meave

Prvá myšlienka, čo mi napadla bola, či je skutočne každý geniálny člověk tak trošku blázon. Nemyslím síce, že obsesie sú vo svete tak ojedinelé, ale po všetkých tých životopisných príbehoch, mi to tak prišlo. Príbeh Howarda Hughesa je fascinujúcim rozprávaním o človeku, ktorý si dokázal, napriek zdaniu, užiť takmer každú chvíľku a zostal navždy tak trochu dieťaťom, pre ktoré je strach dospelých, ktorý nazývame zodpovednosťou, niečím, čo zase až tak vážne brať netreba. Možno aj v tom je kúzlo geniality. Odvaha urobiť veci o ktorých človek zvyčajne iba sníva – Howard svoje sny žil a obhajoval“ale Jack, príležitosť musíš vedieť chytiť za pačesy..“ Užila som si hlavne 30-te roky, keď sa ani zábava neobišla bez notnej dávky elegancie i režisérovu hru z farbami. Výborné herecké výkony Cate Blanchet aj Lea, ktorý zase raz dokázal, že nie je iba pekný chlapček. Výborne.

Drsný prehľad drsného prostredia. Pre obyčajných ľudí a ich bežné životy, ako je ten môj, je to však iba výpoveď v obrazoch. Je to príliš ďaleko, príliš hrozné a pocit, že sa ma to netýka pretrval napriek titulku, že je to nakrútené podľa skutočnej udalosti. Preto budem tento film hodnotiť ako skvelý dokument o brazílskych slumoch, kde je násilie na každodennom poriadku, deti nosia zbrane, žijú a zomierajú ako dospelí. Mal by byť varovaním, pretože táto skutočnosť je realitou na mnohých miestach sveta a napriek častým konštatovaniam, je to všetko. Neviem, či je to málo, ale viem, že kým toto píšem, niekde v inej časti zemegule deti strieľajú, trpia a dobrovoľne prichádzajú o detstvo, ktoré je pre nás tak samozrejmé.

Čierna komédia jako vyšitá. Jedného rána vstanete a zrazu sa to rozbehne. Zničujúci kolotoč udalostí, ktoré jednoducho nedokážete zastaviť. Príslovie o najlepšom druhu radosti nevzniklo len tak pre nič za nič a tak pohľad na další a ďalší malér Seana Penna bol len ďalšou kvapkou odkvicnutou z pokazeného vodovodu zvaného Superior. Dokonca som prežila aj Jennifer - jednoducho som ju brala iba jako jednu z mnohých katastrof - napriek tomu, že to bola asi jej životná rola.

Slušné obsadeniechýbalo mi však niečo, čo by robilo z toho príbehu čosi viac, ako len obyčajný film o naštvaných ľudoch a bojujúcich rodičoch. Niečo, čo by mnou pohlo, iné emócie ako len obava z rozuzlenia, ktorá zase nie je až taká nervydrásajúca, keďže fungujú určité zažité konvencie. Napriek všetkej snahe sa vo mne nič nepohlo a práve to bolo sklamaním.

Napriek tomu, že nie som nadšený Batmanovec, musím priznať tomuto dielku schopnosť udržať ma pred obrazom celú dobu bez nejakého nutkania si odskočiť. Nechýbala ani dávka napätia, štipka emócií a dokonca ani prekvapenie. Neviem, či sa nikto nikdy veľmi nesnažil urobiť aj z Batmana fešáka, alebo len ja nemám vkus, ale zase ani Bale mi až tak nevadil. Vynahradil mi to Michael Caine. Celkový dojem bol dobrý. Myslím, že v tomto prípade platí, že poslední budú prví.

Postavy tak plnokrvné, ako vnútorný svet, ktorý sa v skutočnosti s vonkajším iba prelína, žijú v Irvingových príbehoch v omnoho zhutnenejšej forme. To je podstata ich sily a tažisko príbehu. Rovnako jako špecifické detaily, ružový sveter a váha každého slova – bez ohľadu na ich počet. Nečítala som predlohu a priznám sa, že som čakala niečo iné. Možno preto ma príbeh Tima, Tomiho, Marion a Teda v chodbe plnej fotografií, prekvapil. Každá rodina má svoju drámu, ale viera v príčiny a dôsledky, u Irvinga tak prepracovaná, a dôsledná práca na každom hrdinovi, robí z jeho diel skvosty s hlbokým leskom. Rada sa v ňom stácam a nemôžem neodporučiť aspoň na chvíľu sa ponoriť do osobného života inej rodiny, než tej vašej.

Ďalší z pohľadov na genocídu, tentokrát prostredníctvom prežitku jednotlivca – pohľad na problémy Afriky bez nej, viacmenej postrádajúci zábery na mŕtve telá a vraždenie, však nič neuberajú z dramatična. Podstatou je slabosť – mocných aj tých, čo trpia. Bezmoc riešiteľov i bezzubosť veľkých spoločenstiev stojí oproti ich okázalosti. Krehkosť Nicol iba zvýrazňuje tento fakt. Nie nedôležitou súčasťou doplňujúcou politický príbeh sú osobné príbehy hlavných postáv. Spolu tvoria vyvážený snímok v ktorom sa chvíle napätia striedajú s uvoľňujúcim pokojom a vznikajúcou blízkosťou. Medzi riadkami sa skrýva to, čo Hotel Rwanda kričal nahlas – mierotvorné organizácie sú iba lesklé mydlové bubliny. V skutočnosti je každý SÁM!

Pôvodne som tento film nechcela hodnotiť, pretože už samotné dopozeranie ma stálo mnoho úsilia, ale nakoniec som sa rozhodla, že vyjadrím predsa len prekvapenie. Nechápem, ako mohol niekto ako Ralph Fiennes vziať rolu v tak mizernom filme s biednym scenárom, ktorý nie je dostatočný ani pre hormonálne rozpoložené pubertiačky. Jediné dostupné vysvetlenie je, že nemal na nájomné a preto som z úcty k jeho umeniu a tiež vizáži dala 2* - aby mal tantiémy a už nikdy nemusel hrať v niečom takom.

Výborná atmosféra tohoto filmu spôsobila, že na mňa zabral miestami lepšie ako knižná predloha, čo sa stáva zriedka. Pretože bohatosť fantázie nie je jednoduché dostihnúť, musím veľmi oceniť tvorcov, ktorým sa to ozaj podarilo. A keďže som už dosť stará, tak mi ani neprekážalo, že toto spracovanie svojou formou nie je pre deti.

Musím s ľútosťou skonštatovať, že ma tento film mimoriadne neoslovil. Zdal sa mi príliš detský. Nie som veľký fanda comicsu, ale napr. s Constantinom sa to nedá porovnať. Takže stručne - Spiderman je pre deti.