maddy

Očakávať od Dark Continent akúkoľvek sci-fi řezbu je nežiadúce, ani pôvodný Monsters nebol nijakým monster-filmom, ale romantickým road movie, ktorý mi však veľmi nesadol, ale aspoň mal nejakú atmosféru od Edwardsa. Dark Continent s ním už nemá nič spoločné, je to úplne obyčajná vojnová dráma s pár príšerami v pozadí, ktorá z neviem akého dôvodu dostala názov Monsters 2. Skôr by sa jej hodil prívlastok Alien Outpost 2: Dark Continent, pretože nedávnemu Alien Outpostu akoby z oka vypadol. Je na takmer na chlp rovnaká dráma s vojakmi, ktorá nemá žiaden dej, nič sa v nej po celý čas nedeje a celkovo mi uniká zmysel toho kto dostane nápad niečo podobné natočiť. Pôsobí to ako mdlé inštruktážne video z misie v Afganistanu, kde pár zelených hláv pobehuje po púšti alebo zaprášenom piesočnom mestečku a to je tak celé čo sa dve hodiny deje. Nemá to žiaden spád, žiadnu akciu, žiaden dej, humor, zapamätateľnú postavu, nič. Až zamrzí, že na takýto film sa zbytočne plytvalo prekvapivo veľmi solídnymi efektmi a tých pár záberov, keď sa monsters nezúčastnene prechádzajú v pozadí sú veľmi dobre spracované a pôsobia majestátne. Ale čo z toho? To počas tých nudných dvoch hodín z biedy nijako nevytrhne. Totálna zbytočnosť. CELKOVO: 1* (2/10)

Backcountry mi sadol až prekvapivo dobre a to nemám animal horory vôbec rád. Aj keď toto nie je typický animal prírastok. K jednému útoku síce dôjde, ale skôr sa jedná o klasický survival, ktorý vsádza hlavne na realistické podanie celého diania a to je na ňom najznepokojujúcejšie. V porovnaní s nedávnym druhotriednym Grizzlym tu nebehá žiaden prerastený maco, ktorý zákerne napadá všetkých ľudí na okolo, ale titulný medveď pôsobí ako skutočná hrozba, ako skutočne nebezpečné zviera, ktoré by ste nechceli zbadať v lese pri stane. Režisérovi tak stačí málo, trocha hlasného fučania, vrčania v okolí hlavnej dvojice hrdinov a znepokojivá atmosféra je na svete. Začiatok je síce pomerne zdĺhavý, ale postavy sú našťastie sympatické a akékoľvek ich konanie uveriteľné. Film následne veľmi pomaly buduje napätie, vytvára pocit neistoty až nakoniec ide jedným shockovým momentom na dreň. Tragická udalosť tak pôsobí nie len neskutočne brutálne, ale zároveň aj dostatočne emotívne. Režisér sa vyše hodinu efektne pohrával s očakávaním diváka (úvod napríklad vyzerá, že skĺzne k exploitation s ďalším buranom v roli vraha, ale to je iba zámerne klamanie telom), až to nakoniec vygraduje do ultimátneho lesného survival hororu ... jednoduchého, realistického, ale intenzívneho. Neviem, či to má šancu vyslovene potešiť „hororářov“, ale za mňa teda palec hore a zaokrúhľujem smerom nahor už len za to, že sa Backcountry snaží byť nanajvýš uveriteľným survivalom (a darí sa mu to), než ďalším trápnym B-éčkovým prírastkom s medveďom (ukazujem na teba Grizzly!). CELKOVO: 3,5* (7/10)

Zvláštny film, zvláštny horor. No horor ... ono to je skôr taká nezávislá romanca mixnutá s hororom. Akurát na romantiku tu je veľmi málo sladkých rečí a na horor veľmi málo gore alebo hororovej atmosféry. Má to síce pár šokových momentov (veľmi efektne spracované scény transformácie hlavnej hrdinky), ale Spring má skôr šancu potešiť festivalových divákov, než čistokrvných hororových fandov. Po, pre mňa nudnom, Resolution si dvojca režisérov opäť natočila svojský, ťažko zaraditeľný film a tentokrát im to vyšlo o poznanie lepšie. Spring má tak sympatické postavy, slušne napísané dialógy a veľmi príjemnú atmosféru talianskeho prímorského mestečka, zároveň sa príbehom neustále nesie pocit neistoty a osud titulnej dvojice ma bavilo sledovať. Vyslovene sklamáva až záverečná tretina (po objavení hrdinky na zemi jej apartmánu transformovanej do akejsi morskej príšery), kde som už vyslovene čakal, že situácia sa nejako vyhrotí, ale následne sa záverečná pol hodinka akoby stratí sama v sebe a neponúka žiadnu gradáciu. Keď už divák čaká akékoľvek zintenzívnenia deja, tak postavy namiesto toho začnú bezcieľne chodiť po okolí, od múzea po kostol a nikám sa neposunú. Nepomáha tomu ani ten príliš happy-end záver, ktorý nijako nevrcholí, chýba mu zamýšľaná osudovosť napriek celkom sympatického vzťahu titulnej dvojice a pri ktorom som mal pocit, že potenciál tu bol rozhodne väčší ako to čo nakoniec tvorcovia ponúkli. Nabudúce by sa to s tým námetom chcelo pohrať ešte viac. CELKOVO: 3* (6/10)

Veľkolepááááá nuda. Exodus si namiesto epického Gladiátora môže podať ruku so Scottovým sterilným Robinom Hoodom. Dopadlo to totiž na vlas rovnako, technickú stránku má Scott stále v malíčku a dokáže servírovať veľkolepé zábery tento krát na Egypt, na monumentálne digitálne stavby, epické bitky s tisícčlennou armádou, aj špičkové spracovanie desiatich rád egyptských. Ale čo z toho, keď diváka viac ako to aby bolo v zábere vidieť koľko zrniek prachu má na sebe pažravá kobylka zaujíma to, aby mal film aspoň nejaký náboj. A to je to čo Exodusu trestuhodne chýba. Vo všetkých ohľadoch je Exodus totiž silne priemerný projekt. Pod všetkými tými veľkolepými zábermi, kulisami a vypiplanými kostýmami sa ukrýva skrz naskrz premárnený potenciál a plytký film, ktorý po väčšinu času namiesto toho aby ohuroval iba nudí. Postavy, napriek tomu, že tie hlavné sú iba dve, sú ploché, divákovi predhodené bez bližšieho vysvetlenia udalostí, ozrejmenia ich vzťahov alebo aspoň motivácie ich konania kvôli čomu film pôsobí napriek obrej dĺžke skratovito a neponúkne možnosť pochopiť aspoň jednú z nich. Bane, aj Edgerton sa môžu snažiť, ale s takýto materiál oni samotní nijako nezachránia. S tými vedľajšími sa nepracuje už vôbec a všetky do jednej sú tu len do počtu – Ben Kingsley je na plátne dohromady dve scény a čo viedlo Sigourney Weaver do účasti v tomto projekte ostane záhadou, nakoľko jej postava dostane menej ako minimum priestoru. A to radšej nespomínam Boha, ktorý tu je zastúpený ako otravný, arogantný, malý fagan. Herci tak prevažne nemajú čo hrať a len si odriekajú svoje dialógy od scény k scéne. Chýba tu akýkoľvek záchvev jedinej emócie, zaujímavejšieho dialógu a Scott si ide po vopred vyhradenej ceste, ktorá neponúka jediný moment prekvapenia alebo aspoň akéhokoľvek ozvláštnenia. Po celý čas je tak dianie úplne bez života, chýba tomu potrebná dávka osudovosti, ktorý si takýto príbeh vyslovene žiadal, nemá to žiaden náboj alebo spád, nepracuje sa s dynamikou scén a pri dva a pol hodinovej dĺžke to je takmer nestráviteľná kombinácia. Kto sa teší aspoň na tých desať rán egyptských, tak musím upozorniť, že prichádzajú až v tretej štvrtine snímku a venuje sa im dohromady 10 minút z celkovej stopáže. Záverečný prechod cez more síce pôsobí dostatočne epicky, ale z letargie už po tých vyše dvoch hodinách nevytrhne. Nie je na to dôvod, keď sa totiž Christian Bale ženie skrz more s desať tisícmi ľudí a diváka nezaujíma osud ani jedného z nich nie je to pre veľkolepý historický spektákl veľmi dobrá vizitka. Ridley síce naservíroval do detailov prepracovanú, technicky priam dokonalú, ale iba bohapusto vyprázdnenú nudu. Sterilita, ktorú nemám najmenšiu chuť niekedy absolvovať znovu a radšej si dám po tretíkrát Noaha, tam je badať aspoň nejaký autorský rukopis Aronofského. CELKOVO: 2* (4/10)

Flashbacková divočina. Wild je fajn, má niekoľko skvelých scén, príjemnú atmosféru, dobrú Reese Witherspoon (oscarový výkon však za tým rozhodne nehľadať) a Jean-Marc Vallée odvádza, po Dallas Buyers Club nijako výnimočný, ale veľmi slušný dramatický štandard. Akurát to je príliš veľká stávka na oscarovú istotu, kde nie je priestor na nič prekvapivé. Celý film tak balansuje medzi na oko nezávislou tvorbou (zbytočná symbolika s líškou) a klasickou hollywoodskou oscarovkou (dôraz na silu ženy). Samotná story mi však neprišla dostatočne strhujúca a od polovice je už aj forma neustáleho prívalu flashbackov pomerne repetitívna a do záveru sa nijako nezmení. Po celý čas sa tak Wild nesie v jednom tempe: hlavná hrdinka kráča, do toho sa prelína nelineárne rozprávaný príbeh jej minulosti, niekoho na ceste stretne, zase niekam kráča, do toho sa ....no a tak dokola. Vzťahy s postavami a objasňovanie minulosti však nie je až tak silnou látkou akou by chcelo/malo byť. Wild tak síce bez problémov zaujme, ubehne, ale nijako emočne nestrhne. A to je u drámy ktorá by chcela prezentovať silný životný príbeh trochu problém. Podobné austrálske Tracks z minulého roka sa mi zdali o krok Mie Wasikowskej lepšie. Nehovoriac o dávnejšom Into the Wild od Seana Penna, v porovnaní s ním nemôžem udeliť Wild vyššie hodnotenie. CELKOVO: 3* (6/10)

Až do poslednej chvíle som nechcel veriť, že by to mohlo byť také zlé ako hlása dav ľudu, ale ono skutočne je. Už druhý diel síce ukázal rapídny kvalitatívny pokles, ale ako taká priemerná akčná jednohubka sa ešte dal akceptovať a osobne som s ním ako nefanúšik Taken série nemal až taký výrazný problém. Trojka však klesá až takmer na samotné dno. Príbeh s prevarenou zápletkou by nebol najmenší problém, v podobných akčných filmoch nevyhľadávam oscarový scenár, veď dej slúži len na to, aby sa film presunul od jednej prestrelky/mlátičky k tej ďalšej. Obvinenie Neesona z vraždy je navyše v rámci série osviežujúci ťah a konečne tu nikto nepotrebuje nikoho do tretice uniesť a film sa tak aspoň neopakuje. Problémom je debilná réžia Megatona! Skutočne si nepamätám akčných film pri sledovaní ktorého som si prial, aby v ňom nebola žiadna akčná scéna. Všetky sú totiž natočené tak chaoticky, až beda. Megaton každú sebalepšiu scénu strihá zbesilo, do pár sekúnd napchá dvadsať záberov a do toho ešte nezmyselný zoom vďaka čomu z Taken 3 po chvíli doslovne bolia oči a nedá sa sledovať. Akcie je tu síce dostatok, ale pomaly v žiadnej nie je jasné čo sa vlastne dialo. Je to sled pár nesúvisiacich, roztrasených, prezoomovaných obrazov, pri ktorých som po piatich minútach vzdal snahu zistiť čo sa vlastne deje a z ktorých je zrejmé len to, že Neeson z nich vyjde doráňaný. Ten najneprehľadnejší found footage je oproti Taken 3 takmer statickým filmom. Každá potenciálne epická scéna je zabité zmatočným strihom – viď napríklad naháňačka na diaľnici s prevráteným kamiónom, ktorý by v podaní kohokoľvek iného mohla byť správne adrenalínová, ale v podaní Megatona z nej rozbolí hlava, pretože ponúka asi takýto sled záberov: tu niekto dostal šmyk, niekto havaroval, tu sa niečo prevrátilo, vybuchlo, nabúralo, niekto vystrelil, skočil, zase sa prevrátil a namiesto toho, aby podobná akčná scéna trvala 10 minút tak všetko z toho Megaton zostrihá do asi štyroch sekúnd. Keď už sa kamera výnimočné na pár sekúnd zastaví, tak kým z toho prestane bolieť hlava je tu ďalšia podobná scéna. Megaton si pravdepodobne myslí aké je to neuveriteľne štýlové a moderné, ale je to akurát otravné a totálne neprehľadné. V závere sa na to navyše začnú vŕšiť prehnané over-the-top scény ako prežitie pádu v aute z útesu alebo súboj s Rusákom v priliehavých slipoch. A to som už bol z celého filmu tak otrávený, že ho nemal najmenšiu chuť dopozerať. Štvorku, prosím vás, v žiadnom prípade a Megatonovi už preboha nedávajte do ruky kameru, NIKDY! CELKOVO: 1,5* (3/10)

Rovnica Most Violent Year sa rovná Most Violent Movie v tomto prípade neplatí. Most Violent Year je totiž pomerne pokojná, komorná vzťahová gangsterka, akurát namiesto gangstrov s podnikateľmi a štýlom odkazujúca na staršie kultové kúsky typu Kmotr. Poctivá filmárčina, remeselne veľmi slušne natočená, dobovo vierohodná, s poctivo budovanou atmosférou a dôrazom na postavy, lenže tomu chýba výraznejšia gradácia. Isaac hrá tradične perfektne a pripomína mladého Al Pacina, Jessica Chastain výborne sekunduje, aj keď je trocha nevýrazná vzhľadom na jej úlohu v príbehu. Celé je to však trochu obyčajné. Rozhodne nejde filmu uprieť snaha, režisérovi talent a slušne napísaný scenár, ale zostalo len u toho bez nejakého prekvapivého momentu alebo zvratu v príbehu. Výsledok je síce zaujímavý, ale po celý čas pomerne nevzrušivý. Za ten poctivý kus filmárčiny by som chcel udeliť viac bodov, ale nejako chýba dôvod hnať hodnotenie vyššie. Výsledok je zaujímavý, na jedno pozretie veľmi fajn, ale nevidím zmysel prečo sa k Most Violent Year z akéhokoľvek dôvodu čo by len raz vrátiť alebo na neho spomínať. CELKOVO: 3* (6/10)

Sorry, Paul Thomas Anderson, ale tentoraz sme sa úplne minuli. Až tak, že sa mi strácaš z dohľadu. Táto prehúlená dráma? komédia? krimi? alebo čo to vlastne bolo išla mimo mňa. O čom vlastne je ani nedokážem popísať. Celý dobu sa tu húli, chvíľu to vyzerá, že by Inherent Vice mohol mať aj nejaký príbeh, ale nie, nie je to tu. Nie je tu vôbec nič, akurát to je totálne prehúlené a hlavne neujasnené. Nepomáha ani lákavé herecké obsadenie a tých 149 minút je skutočne prehnane veľa. Dialógové filmy mám rád, ale najprv musia mať nejaký zmysel, ja som ho v Inherent Vice nenašiel a po prvých prehúlených 20 minútach ani nemal chuť hľadať. A nikto má nepresvedčí, že toto mal byť nejaký intelektuálny zážitok ... možno tak keby som si dal pred sledovaním špeka alebo radšej aj dvoch. Hodnotenie tento krát s rezervou, vyjadruje skôr môj odmietavý postoj k tomuto filmu než by odrážalo akékoľvek jeho kvality, odmietol som ich tu totiž hľadať. A už som spomínal aké to je prehulené?

Returned also known as francúzsky Les Revenants pre tých pomalších. Američanom opäť nestačia titulky a tak si museli natočiť vlastnú verziu úspešného seriálu. A natočili ju síce úplne rovnako a len s minimom, prevažne kozmetických, zmien, no pritom o niekoľko úrovni slabšie. Les Revenants patrí k jedným z mojich najobľúbenejších mystery seriálom, zbožňujem na ňom (uznávam, že občas až príliš veľkú) neurčitosť, nie je nijako doslovný a diváka necháva takmer po celú dobu tápať. Americká verzia tak trpí neduhom množstva remakov (hlavne tých ktoré poznáme z Ázie) a podobná neurčitosť pri ktorej je potrebné zapojiť šedú kôru je pravdepodobne pre amerického diváka prekážkou. Returned tak je od začiatku príliš doslovný, vidieť to je už v úvode pri havárii autobusu. Tam kde Les Revenants postupne odhaľovali čo sa vlastne deje na to ide Returned ako pri čítaní návodu: najprv ozrejmujúci titulok „pred 4 rokmi“, aby každý pochopil, že teraz sleduje to čo už bolo; bum nehoda; následne ozrejmujúci titulok „súčasnosť“ aby všetci pochopili, že to sa už z útesu škriabe „mŕtva“ Camille a hneď na to musí v úvodnej epizóde asi šesť krát zopakovať aké to je celé divné, divné a ešte raz divné a hľadať akékoľvek vysvetlenie typu, že si nič nepamätá ako keby bola v kóme a podobne. Navyše sa vytratilo aj to najhlavnejšie a to je vynikajúca atmosféra ktorou disponovali Les Revenants a ktorá bola najväčšou devízou seriálu. V americkom podaní je to celé akési sterilné, bez života, paradoxne to napriek vyššiemu rozpočtu nemá taký štýlový vizuál (viď scéna s motýľmi vo francúzskom podaní) a nevydaril sa ani casting, kde to odnáša hlavne postava chlapca Victora, ktorý pôsobí skôr rozkošne namiesto toho aby budil ostražitosť. To mystérium okolo odľahlého mestečka kde si na úpätí hôr je stále zaujímavé, ale osobne nemám dôvod pozerať druhý krát na takmer na chlp to isté akurát v horšom podaní. Úvodná dvojica epizód mi úplne stačila, zvedavý budem možno, ale skutočne iba možno na samotné finále sezóny, či sa odkloní od francúzskeho predobrazu a ponúkne uzatvorenie/jednoznačné vysvetlenie alebo nie. ÚVODNÉ DVE EPIZÓDY: 2,5* (5/10) – stále pozerateľné, ale oproti vynikajúcemu francúzskemu predobrazu nijako zvlášť pútavé. Ako veľký fanúšik Les Revenants by som však pri ďalšom sledovaní musel ísť s najväčšou pravdepodobnosťou ešte o (pol)bod nižšie.

Vymeniť režiséra a mohol to byť veľmi slušný horor. Námet je totiž obstojný, so zaujímavo načrtnutou mytológiou, v ktorej sa ukrýval dostatočný potenciál. Bohužiaľ to dal Eli Roth natočil len priemernému režisérovi a tak tu máme zase iba jeden priemerný hororový snímok. Najväčším problémom je nekonzistentnosť celého diania, nejednotná atmosféra, kde film nezmyselne skáče od scény v odľahčenej hororovej zábavke (viď prvá návšteva klauna pri rodinnej návšteve, keď jednému známemu nešťastne zlomí ruku) k vážnej hororovej depke, ktorá by chcela ísť do hĺbky. Začína to čierno humorne, onedlho by to chcelo rozohrať psychologický drámu, neskôr nekompromisný slasher a v závere monster horor. Spolu to nefunguje a budí rozpačité dojmy, kde je to celkovo dosť rozťahané s množstvom prázdnych miest. Samotné monštrum je dostatočne pôsobivé, čo som pri klaunovi vôbec nečakal, kvitujem aj zameranie sa na fyzický a psychický rozklad hlavného hrdinu, bohužiaľ potenciál je zabitý nejednotou víziou toho aký film má z Clowna vlastne byť. Pritom stačilo málo, režiséra ktorý by to zjednotil a bol by z toho jeden z najzaujímavejších hororových počinov za tento rok. Škoda, pretože funkčných hororov s klaunmi je minimum. V tomto podaní však Clown pôsobí nedotiahnuto a nijako nevybočuje zo škatuľky priemeru. Ako hororová jednohubka síce neškodné, ale potenciál tu bol oveľa väčší. CELKOVO: 2,5* (5/10)