Šingeki no kjodžin

Ja nepochopím popaluritu tohto anime. Jasné, námet je zaujímavý, animácia atraktívna a je to od tvorcu Death Note, ale to je tak všetko. Postavy vedia byť akurát otravné, ale čo mi hlavne vadí je fakt, že ten dej sa (na ploche 25 dielov!!) neposúva takmer nikam. Všetky diely sú tak neuveriteľne naťahované - či už pomocou nekonečných myšlienkových pochodov postáv, zbytočných dialógov alebo ničnehovoriacich flashbackov. Veď keď už sa aj konečne dostanú hrdinovia za hradby svojich miest, tak sa tak deje až v 17 dieli z 25, a to je už naozaj zlé, vzhľadom na to, že v predchádzajúcich 16 išlo len o bránenie mesta. Female Titan sa predstaví v 17. dieli ako antagonista (?) série a ťahá sa to s ním až do záveru, bez toho, aby sme sa dozvedeli, ako sa vôbec ľudia dokážu premienať na Titanov, čo sú vlastne Titani, odkiaľ sa vzali, o čo im ide, prečo Annie bojovala proti vlastným a milión ďalších, z ktorých 1. séria nezodpovie ani jednu. A ja nepotrebujem vedieť v seriáli hneď všetko od začiatku, ale keď celá séria neosvetlí ani jednu jedinú vec, niečo nie je v poriadku. Musel som sa nútiť, aby som seriál dopozeral, a druhú sériu, ktorá podľa všetkého uzrie svetlo sveta až v r. 2015, sa už trápiť nebudem a úprimne sa čudujem ľuďom, ktorí považujú tento naťahovaný paskvil za kvalitné anime. 50% (09.11.2014)

Bez debát, najlepší anime seriál aký som doteraz videl. Fanúšikom japonskej pop-kultúry som už veľmi dávno, s anime mám však skúsenosti prevažne len na poli filmov (známe kúsky ako Appleseed, Akira a iné), avšak v seriálovej tvorbe som žiadnemu anime nevenoval veľkú pozornosť (Pokémonov alebo Naruta určené pre deti do úvahy ani neberiem), až kým som neobjavil Attack On Titan. Nečakaná pecka, ktorá dokazuje, že tie „kreslené príbehy“ môžu mať väčšiu silu ako väčšina hraných. Seriál predstavuje pútavo vymyslený svet, kde obrovskí ľudožrúti (titáni) okupujú zem a posledných pár tisíc ľudí žije v mestskom hradnom komplexe za mohutnými stenami. Niekoľko rokov si ľudstvo žilo prevažne pokojne, až kým sa jedného dňa neobjavil nový niekoľkonásobne vyšší druh titána (Kolosus), pre ktorého hradby nepredstavujú žiadnu prekážku. A práve v tomto momente začína anime budovať fantasy príbeh a prepracovanú mytológiu do najmenšieho detailu. Nezjednodušuje príbeh len na obyčajné súboje s titánmi (aj keď tie hrajú prím), ale podrobne skúma aj každú drobnosť (prečo nemajú titáni reprodukčné orgány, prečo sa živia len ľudmi a pod.) a tak vytvára komplexnú story. Vynikajúco sa mu podarilo vykresliť mohutnosť titánov a hrôzu, ktorá z nich plynie. Attack on Titan sa tak v niektorých epizódach nebojí nekompromisne usmrtiť postavy a priniesť na scénu takmer až hororové scény. To všetko strieda napínavá, veľkolepá, vizuálne pútava akcia. Ústredné postavy sú vykreslené skôr jednostranne (odvážny bojovník, ustráchaný kamarát, zamilovaná sestra, prísny veliteľ a pod.), ale paradoxne vďaka až občasnej naivite ich konania si k nim divák vybuduje sympatie. Dej má neskôr čoraz bližšie k fantasy, ale vďaka tomu je jeho smer dostatočne nepredvídateľný. Takmer každá epizóda následne ponúka v závere obrovský cliffhanger vďaka ktorému sa so sledovaním nedá prestať do kým za sebou nemáte celú sériu. Titánom sa ale nevyhla aj dávka klišé známa z iných japonských anime. Rozhovory postáv sú občas veľmi infantilné a väčšinou prebiehajú v preafektovane ukričanom tóne. Niektoré epizódy sú len očividnou výplňou miesto toho, aby seriál niekam posúvali. Po veľmi intenzívnom začiatku napríklad nastupujú rozťahané epizódy tri/štyri, ktoré v podstate sú pre smerovanie seriálu logické nakoľko sa v nich rieši výcvik postáv, ale mierne zdržujú tempo pred rozpútaním pravého inferna. Podobným problémom trpí aj záver prvej polovice, kde napríklad epizóda 11 zdržuje intenzívne prebiehajúci dej zbytočnými rozhovormi. Možno to je však nakoniec dobre, pretože neviem, či by v ešte rýchlejšom tempe bolo možné pobrať všetky detaily a hlbšie sa ponoriť do tohto originálneho sveta. Ten so svojou prepracovanou mytológiou je totiž to čo na Attack On Titan baví najviac. Akurát musíte byť oddaný fanúšik fantasy (takže také javy ako to, že postavy dokážu meniť svoju podobu vám nemôžu byť cudzie), prípadne už mať čo to napozerané z japonskej anime tvorby. CELKOVO: 4,5* (9/10) (14.08.2014)

Já furt tak nějak přemýšlím, jak tu recenzi formulovat a napsat, ale stále nenacházím ta správná slova. Chtěla bych toho říct tolik, ať už klady či zápory, ale to bychom tu byli sakra dlouho a mě samotnou dlouhé recenze číst nebaví (nicméně mám na profilu i recenze k jednotlivým sériím, kdyby to někoho víc zajímalo). Takže to zkrátím – pokud vás baví Castlevania, Claymore, Berserk, Tokyo ghoul a podobné temněji laděné příběhy, běžte se na AoT podívat, protože je to prostě sakra dobré a řekla bych, že nebudete litovat. I když se to z počátku může zdát černobílé a jednoduché, ve finále se jedná o zajímavě promyšlený příběh plný akce a zvratů. Myslím, že hodnocení čtvrté série mluví za vše (čsfd 94 %, imdb 9.3/10)… mně osobně to velice bavilo a jsem ráda, že jsem se tento rok odhodlala celý seriál po dlouhé odmlce dokoukat... (14.01.2023)

Autor Shingeki no kyojin hľadal niečo čoho sa ľudia najviac boja a vybral si strašidelných titanov. Ľudia si nažívajú dobre v opevnených mestách, ale Eren chápe, že je to len veľká klietka. Shingeki no kyojin je veľmi depresívne a smrť je jeho súčasťou, ľudia zomierajú niekedy aj zbytočne. Anime teda môže fungovať na uvedomenie si ľudskej malosti. V neskoršej fáze anime ma zaujalo aj jednanie s Erenom čo je zas ukážka ľudského strachu z niečoho nepochopeného a iného. Ďalej tu máme ľudskú rôznorodosť a s tým aj rôzne názory ako treba riešiť situácie. Výborne vykreslenie ľudskej paniky a egoizmu či chamtivosti (poslanie jedných na smrť, aby prežili iný). Takáto zmes reálne vykreslených emócií ma veľmi bavila. V podstate to ľudí baví lebo si uvedomujú, že raz musí prísť koniec civilizácie a tak si možno ventilujú aj svoje obavy. Anime sa začína veľkolepo a snaží sa nestratiť dych. Hudba je priemerná s čoho vybočuje vážne "Ačkový" nadpriemerný a melodický prvý opening. Vzťahy medzi postavami sú výborne premostené a keď sa dozvieme viac z minulosti Mikasi všetko do seba výborne zapadne. Súboje sú navrhnuté tak aby neboli veľkolepé (okrem dvoch súbojov), ale skôr aby roznášali beznádej. Beznádej je vlastne hlavnou soľou aj korením celého anime. Postavy sa dokonca stihnú za dvadsaťpäť dielov vyvinúť a mierne zmeniť svoje chovanie. Zakončenie je tak trocha mierne prekvapivé. Chválim ešte dramatické usporiadanie jednotlivých dielov. Hajime Isayama (autor mangy) plánoval ukončiť mangu (a teda aj anime) smrťou všetkých (alebo aspoň väčšiny) hlavných hrdinov, až tak malo byť toto anime depresívne. Zmenil názor keď sa manga stala jednou z najpopulárnejších za posledné roky. Môžme sa teda tešiť na ďalšiu sezónu. (04.01.2015)

Opravdu by mě zajímalo, jak se vždy někdo rozhodne a zrovna z jednoho anime je světový hit a přitom je úplně stejné jak všechno ostatní. Jako nechápejte mě špatně, mně se to líbilo, ale rozhodně to nebylo něco extra. Bylo to moje první anime po asi 5 letech, tak s notnou dávkou nostalgie se to vyšplhalo na 4 hvězdičky, ale kdokoliv, co viděl víc jak 10 anime, může potvrdit, že to bylo v podstatě dosti průměrné, (21.07.2014)