Ticho na moři

Dalsi unyly, nudny film z cias druhej svetovej vojny, ktory ma umelu dejovu liniu a spatne herecke vykony. Zobrazenie tragickych udalosti ma sice hodne do seba, ale uz mi to lezie pomaly aj na nervy. Je to ako s holokaustom - je mi luto, co sa stalo asi 5,7 milionom Zidov, ale uz mi zacina vadit glorifikovanie obeti len jedneho holokaustu, zatial co 7 dalsich holokaustov /Kambodza v 70. rokoch, Ukrajina 1932 - 33, Darfur, Rwanda 1994, Vychodny Timor, a samozrejme armensky holokaust 1915, nigerijska Biafra 1967 - 70/ sa trestuhodne prehliada. Asi to bude aj tym, ze sucasne meeeeeedia isto iste nie su v rukach Armenov, Kambodzanov alebo hinduistov, ze jo? 30 % (21.05.2016)

Téma silné, ale Francouzi ho totálně zkonili. Emoce, které měly přijít ve chvílích, kdy se zajatci dozvěděli o svém osudu, se nedostavily a nedostavila se ani odpovídající atmosféra. To bylo zapříčiněno i tím, že režie nedokázala dostatečně vykreslit charaktery postav, takže divák s odsouzenci nesoucítí. Ani samotná poprava, které byl věnován relativně velký prostor, mě nijak neoslovila. Některé výkřiky popravovaných jako "Ať žije komunistická strana!" nebo "Ať žije svoboda!" mi připadaly až směšné, kor když to třeba srovnám s hrůzu nahánějící exekucí ve filmové Katyni. Nejzajímavěji se mi tak jevila rovina německá, ve které se důstojníci wehrmachtu snažili v zájmu soužití v okupované Francii popravám zabránit. Herecky vyčníval snad jen Ulrich Matthes, ale bohužel nedostal příliš prostoru. Tohle by si zasloužilo důstojnější zpracování. 40% (20.01.2014)

Áno, hlavná postava a aj tie vedľajšie sú trochu odfláknuté, ale pozitíva tohto filmu vidím inde. Náhľad do rozdielneho premýšľania a pohľadu na vec na nemeckej strane, podrobne zobrazené prípravy mladých nemeckých vojakov na popravy, ktoré neboli ani pre strelcov prechádzkou ružovou záhradou, rozkazy totiž vydávali iní, tí za stolom. Takže žiadna extrémna démonizácia na jednej a heroizácia na druhej strane, tí, ktorí vykonávali atentáti, totiž vystavovali mnoho krajanov nebezpečiu. V televízii je to za štyri, v kine by som určite frflal nad inscenačnosťou diela, podobne, ako pri Deviatom dni. Volker už proste nie je in a na festivaly sa jeho staromódne filmy nehodia. (31.05.2017)

Film z čias nemeckej okupácie Francúzska zobrazujúci udalosť odplaty Nemcov za zabitie ich dôstojníka vo forme popravy 150 francúzskych zajatcov najmä z radov komunistov. Medzi nimi 17 ročného chlapca, ktorého list na rozlúčku sa každoročne číta na francúzskych školách. Žiaľ Schlöndorff na ploche 90 minút asi 50 minút nezáživne naťahuje čas a na miesto toho, aby z figuriek spravil plnohodnotné postavy, tak nepriblíži prakticky nikoho. Tým celý koncept záverečného mechanizmu rekonštrukcie popravy stráca na intenzite, ktorú by získal, ak by bol divák s postavami viac zžitý. (25.03.2012)

Vo filme ide o zoznam, ale nie je to Schindlerov zoznam života. Ide o zoznam smrti, s ktorým nikto nemôže nič urobiť. Prapodivne poslušní francúzski policajti ho slepo dodržia a dokonca nemeckí dôstojníci k nemu majú výhrady. Beh udalostí sa ale nezmení a netreba ani pomyslieť na happy end. Len na silné finále, ktoré zatienilo slabšie momenty zo začiatku filmu. –––– Drahá mamička, brat a otecko. Idem na smrť... –––– Nebuďte otrokom príkazov. Načúvajte svojmu svedomiu. (21.03.2019)