meave

Náhoda praje iba tomu, kto je na ňu pripravený... Milujem tento seriál v jeho forme, ktorá s obyčajného života robí neobyčajný príbeh. Luisa Pasteura si už nikdy nebudem vedieť predstaviť inak ako Daniela Michaelliho a aj keď zabudnem na objaviteľov mnohých dôležitostí, na neho nie. Vyryl do mňa stopu.

Sila príbehu a emócie ma zaskočila. Spočiatku, to bolo pokľudné a až neskôr rozbalili čo v ňom bolo. Že tradícia je pre prežitie rovnako dôležitá, ako občasná nevyhnutnosť ju porušiť. Že bez koreňov a minulosti sme iba trieska, ktorá sa vznáša na hladine mora a zúfalo hľadá niečo väčšie, niečo o čo by sa mohla zachytiť, priľnúť a cítiť sa bezpečne. Nie je dôležitý názov. Dôležitá je iba podstata. To ukotvené vo vnútri, čo nesmieme stratiť. Plakala som pre Pai za Kora, pretože on zabudol plakať a nevidel, že to čo iných učí, sa s Pai už narodilo.

Hlboké a smutné ako lesy okolo Želarov. Ako ľudia ktorý tvoria samostanú a uzavretú komunitu. Možno nebolo všetko tak, ako by sme predpokladali, ale v stave ohrozenia je mnohé iné. Ja si viem predstaviť, že by to mohlo byť práve takto a celé v jednom s hudbou, prírodou, drsnosťou a láskou to vo mne vyvolalo dojatie i spokojnosť. Mne osobne to na výborný film stačí.

Ako sa britské dámy popasovali s vojnou. Pár dobrých príbehov sa tu nájde, ale ústredný príbeh je slabší. Nenarúša však celkový dojem príjemného obyčajného filmu o neobyčajných ladies, ktoré pijú čaj o štvrtej. A keď povie o štvrtej, tak o štvrtej. Nie o štyri pätnásť!

Zaľúbili sa, ale nestihli si to povedať. Potom pridali trošku náhod, nepružnú poštu a za tri lyžice dobre odstáteho egoizmu a mali romantickú komédiu, z ktorej som mala občas chuť plakať, aký boli všetci hlupáci. To mi, žiaľ, smiešne nepripadá. Navyše príbeh, ktorý by sa zmestil do noticky, tu zabral všetok priestor. Žiadne vedľajšie príbehy sa sem nevmestili. Je to škoda. Dá sa to však vydržať, aj keď miestami treba zaťať zuby.

O hudbe, priateľstve, láske, nevere, ignorácii a živote na cudzej dedine. Veľa sa zmestilo do tohto príbehu o obyčajnom živote, ktorý prežívajú mnohí z nás. Vo vzťahoch, ktoré nie sú zlé, iba strácajú hravosť a pozlátko. Nahraditeľné veci sa núkajú na dosah a poskytujú blískavú predstavu budúcnosti. Má však cenu porovnateľnú s hĺbkou alebo ju nahradia hry?

Podobný námet ako Pravá blondýnka, ale o kategóriu slabšie. Americký sen v nudnom a predvídateľnom prevedení okorenený Mikom Meyersom, ktorého neznášam. Celkový dojem však nie je zlý.

"Člověk by neměl sestárnout pokud nezmoudří.." Toľko skvelého humoru a nadhľadu je na jednu rozprávku "škoda"... vystačil by aj na dve :)

Len ruské srdce teplé a voňavé ako peceň čerstvého chleba môže urobiť z tragédie a omylov vlastného národa poému, ktorá pohne ľudskou podstatou. Skazka o dobrých a zlých, o láske, nenávisti, utrpení i šťastí v stalinskom CCCP. Nenašla som ešte slová, ktoré by obsiahli tento zážitok – treba to vidieť.

Skutočne to v blbosti predčilo moje očakávania. Trápnosť súťaží o prvé miesto s nudou a floskulami. Nie som fanda Luďka Soboty, ale toto je ešte aj pod jeho úroveň. Údes.