meave

Je to výborná rozprávka na počúvanie. Moje deti na tom zaspávali niekoľko rokov. Obrazové spacovanie mi, ako pri mnohých slovenských rozprávkach, pripomína naivných maliarov so svojím zjednodušeným pohľadom. Žiaľ, ja v tom čaro nevidím. Tie hviezdičky sú za skôr za sluchový vnem.

Neviem prečo, ale ja takýmto katastrofickým filmom jednoducho neverím. Niečo mi vraví, že človek ani v čo akom vypätí, nevydrží lietať na kovovej konštrukcii hore-dolu a pritom zvárať, udržať helikoptéru, potom z nej pod vodou vyliezť a ešte nájsť svojich parťákov, dotankovať kerozín v počasí keď sa ani nelieta a ani žraloky nehryzú ľudí ležiac na palube lode. Nemôžem si pomôcť..a nezachránia to ani trpiace tučné ženy, ktoré v bare čumia s deckami asi jedinú telku vo village, ani smrkajúca kráska.

Peter Peter Colt je mimoriadne príjemný chlapík, ktorého upadajúca kariéra netrápi ani zďaleka tak veľmi. Zdravo dospelý, pre zmenu raz nezakomplexovaný a navyše milý tridsiatnik dostane v živote ešte jednu šancu, ktorá sa zmení na double, keď stretne príťažlivú „kolegynku“. Nezaváha a tak sa vyhneme všetkým bežne využívaným trapasom a ostane len ambiciózny otecko v stvárnení Sama Neilla. Príbeh je jednoduchý, humor pohodový, nenájdete tu žiadne mimoriadne mrchy. Keď sa k tomu pridá dobrá muzička, máte skvelý večer bez ohryzených nechtov. Ani drámy, ani nuda totiž nehrozia a tenisové turnaje udržia v jemnom napätí aj zarytých odporcov športu. Za tri a trištvrte *

Kým jednotka bola čistá chladnokrvná pomsta, dvojka zo mňa žmykala emócie 800 otáčkami za minutu. Ano, všetci si zaslúžili smrť - až do poslednej chvíle svojho za*ratého života. Verím tiež, že Elle nakoniec predsa zomrela zubami čiernej mamby a že je klamárka. Pretože Pai Meiov výcvik bol skvelý. Bože...a ten koniec..už budem radšej ticho - videla som to večer a aj ráno a keby som to nemusela vrátit, tak to pozerám asi aj teraz.

Viera s túžbou sa v kláštore lámov rozlúčia, keď sa Tashi rozhodne hľadať sa mimo kláštorných múrov. Otec ho priviedol k lámom, ako mnoho iných 5-ročných chlapcov, a dal mu možnosť rozhodovať sa samostatne. Čo je dôležitejšie? Fascinúca zdanlivá jednoduchosť života na náhornej plošine, akoby odrezanej od okolia, obsahuje všetky základné životné pravdy, ktoré sa v huriavku sveta strácajú. Uvítala som možnosť vložiť sa do jednoduchého príbehu a obyčajného života, krásnej prírody a hudby ako do voňavého stohu trávy, kde láska vonia, zrada pichá, pravda je v oblakoch a všetko ma svrbí, aj keď som už z neho vyliezla a vrátila sa späť medzi autá, chaos a hluk. Možno to mohlo byť všetko rýchlejšie, akčnejšie či menej ospalé, ale dokázali by sme potom pochopiť 3 roky, 3 týždne a 3 dni v meditácii? Myšlienkou mi trochu pripomenul Jar, leto, jeseň, zimu a jar... i keď je v ňom viac "obyčajného života".

Skutočná tragikomédia. Miestami som nevedela, či mám plakať, či sa smiať. Po zmätočnom začiatku, v ktorom som sa absolútne stratila, nasledovalo postupné vyjasňovanie jednotlivých postáv. Opätovné použitie scén, ktoré sú akoby vystrihnuté s Čiernej mačky, len autá sa zmenili na vlaky, isto neboli potrebné a aj počet postáv by som občas zredukovala – hlavne pre jasnejšiu orientáciu, ktorú už i tak bežnému konzumentovi zťažuje množstvo "zvieracích" alegórií. Hudbe a poetickej farebnosti však nevytýkam nič. Kusturicove postavy žijú vždy na emočných hranách a všetky ich prežívania sú plnotučné ako práve nadojené mlieko. Jeho schopnosť vniesť do vojnového vrenia dostatok korenia, robí z vojny iba jedno z ďalších životných období. To radí jeho z jeho tvorbu z vojnového prostredia do inej kategórie vojnových filmov.

Čo je také skvelé na tejto tarantinovke, že má také vysoké hodnotenia? Chviľu som nad tým premýšlala a potom som na to prišla. Všetci občas túžime po pomste a ona TO urobila. So štýlom a gráciou. Dokázala to, čo sme my neurobili, pre svoj strach, alebo morálku, alebo trest..ale ona na to kašle /Tarantino tiež/. Podstatné je urobit TO a zabiť päť ľudí. Využitie anime a demonštrácia krvou je tiež veľmi zaujímavý prvok. Som zvedavá na Vol.2

Nádherná hudba sprevádzajúca súmrak duší. Presnejšie jednej duše, ktorej tieň sadá na všetkých, ktorí sa snažia dostať do jej blízkosti a záchrana akoby nejestvovala. Táto veľmi sugestívna výpoveď o dôsledkoch možno daných a možno vyžmýkaných z potlačenej túžby mi vzala všetky slová, ktoré by skutočne vystihli podstatu tohoto diela. Chcela som vziať jednu hviezdičku, ale po zvážení nebudem uberať filmu iba pre pocity, ktoré vo mne vyvolal strach z existujúceho a prebývajúceho medzi nami. Napriek tomu sa k nemu už pravdepodobne nevrátim.

Je možné prežiť skutočné šťastie v prostredí tragédií a na úkor niekoho iného? Odpoveďou je prepletenec niekoľkých pohnutých životov odvíjajúci sa na pozadí revolučných rokov v Rusku. Ľudia sa milovali, nenávideli, zabíjaliale všetci sa snažili prežiť – po svojom, jako najlepšie vedeli. Tento príbeh sa nedá prerozprávať a nenadarmo si vyslúžil Nobelovu cenu. Je nádherný, päťhviezdičkový. Nikdy som nevidela staršie spracovanie a nečítala som knihu /istotne to ale napravím/. Napriek tomu si myslím, že by si zaslúžil klasickejšie stvárnenie, bez moderných efektov a prekombinovanej snahy zvýšiť dramatično. To všetko má totiž príbeh samotný. Páči sa mi Keira, ale Laru som si predstavovala inak, rovnako jako mnoho iných detailov spracovania. Kto sa mimoriadne trafil do mojej predstavy bol Antipov. A keď o doktoroch – nezabudnem na úlohu Štepána Šafránka :). Spolu je to 3 a pol *. Čo pre príbeh zatiaľ zaokrúhlim hore a znovu zhodnotím po konfrontácii s iným spracovaním.

Pamätám si porevolučné povzdychy za pondeľňajšími inscenáciami. Nedokázala som ich pochopiť, pretože som bola primladá. Inscenácie si zaslúžili zrelšieho diváka. Rovnako ako tento nádherný film o premárnených šanciach, zmarených nádejach a pošliapaných snoch. O dvoch kamarátkach, ktoré celé roky prežívali znovu to isté leto. Veľmi pútavé rozlíšenie minulosti a súčastnosti ozvláštnené červenou, dobré herecké výkony /hlavne Kuklová/ a dojímavý príbeh u mňa vyniesli tento film v rámci svojej kategórie blízko k dokonalosti. Preto dávam /navzdory všetkým mlaďasom, ktorý ešte nepoznajú nostalgiu z nenávratna/ päť*.