ešte stále normou ideálnej romantickej melodrámy. (14.09.2006)

Neshodnu se se ženou. Ona říká, že lepší, než Il Mare, mě se naopak Il Mare líbilo víc. Osobně dávám slabších 80%, což však vůbec není zlé. Komornější, podobnou zápletku řeší jinak. Na rozdíl od Il Mare se tady oba hlavní hrdinové hned na začátku jasně dohodnou, že nevyužijí časové spojení na obohacení, na rozdíl od Il Mare oba budují (snaží se budovat) ve svém čase ještě další vztahy. ■ P.S. Mám smůlu, že jsem korejské romantické filmy viděl v pořadí a Moment to Remember, The Classic, Il Mare, MSG, Donggam :(. (30.01.2010)

Je to dosť dobrý romanticky ladený film s miernym sci-fi nádychom. Má veľmi dobrý príbeh o študentke, ktorá v roku 1979 žije svojim bežným životom a náhodou sa jej podarí získať obyčajný rádioprijímač, cez ktorý sa s ňou skontaktuje neznámy študent z jej školy, ale časom obaja prídu na to, že sa skontaktovali s osobami z iných časových období, keďže mladík žije v roku 2000 a takto môže ovplyvniť jej život. Spracovanie je na tom dobre, k prvému kontaktu cez rádioprijímač príde čoskoro a je zaujimavé sledovať, ako si hlavné postavy postupne uvedomujú celú pravdu a keď sa tak stane, tak sa väčšina filmu prakticky drží na tom istom mieste, dej sa posúva len minimálne a ani sa postavy až tak moc neovlyvňujú, no aj napriek tomu to má takú príjemnú atmosféru, že to je radosť sledovať. Ale v poslednej tretine sa už dej predsa len posunie, hlavná hrdinka sa dozvie niečo, čo ju dosť ovplyvní a už to začne mať takú príchuť miernej drámy a pokračuje tešenie na očakávaný a príjemný koniec. Vo filme sa síce nenájdu nejaké výrazné zapamätateľné scény, skôr je celý film podobne kvalitný, ale len predsa vrcholom je očakávané stretnutie, ktoré je v kombinácii s nekonečnými striedavými zábermi na obe postavy za doprovodu skvostného Bacha nezabudnuteľné. Herecké obsadenie je skvelé, hlavné duo tvoriace skvelá Kim Ha-neul a Yoo Ji-tae a k tomu ešte výborná Ha Ji-won, ktorú som takmer nespoznal, tu si nemám na čo sťažovať. Réžia a technická stránka sú výborné, opäť film, v ktorom aj keď sa nič dôležité nedeje, tak je to veľmi príjemný zážitok. A samozrejme chválim aj skvelý výbre hudby, záverečný Bach nie je jediný. Veľmi by ma zaujímalo, ktorý film od ktorého opakoval, či Frekvencia alebo tento, keďže oba sú z toho istého roku, ale to je jedno, oba sú vydarené. Ditto je jeden z prvých novodobých juhokórejských filmov, ktoré odštartovali túto skvelú filmovú vlnu. 79% (12.04.2012)