Horsehead
Obsahy(1)
Jessica nikdy vo svojom živote nesnívala tak ako iní ľudia. Zato má však pravidelné, desivé nočné mory, ktorých význam jej stále uniká. Táto nepríjemnosť ju doviedla k tomu, aby začala sny a ich význam študovať. Spolu so svojim učiteľom a priateľom Seanom sa vrhnú na štúdium psychofyziológie snov s cieľom pochopiť význam jej desivých nočných môr. Po smrti babičky, ktorú sotva poznala, sa Jessica nasťahuje do jej domu. Hneď prvú noc po príchode však opäť prežije podivnú nočnú moru, v ktorej sa stretne so svojou mŕtvou babičkou. Druhý deň Jessica náhle ochorie. Zostane v posteli s vysokou horúčkou. Mladá žena sa však rozhodne využiť svoj letargický stav, aby sa konečne pokúsila prevziať kontrolu nad svojimi nočnými morami. S čím však neráta, je skutočnosť, že sa začne ešte viac prepadať do iného sveta... (misterz)
(více)Videa (1)
Recenze (32)
Už od prvních minut mi to zpracováním připomínalo spíše porno a moc jsem se nemýlil, protože později došlo na pár ujetých erotických scén. Co se týče ale příběhu, tak to mě absolutně nebavilo a dostihla mě horečka z nudy. Hvězda za tu celkem pěknou blondýnku, která se nebála ukázat se několikrát ve vaně, ale to je asi tak všechno. Strašně zmatený, nezáživný, nudný. Tohle opravdu ne. (192. hodnocení) ()
Kdepak, tohle ne. Film by klidně mohl být prequelem Lords of Salem, protože oba filmy mě téměř utrápily k smrti. Větší horor jsem zažívál já v posteli při sledování, kde jsem se převrácel ze strany na stranu, bouchal hlavou do stěny, okusoval si nehty a v hlavě honil myšlenku, proč ten film kurva ještě neskončil. Neuvěřitelná NUDA, která je ke všemu tak hypnoticky a nezajímavě natočená, že nebudete vědět a znát ani podstatu filmu. Francie upadá rok od roku a časy jako Inside a Haute Tension nejspíš vymizely. Jediné, co zde stálo za zmínku byl závěr, kde se ten podivný kůň celkem hezky rozpadl, ale jinak mě tahle fantasmagorie minula křížem krážem. Omlouvám se. 25% ()
Jessicu celý život prenasledujú nočné mory v ktorých ju neustále prenasleduje jeden zo symbolov smrti - kôň. Keď jedného dňa zistí, že jej stará matka spáchala samovraždu, pričom dôvodom jej zlého psychického stavu boli totožné vízie, nadobudne presvedčenie, že jediným možným spôsobom ako získať odpovede na nezodpovedané otázky, je kontaktovanie zosnulej stareny v snoch. Vloženie surrealizmu ako umeleckého smeru do filmovej tvorby môže vyvolať rôzne dojmy a emócie. Laicky povedané, buď to divákovi sadne, alebo takmer umrie od nudy. Sám za seba môžem skonštatovať že ma "Horsehead" zaujal, pričom bolo zaujímavé sledovať určite pasáže, ktoré však (a asi aj bohužiaľ) pôsobili viac čudesne ako hororovo. Bohužiaľ, tento druh spracovania mi nie je celkom po chuti - 50% ()
Dievča už od mladosti prenasledujú desivé nočné mory, s ktorými sa bude musieť popasovať aj po smrti svojej babičky, kedy ochorie v ich starom dome. Tu sa rozhodne hlbšie preniknúť do svojich snov, čo sa však pre ňu môže stať nebezpečným aj v reálnom živote. Starý dobrý hororový „nightmare“ námet, ktorý dokázala k dokonalosti priviesť už v 80. rokoch "A Nightmare on Elm Street" je tu zahalený do trochu bizarnejšieho / surreálnejšieho spracovania, ktoré napriek určitej zmätenosti stojí za pozornosť. Občasné miešanie snov a reality tu nemá zmysel kritizovať, keďže práve sekvencie nočných môr sú najpôsobivejšie a po čase sa mi pri horore stalo, že som to pauzol, rozsvietil si a išiel sa do vedľajšej izby pozrieť, či ten tieň je naozaj iba tieň. Takže na nočnú projekciu je to priam stvorené; atmosférických momentov je kopa, vizuálne je to štýlové, pohlcujúce a človek si pri tom spomenie na viacero kvalitných hororov; od starších Argentoviek až po novší "Livide". Na vyššie hodnotenie mi chýbal len silnejší celkový dojem, alebo aspoň účinnejší záver. ()
Horseshit. V súčasnosti nie je problém za lacný peniaz nakrútiť profesionálne vyzerajúci film - dokážu to aj amatéri na kolene. Taktiež nie je problémom cenzúra. Sex, násilie, či hocijaké zverstvá už pohnú len babičkami na Orave. Bežný divák je už voči tomu imúnny. Napriek tomu (či práve preto?) je žáner horor v posledných 15-20 rokoch tragickým príbehom tvorivej vyčerpanosti a klišé, čoho je Horsehead dokonalým príkladom. Je to klasický mix totálnej neschopnosti rozprávať príbeh a budovať postavy a odviazanej fantasmagorickej exhibície bez hraníc. Hranice snových scén majú byť práve v príbehu a v postavách. Na efekt hrané snové pasáže sú len režisérskou masturbáciou, ktorou zakrýva neschopnosť vymaniť príbeh z nezmyselného kŕču a premeniť postavy z bábok na skutočné ľudské bytosti. A to je tá hrozná tragédia dnešného žánru horor. Naliňajkované ľakačky, samoúčelný vizuál a klišé tématika ešte dobrý horor nerobia. ()
Reklama