Babie leto

Košická gangsterka s nečakane presvedčivým Bártom v úlohe chlapa, čo sa vráti z basy a urobí poriadne dusno. V skutočnosti je to obstojne natočené a všetko to mafošské machrovanie nie je trápne ani nechcene smiešne. Príbeh je jednoduchý, trochu "odnikud nikam", postavy miestami nekonzistentné a vo finále to nemá správnu gradáciu, navyše ústredná akčná scéna je tragicky zostrihaná... ale aj tak to nie je celkom márny pokus o žánrovo odlišný slovenský film. (24.02.2015)

Keďže my (S)lováci v rámci kinematografie neoplývame potrebným komediálnym nadaním či patričným nadhľadom a na nakrútenie nejakého blockbusteru logicky nemáme potrebné financie a režisérske/herecké persóny, je takýto typ ponurého kriminálne ladeného thrilleru, situovaného do prostredia periféria, rádoby podsvetia a spoločenského odpadu v podstate správnou cestou. Babie leto síce miestami pôsobilo naivne a nelogicky, no kupodivu nie otravne či nudne a môžem povedať, že vo viacerých ohľadoch prevýšilo moje skromné očakávania. (05.09.2014)

Dadaizmus by Slovenský súčasný film vydávajúci sa za gangsterku. Skôr sa to nesie na vlne exploitation subkategórie rape and revenge, kde akt znásilnenia (väzenský trest) nie je ukázaný, sledujeme len proces pomsty ako reakciu naň. Všetko sa deje skrz násilie, sex, krvou sa netroškári, teda prvky príznačné exploatácii, nejde o žiadny organizovaný zločin či mafiánsky epos s rozmanitým panoptikom charakterov typu Godfather, Miller’s Crossing etc., v Košiciach jestvuje vlastne len zlo, žiadna jeho relativizácia. Čekovského klavír je permanentný, hranične nadužívaný, pokiaľ teda dianie na plátne neilustruje rádoby hrdinská, návodne dramatizujúca hudba. Drsňáckosť a rešpekt Bieleho sa vytvára len na základe nasadenej kapucňe, neustáleho pľuvania a ksichtenia sa, skrátka vonkajšími znakmi. Chcieť od tvorcov vykresliť skazenosť jeho charakteru, zanesenosť prenikajúcu z obhnitého vnútra by bolo priveľa. Ostatní sú len figuríny bez života, pózujúci, strojene necitliví a neokrôchaní, nútene fuckujúci machovia s hromadou nabubrelých rečí, prípadne echt-patetická, frázujúca Norika ("Život je kolotoč“ - WTF?). Chlapáckosť sa dá budovať aj iným spôsobom, Bárta však nie je Charles Bronson a jeho súperi si môžu podať ruky s tými z Mafstory. Z Košíc je jeden veľký lunapark, v ktorom sú krvavá pomsta a groteskní gangstri všadeprítomnou atrakciou. Syžet opisujúci udalosti pár hodín jedného dňa je zmätený a nezámerne neprehľadný, paralelná montáž nefunguje, čas silne hapruje, postavy sa vyslovene zjavujú na scéne kedy sa im zachce. Hlavný (anti)hrdina s príznačnou prezývkou Biely je nezraniteľný nikým a ničím, je to tvrďák, len Rómovia ho môžu uniesť a zbiť do krvi. Luník IX. neplní v rozprávaní žiadnu funkciu, nič iné ako číry stereotyp vo vykreslení metropoly východu v tom nie je (naviac to exotizovanie rómskeho etnika skrz kapelu hrajúcu uprostred tohto sídliska je čistá komédia). Babie leto je dramaturgické fiasko storočia, strácajú sa v ňom motivácie kohokoľvek a sami seba sa pýtate a hovoríte si približne to isté, čo postavy filmu ("Toto nie je film“; "Vysvetlí mi už konečne niekto, o čo tu ide?“...). Týmito sebauvedomelými prvkami je film nechcene samozhadzujúci, uprednostniť však myšlienku, že ide o „premyslený postmoderný koncept“ pred „nedomysleným prznením žánru“ je na facku. (01.12.2013)

Venované Jean Paul Belmondovi - ale asi len tomu, čo bol na konci s dychom... Máloktorému súčasnému slovenskému literárnemu dielu je dopriate byť prevedené do filmovej formy, ta k tomu prvá poznámka. A je to skoro doslovný, presný prepis - takže pre čitateľov prekvapivo celkom nuda. Painov literárny jazyk je brilantný, s príbehmi a výstavbou deja už je to slabšie. A vo filme mizne aj ten jazyk a forma nie je ničím zaujímavá, ak nevnímame ako kvalitu neohrozene nasnímané košické interiéry a exteriéry, vrátane legendárneho Luníka IX. Tvári sa to moderne, akoby inak než sa obvykle u nás robia filmy, ale v čom to ide v najväčšej tradícií slovenskej kinematografie je to, že ešte aj moderná drsná gangsterka je skrz-naskrz pomalá a melancholická, fatalistická a bez štipky humoru. (13.06.2023)

"Tágže: Ból som f sobótu na tákej dýze. Báby tam otrčáli silikonové prsiska, keď tancováli okólo tíči. Iní čavóvia a čáje tam fajčíli pri stóloch, ňjekédy aj pod stólmi. Riešíli nejakú pómstu, ále bolo to sáma nadáfka. Fšétcja vyberáli päťstoevrofky z igelitóvych sáčkof, machrováli. Navýše bol tam taky buzik v slnečných okuljároch - v nóci chápeš? - a ešte aj na dýze mal sluchádla v úšoch a tak divne po mne zazéral, chápeš? No nepačílo sa mi to nijáko. Na zachóde šermóval táky ciganísko s brítvof. Asi z Lunika. Pred klúbom čakáli ďalší čavóvia. Vyzerálo to ciBoha nebezpéčne a tag som sa zdekóval taxíkom dómof. " Zhruba takto na mňa zapôsobil celý film. Príšerne vyrozprávaná megasračka o pomste. Jediné, čo sa podarilo skvele, bolo vyobrazenie Luníka IX a atmosféra polosveta kšeftárkeho podsvetia, plného primitívnych rečí a namachrovaných mačov. (15.11.2013)