Kimi no suizó o tabetai

Začnu hned tím, co pro mě bylo největší slabinou celého filmu a to je fakt, že všechno co se tady udá je příliš předvídatelné. Víte co se stane, protože vám to hned na začátku řeknou, víte co se bude dít, hned jak se seznámíte s postavami, trefíte, kdy se ten osudový okamžik stane, protože to načasování je prostě naprosto průhledné a dojde vám i dost brzo, jak to celé skončí... Zkrátka pokud jste už viděli pár (dobře alespoň několik desítek) romantických filmů (já si ihned vzpomněl na jeden s Keanu Reevesem), pak vás nic moc nepřekvapí a pokud jste už viděli i nějaké ty japonské romantické filmy, pak dokážete i předem odhadnout výsledky většiny situací. Přesto ale v jednoduchosti je jistá krása a tak chápu, proč byla sekce komentářů u filmu plná přiznání o tom, jak dotyčná/ý brečel jak želva. Zkrátka i přes to, jak moc je to průhledné a jasné, všechno dobře funguje, postavy si člověk oblíbí, dokonce i dialogy jsou dle mého velmi dobře napsané a tak to dokáže dojmout. Takže velmi dobrý smutný film, ale 5* dávám věcem, které mě prostě odrovnají. Tady jsem sledoval, bedlivě sledoval, ale i když jsem byl smutný i veselý v ty správné chvíle, tak až k mému srdci, ukrytému tam někde hluboko, se to bohužel nedostalo. 7,5/10 (18.12.2018)

Budem celkom úprimný. "I Want To Eat Your Pancreas" je jeden z najzvláštnejších názvov filmu, aké som kedy videl. Nemal som predstavu ako to bude súvisieť s našim príbehom. Pretože som absolútne nerozumel čo má názov evokovať. No to sa dozvieme už v úvodnej časti. V knižnici počas ukladania kníh. Možno je to jedna scénka, ktorú sme mohli z filmu vyhodiť a dokopy by sme o nič neprišli. Lebo zvyšok filmu je skutočne nádhera pre oko a silný emotívny príbeh dvoch ľudí, ktorý ma dokázal úprimne zasiahnuť. Myslím si, že by si to mali mnohí filmári, ktorí chcú robiť emocionálne romantické filmy pozrieť. Pretože takto tie filmy reálne vyzerať majú. Potrebujeme poznať postavy, potrebujeme vidieť ich vzťah, potrebujeme s nimi tráviť čas, byť s nimi v ich najkrajších aj najsmutnejších momentoch. Potrebujeme to s nimi prežiť rovnako ako to prežívajú oni a potrebujeme mať pocit, že sú skutoční. Ak to nedostaneme, tak sa film jednoducho rozpadne, Tento film to robí úplne správne. Okrem toho ani neviem či by som to nazval romantickým filmom. Ako je tu povedané. Nie je to ani láska ani priateľstvo. Je to niečo iné. Nedefinované. A tak to aj vnímam. Vizuálne je film nádherný. Tie rozkvitnuté sakury priam žiaria. Je radosť sa na to pozerať. Jednotlivé miesta sú takisto veľmi pekne spracované. Scénka s ohňostrojom robí tú malú momentku absolútne obrovskú. A potom sú tu malé detaily v scenári, ktoré dokážu ten film spraviť výnimočným. Nemôžem ich spoilovať, no povedzme si úprimne jednu vec. Všetci vieme ako to nakoniec všetko dopadne. A aký bude Sakurin osud. Lenže spôsob akým to príde nepôsobí ako veľké klišé. Je to úplne opačne. A ukáže to veľmi dobre, že život sa neskladá z klišé. Mám rád našich dvoch hrdinov a dialógy, ktoré spolu vedú. Film je veľmi silný, dobre napísaný a vizuálne nádherný. Čo viac môžem dodať? Čeknite si ho ak ste to ešte neurobili. Výsledne dokopy nenájdem asi nič vážne, čo by som dokázal filmu vytknúť. Úprimne ma dostal. Fantastická práca. Hodnotenie: A+ (09.05.2020)

„Toto je to posledné, čo pre teba môžem urobiť, aby som ti za všetko poďakovala.“ Knihy a komiksy čítam od útleho detstva od konca 8O. rokov a za ten čas som ich prečítal tisíce a tisíce, ale manga Chcem zjesť tvoju slinivku (vyšla aj v češtine v CREW) patrí k najsilnejším príbehom, aké som kedy čítal, absolútne mi roztrhla srdce a pokojne by som jej udelil Nobelovu cenu za literatúru. Text je na pár miestach jemne upravený (arogantného bicyklistu by ste v mange hľadali márne, v nej to bol incident v reštaurácii) a možno chvíľu trvá, kým si vás obtočí okolo prsta (manga ma naopak dostala od prvej strany), ale v druhej polovici je to emočné peklo a záver je totálny masaker; tu ak niekto nebude dojatý, tak je vyprahnuté psychopatické monštrum a pre vlastné dobro sa s ním prestaňte stýkať. (13.04.2023)

[2,5*]     "To je ale náhoda!" "Prepáč, ale nemám čas na tvoje náhody."     Neobvyklý príbeh o veľmi neobvyklom vzťahu, ktorý vo mne vzbudzuje silne rozporuplné pocity, a to ako máloktoré iné dielo. Na jednej strane ma priťahuje svojou poetickou krásou, na druhej strane ma však odpudzuje svojou až protivnou vtieravosťou. Len vďaka štýlu animácie, ktorý mám celkom rád a niekoľkým veľmi intenzívnym a citlivým momentom udeľujem stále ešte dobré hodnotenie (3 hviezdičky) a snažím sa pritom potlačiť do úzadia všetky prítomné negatíva. Predovšetkým sa tu vôbec nedá hovoriť o nejakej prepracovanej psychológii postáv, dvaja hlavní hrdinovia sa chovajú úplne neprirodzene a aj ten vzťah medzi nimi pôsobí veľmi umelo (hlavne spočiatku a potom väčšinu času) - on je ako taký robot bez náznakov emócií, ona (Sakura) je zase jeho presný opak, javí sa občas s tými jej preháňanými emóciami ako úplný šialenec. A to je ešte nič oproti niektorým vedľajším postavám, ako je Sakurina uvrešťaná a večne nasrdená najlepšia priateľka Kjóko, či Sakurin debilný bývalý priateľ. Proste mi tu skoro všetko pripadá akési strojené, falošné, ako z nejakého sitkomu a tá téma sa mi zdá byť znásilnená na dolovanie emócií. Nesadla mi ani dosť povrchná hudba, ktorá sa často doslova bije s aktuálnym dianím. Evidentne nie som cieľovou skupinou, bude to zrejme mierené hlavne na tínedžerov.     "Si môj priateľ až do mojej smrti, dobre?" (23.12.2023)

Strieľam tomu plný počet, prečo nie. Veľmi pekný film. Nebolo to síce komplexné, ale neštandardné postavy spojené neštandardným vzťahom sa postarali o môj plný záujem a o to aby som sa ani chvíľu nenudil. Kvôli téme filmu, boli emočné výkyvy celkom frekventované. Všetko ale do seba ladilo. Naozaj to bolo super. Dosť sa mi páčila aj pokreditová časť. edit (22.1.2020): Druhé pozretie. Pre mňa jedna z najlepších romantických drám. Fakt skvelý vývoj postáv a super filozofické myšlienky. (15.05.2019)