Baščovanský a zať

Nezabudnuteľne charakteristická podoba porevolučného éteru. Zistenie, že život je naozaj krátky ako vysmrkasnie z nosa ...a toľko po ňom aj zostane! Odkaz filmu sa neuveriteľne trefne dotýka črevných problémov česko-slovenského tráviaceho traktu v zmysle daVinciho výroku o plničoch latrín, ktorý si nepamätám. Pekný film. (03.01.2010)

"Robiť nevieš, trtkať nevieš, nič nevieš!". Co jsi se v komunismu naučil, v kapitalismu jako když najdeš. Starý Baščovanský má jasno, se vším a s každým. Nic ho nezastaví, rodinný rozpočet má rozvržený do konce svých dní a jeho sortiment nabízených služeb je opravdu široký. Začíná u výměny oleje a končí u asistovaného kuplířství. V tomto postkomunistickém tržním oraništi se plácá i vykořisťovaný, bezmocný zeť. Člověk zbaven svobody. V novém demokratickém světě. Ovšem i on má právo křičet a hodlá toho práva využít. Naprosto neznámí tvůrci nám tu předvádí excelentní groteskní obraz jakéhosi čecho-slováčka ve velkém světě, který začíná a končí v jeho domě a garáži. Velmi poučná podívaná, nazvaná zde právem slovenským Dědictvím. Nadčasovost snímku nakonec dokazuje i samotný vývoj Česka a Slovenska v druhé polovině devadesátých let. (12.01.2016)

„Aj Mária už vstala. No, dobrú ženu si si vybral, Karol.“ Toto nie je dráma, ani komédia, skôr tragédia. Príbeh slovenského malomeštiactva. Predstavitelia pôsobia amatérsky, akoby to bolo dedinské divadlo. Možno to však bolo cieľom. Priblížiť atmosféru malého podnikateľa kdesi, v malej dedine... Asi to má byť satira na rozbiehajúce sa podnikateľské aktivity v rokoch deväťdesiatych. (20.02.2023)

Bohovo dobré, a to ešte dávno predtým, než bol na svete nejaký film. V časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky totiž vyšli na pokračovanie 3 diely rovnomennej divadelnej hry Dušana Taragela s Danglárovým minikomixom pod textom. Cca o 3 roky neskôr vznikol film, ktorý geniálnym spôsobom rozpohyboval výstižné Danglárove kresby. Tí herci akoby vystúpili priamo z obrázkov! Atmosféra, dej a dialógy absolútne suverénne odohrané takmer neznámymi hercami. Godárova hudba dodala príbehu správny šmrnc. Nie tu nejde len o humorný pohľad na začiatky podnikania v rozbiehajúcom sa kapitalizme na Slovensku, ale predovšetkým o vystihnutie života založenom výlučne na primárnych biologických potrebách, s dôrazom na zarábanie peňazí akýmkoľvek spôsobom. Groteskná nadsádzka vo svojej podstate dokonale demaskuje neuveriteľnú hlúposť kombinovanú s vychcanosťou najhrubšieho zrna, veľmi krásne poukázuje na totálnu nepotrebnosť akýchkoľvek politikov - od lokálnych po nadnárodných. Dialógy a výroky sú nezabudnuteľné:1. "A zapamätaj si - "Silnejší pes jebe, tak to vždy bolo a bude"! 2. Mária síce nie je v tvári bohviečo ale má veľké dydy. A veľké dydy sú základ rodinného šťastia!" 3."Já, kchurva, zá kóóólko ídeš défčatko ?". 4."Vyzerá ako ten žid - Arafat, či ako sa volá". Je veľká škoda, že okrem úvodnej projekcie toto tv dielo -podľa mňa najlepší slovenský film od roku 1989 - nebežal v kinách a tým upadol do pomerne silného zabudnutia, rovnako ako skvelý Danglárov plagát k nemu. (22.02.2005)

Naturalistické spracovanie témy ranného postsocialistického kapitalizmu pohľadom na drobného živnostníka z malej dediny. Isto taký Bačšovanský a Osztatný žijú - pár výstižných postáv, pár dobrých hlášok. Čiže 1+1 sú dve (pár) a to ostatné je literatúra... ale taká braková :) Pozrieť sa to dá - napokon, je to náš - domáci počin a isto sa už každému zadarilo zabiť čas aj daromnejšie. (16.07.2009)