maddy

Star Trek Qualitatively Beyond the two previous Star Trek movies. Aj keď vo výsledku to nedopadlo tak zle ako som sa obával, keď štafetu po Abramsovi prevzal rutinér Justin Lin, aj napriek tomu je táto zmena patrná na prvý pohľad. Zatiaľ čo Abrams je režisér, ktorý mal so Star Trekom evidentne nejakú víziu, Lin je iba „ten režisér Rýchlo a Zbesilo“. Režisér, ktorý síce vie natočiť famóznu akciu a v podstate aj bez problémov funkčný letný blockbuster, akurát mu nedokáže dodať absolútne nič navyše. Nič čo by ho dokázalo akokoľvek odlíšiť od tej šedi veľkofilmov, ktoré počas leta okupujú víkendy každý týždeň. Zatiaľ čo prvý restartovaný Star Trek bol v roku 2009 príjemným nostalgickým návratom k sérii, dvojka dostatočne zvážnela a na oko potemnela, trojka pôsobí iba ako regulárny výlet posádky Enterprise do ďalších hlbín vesmíru. Skôr ako televízny pilot k novému seriálu než pomyselné zakončenie ďalšej trilógie. Nijako zvlášť totiž nenadväzuje na udalosti z predošlých dvoch filmov (okrem toho, že posádka sa medzi sebou nemusí zoznamovať, keďže sa už dobre pozná) a hlavne sa dejovo vôbec nikam neposúva, ale v závere vracia do bodu nula. Podobne ako v tohtoročnom X-Men: Apocalypse je celý dej iba nepodstatná vata, ktorá vo výsledku nemá na postavy žiaden vplyv. Dôjde síce k zničeniu Enterprise, ale čo z toho, keď v závere sa znova vybuduje nová a postavy sa nachádzajú nepoznačené presne v bode v akom začínali na začiatku filmu. Bez toho, aby sa celá zápletka alebo posádka Enterpise kamkoľvek posunula. De facto tretí krát tak sledujeme to isté. Záporáka, ktorý chce zničiť/podmaniť si celý vesmír. Záporáka, ktorý však po výbornom Cumberbatchovi z dvojky nemá žiadnu charizmu a je to zameniteľný nepriateľ bez uveriteľne odôvodneného motívu. Našťastie tam kde Lin nedokáže do filmu vniesť nič navyše doháňa všetky nedostatky akciou podobne ako v sérii Rýchlo a Zbesilo. Tej akcie je tu síce menej ako v jeho ikonickej sérii, no aj tak je Star Trek Beyond, aj napriek vyššie menovaným záporom, stále uvoľnená letná akčná jazda, ktorá má v rukáve dva veľké akčné esá. Tým prvým je priam famózna úvodná štvrtina, kde dôjde k zničeniu Enterprise. Tu Lin dokazuje, že dokáže byť neskutočne veľkolepý, avšak zároveň maximálne prehľadný, ako aj dostatočne mrazivý a príjemne napínavý. Síce by prospelo keby sa scenár nebál byť trocha odvážnejší a vytvoriť aj reálne nebezpečenstvo pre postavy, kde sa aj skutočne môže niekomu niečo stať, no aj napriek tomu zničenie Enterprise hravo apeluje na akčnú scénu tohto roka a takto nejako má vyzerať veľkolepá popcornová akcia, ktorú sa oplatí vidieť na veľkom plátne. Druhým esom je záver, kde sa zase posádka vydá na odvetu a za hudby Beastie Boys odľahčene ničí nepriateľov. Tu zase Lin dokazuje ako vie byť odľahčený, avšak zároveň celou tou „coolovosťou“ nijako otravný a ako dokáže akciu gradovať a záver plynule spojiť do jednej rovnomerne plynúcej akčnej scény až s vizuálne pôsobivým poletovaním postáv nad mestom. Škoda len, že medzitým to nijako negraduje a fantastický úvod a cool záver vypĺňa ničím zvlášť zaujímavý stred, ktorý sa takmer 70% stopáže zdržiava na jednej skamenej planéte (občas som sa skutočne pýtal kde sa podel ten monstrózny 185 mil. rozpočet). Aj kvôli tomu pôsobí Star Trek Beyond skôr ako televízny pilot, než by sa mohol rovnať predošlým dvom filmom. Ani v prostriedku filmu to nie je vyslovene otravná nuda, hlavne vďaka sympatickej posádke (Chris Pine zase vedie), ktorá je správne zohraná, uvoľnená, občas utrúsi vtipnú hlášku a medzi všetkými členmi to klape tak, aby bolo jasné kto je hlavným hrdinom, no zároveň sa k slovu dostali aj všetci ostatní členovia a nikto z nich nepôsobil vo filme vyslovene zbytočne. Tento raz im do partie navyše scenárista (Pegg) pripísal aj rovnako sympatickú pomaľovanú čierno-bielu mimozemšťanku, ktorá do tejto partie skvelo zapadá. Toto osadenstvo dokáže hravo utiahnuť aj menej zaujímavé scény, ktoré pôsobia ako povinná výplň medzi úvodom a záverom. Akurát z takto tuctového námetu asi nebolo možné vyťažiť viac než síce fajn, ale pomerne tuctový prírastok v sérii. Čo je na tretí (a vzhľadom na tržby možno aj posledný) diel s touto sympatickou posádkou trochu málo po predošlých dvoch filmoch. CELKOVO: 3* (6/10)

Suicide Squad alebo nie každý je Mad Max: Fury Road, že sa mu podarí dohnať tak našlápnuté trailery. Tie Suicide Squadu urobili skôr medvediu službu, pretože to nikdy nemala byť taká udalosť akú sa ju marketing snažil predať. Ale „len“ obyčajná komixovka s druhoradými komixovými postavičkami, ktoré nemajú šancu utiahnuť vlastný celovečerák a tak ich tu dostávame pekne pohromade. Vysoké očakávania tak Suicide Squad nenaplní, no mám pocit, že takéto očakávania v priebehu prípravy tohto filmu ani nikto naplniť nechcel. Tie skôr plynú z niekoľko mesiacov trvajúcej marketingovej kampane, ktorá tón filmu nastavila podstatne odlišne než vyzerá výsledný produkt. Ten kto bude mať problém sa od nich oprostiť bude mať problém aj s celým Suicide Squad. Kto však k filmu bude pristupovať ako k ďalšej z komixoviek, ktoré sa v dnešnej dobe dostávajú na plátna niekoľkokrát ročne, u toho je veľká šanca, že si aj týchto anti-hrdinov užije. Suicide Squad v rámci DC sveta totiž funguje omnoho lepšie než nedávny Batman v Superman. V prvom rade preto, že obyčajnú báchorku o záporákovi, ktorý si chce podmaniť svet neservíruje prehnane seriózne, ale má solídne vyvážený pomer medzi temnejšou atmosférou (samozrejme v rámci PG-13 ratingu), kde hlavne atmosféra vyľudnenej metropoly pôsobí dostatočne znepokojivo a vtipom. A v druhom rade má postavy, ktoré bavia. Samozrejme nie všetky, ale tie ktoré sú v popredí dokážu hravo tiahnuť celý film. Hovorím hlavne o Margot Robbie v podaní Harley Quinn, ktorá priam dokonale vystihla vyšinutosť tejto postavy, ale zároveň to nie je atrapa seba samej, no zachovala si aj ľudskosť tak, aby jej bolo možné fandiť od prvého momentu. Jednoduchosť s akou ju Margot Robbie stvárňuje, jej vtipné sarkastické hlášky a celková uvoľnenosť sú presne to čo Suicide Squad potreboval. No nie je to iba ona, ktorá film tiahne. Kampaňou prekvapivo zatienený je druhým najvýraznejším účastníkom Will Smith, ktorý je po dlhej dobe od I, Legend vo forme a jeho charizma drsňáka poznačeného traumou z minulosti dokáže občas zatieniť aj tú Harley Quinn. Medzi týmito dvomi ešte výraznejšie vyniká Jay Hernandez ako Diablo s pútavou background story. Ostatní členovia Suicide Squadu sú prevažne do počtu, každý má svoj chvíľkový moment, ale výrazný priestor nedostanú. Čo mne osobne nijako nevadilo, pretože film rozhodne nemal priestor na to, aby detailne predstavoval každého z nich a u viacerých (napríklad toho kto zomrie v druhej scéne) to ani nebolo nijako zvlášť potrebné. Minimálne sú však všetci dobre obsadení, kde tento raz dokázal na malom priestor baviť aj taký Jai Courtney. Samozrejme s postavami súvisí aj jeden z mnohých nedostatkov, ktorý vyplýva z toho, že DC sa opäť snaží narvať do jedného filmu čo najviac, aby za pár filmov dobehol to čo Marvel budoval dobrých desať rokov (aj keď musím uznať, že v prípade Suicide Squad to je tak o polovicu menej patrné než u Batman v Superman). Obzvlášť postava Jokera je tu tak úplne do počtu a nedostáva sa mu takmer žiadneho priestoru. Chápem, že daná postava v origin story Harley Quinn zohráva zásadnú úlohu a bez neho by celý jej prerod nedával žiaden zmysel, no aj tak sú tu z tohto originu iba útržky bez toho, aby bol vzťah Harley Quinn a Jokera akokoľvek výrazne rozpracovanejší. Snahou v jednom filme predstaviť čo najviac však trpí celý DC vesmír. Zatiaľ čo u Marvelu to sú nepatrné pomrkávania na fanúšikov vo forme easter-eggs, DC je viac in your face a opäť sa tu nachádzajú celé scény, ktoré bez bližšieho kontextu – oboznámenia sa s komixovou predlohou - nedávajú veľký zmysel (napríklad ružový jednorožec, ktorého si osvojí Bumerang a ku ktorému nevedú žiadne stopy v príbehu, aby bežný divák túto narážku pochopil). Ono chabý je aj celý príbeh Suicide Squad, kde sa iba po tisíci krát zachraňuje svet pred zničením. Koľko krát sme to v komixovkách už videli a koľko krát ešte uvidíme? Príbeh našťastie nie je to kvôli čomu sa na Sucidie Squad pozerať a úprimne kto sa na film tešil kvôli prepracovanému príbehu? Úlohou Suicide Squad bolo baviť a sú to práve postavy, ktoré bavia. Samozrejme, pri zamyslení sa nad tým zostavovať takúto jednotku nedáva veľký zmysel, pretože čo v boji proti magickému starodávnemu zlu, ktoré chce zničiť svet zmôže pošahané dievča s baseballovou pálkou? No pri takýchto úvahoch by sme tu žiaden Suicide Squad nemali. Jasne, aj ja si ho viem predstaviť drzejší, vulgárnejší, krvavejší, čo by filmu o anti-hrdinoch rozhodne pristalo, no niečo takéto evidentne od počiatku nikto natočiť nechcel. Suicide Squad je klasická komixovka, ktorá akurát na rozdiel od známych superhrdinov operuje s o niečo menej známymi (takmer) anti-hrdinami. Originalitu nehľadať, je to iba jedna z mnohých komixoviek rovnakého strihu, berte alebo nechajte tak. Zároveň to však je klasický komixový akčňák, ktorý má strhujúce tempo, ani raz počas dvoch hodín nepoľavuje a po celý čas solídne baví. A popravde, Suicide Squad nič iné ako baviť ani nechcel a to sa filmu darí znamenite. Má niekoľko cool momentov, fajn vtípkov, solídnu akciu, pár dobrých postáv a spoločne s neskutočne našlápnutým soundtrackom vytvára doteraz ten najzábavnejší DC film. A že nie je tak cool ako si ho niektorí vysnili? Nuž ... CELKOVO: 3,5* (7/10) / PS: dúfam, že na BluRay sa dočkáme aj extended cut s minimálne pol hodinou navyše a všetkými vystrihnutými scénami z trailerov, especially tie s Jokerom.

„The Best Shark Movie Since Jaws“ hlása niektorá zo zahraničných recenzií a v podstate sa s tým dá súhlasiť, avšak s výhradami. Jednak je tá konkurencia pri žraločích filmoch mizerná a pokiaľ si odmyslíme tie úlety typu Sharknado a jemu podobné, tak nám z vážnejšej konkurencie ostane iba mizivé percento filmom, ktoré môžu Jaws konkurovať, takže daná hláška samá o sebe veľmi o ničom nevypovedá. No hlavne sú Jaws a Shallows, napriek žralokovi vo filme, diametrálne odlišné filmy. Zatiaľ čo Jaws bol seriózny horor, v ktorom žralok budil skutočný strach, sú The Shallows iba takou odľahčenou zábavkou a uvoľnenou thrillerovou survival jazdou. No ten kto sa rozhodne pozerať film o sexi blondínke, ktorá v mori bojuje so žralokom asi ťažko môže očakávať niečo iné. The Shallows je námetovo čisté Béčko, zato však natočené Áčkovým štýlom. Jasne, zoológ, ktorý bude chcieť brbtať nad tým, že žralok sa vo filme ani náhodou nechová ako skutočný žralok v prírode si na svoje rozhodne nepríde a musí ísť o dom ďalej. Na všetkých ostatných tu však čaká solídny napinák, v ktorom šikovný režisér dokáže neustále vymýšľať nové situácie, aby za tú hodinu a pol nestihol ani náznakom nudiť, aj napriek tomu, že sa celý film odohráva na jednom kameni (prípadne jednej pláži). Práve to očakávanie čo si film vymyslí v nasledujúcej scéne je na tom pútavé. A Shallows si neustál niečo vymyslia, neustále sa posúvajú dopredu a ani raz nestagnujú na mieste, paradoxne vzhľadom na obmedzenú lokalitu v ktorej sa odohrávajú. Tie situácie, ktoré si v priebehu stopáže film, respektíve režisér vymýšľa, aby udržal pozornosť sú občas síce, nazvime to, banálne, no do celého tónu filmu zapadajú. Shallows dokážu byť napínavé, avšak určite u nich nie je potrebné očakávať druhé, seriózne Čeluste. Shallows je skôr tak odľahčene napínavý a hlavne správne efektný thriller, ktorý však znamenite funguje po celú jeho stopáž. Navyše obdarený skvelou kamerou, kde obzvlášť zábery, ktoré plynule prechádzajú z nad hladiny pod hladinu pôsobia výborne a neskutočne sexi Blake Lively, ktorá však okrem postavy bohyne pobrala aj dostatočný herecký talent, aby ani raz nepôsobila nedôveryhodne alebo nebodaj otravovala. Vo finále je tá prepálenosť situácii už mierne over-the-top a aj celé vysporiadanie sa so žralokom je už skôr úsmevné, než akokoľvek napínavé, no do tohto momentu sa jedná o poctivé thrillerové remeslo, ktoré dokáže napínať bez ohľadu na to ako nedôveryhodné občas riešenie situácií je (hlavne v tom závere). Remeselne sa mu však nedá nič výrazne vytknúť a práve v tej jednoduchosti, ako námetovej, tak obsahovej je jeho sila. Pristal by mu síce o niečo väčší rozpočet, pretože niektoré triky sú skutočne z druhej cenovej, ale v rámci prostriedkov, ktoré mal film k dispozícii sa mu z minima darí vyťažiť maximum. CELKOVO: 3,5* (7/10)

Now You Rather Wouldn't See Me 2. Rok zbytočných pokračovaní, ktoré nikto nechcel pokračuje. Po Crunching Tiger Hidden Dragon, Zoolander, Huntsman, Alice Through the Looking Glass, Neighbors, Teenage Mutant Ninja Turtles a mnohých ďalších je tu aj Now You See Me 2 a bilanciu nijako nevylepšuje, skôr len dokazuje zúfalosť štúdií urobiť z každého úspešnejšieho filmu novú sériu. Našťastie, tento rok im diváci kazia plány nezáujmom o tieto vynútené pokračovania a tak ich snahy troskotajú už pri prvom pokračovaní. Zatiaľ čo prvý Now You See Me bol síce nijako objavným filmom s iba vykalkulovanými kvázi prekvapivými zvratmi, no mal aspoň štýl, tempo a v rámci blockbusterovej konkurencie bol príjemných osviežením vzhľadom na svoju neotrelú tematiku o kúzelníkoch, respektíve iluzionistoch a dokážem preto pochopiť prečo sa väčšej skupine divákov zapáčil, dvojka by chcela silou mocou zopakovať to isté, ale bohužiaľ ju dostal na starosť Jon M. Chu. Toho považujem za snáď najhoršieho súčasného hollywoodskeho režiséra. Síce vie ako scénu nasnímať, nasvietiť tak, aby pôsobila štýlovo, no to je zároveň aj to jediné čo dokáže. Inak absolútne netuší ako pracovať s postavami, ako rozprávať príbeh, ako dať filmu vyvážené tempo alebo dodať akcii aspoň kúsok napätia. Taký bol jeho G.I. Joe 2 a presne tými istými nedostatkami trpí aj Now You See Me 2. Celý film je tak neskutočne uťahaný – opulentná dvojhodinová stopáž je tentoraz vyslovene neznesiteľná, príbeh neprehľadný a zbytočne prekombinovaný, až som mal pocit, že sa vo všetkých tých podrazoch nestráca iba divák, ale aj samotný režisér, ktorému nie je jasné akú story vlastne točí a žeby mala vykazovať ako takú súdržnosť. To má za následok, že samotné finále nie je vôbec strhujúce a záverečné twisty už skôr divák prezýva, než by boli akokoľvek prekvapivé. To bol síce problém už aj prvého filmu, ale pokračovanie to celé privádza priam do absurdnosti. Film, ktorý sa diváka snaží silou mocou „přechytračit“ jednoducho nemôže servírovať takto prihlúplu story. Navyše už ani celé to „kúzlenie“ nepôsobí vôbec dôveryhodne. Aj prvý film bol síce za hranou, ale s prižmúrenými očami sa v závere dalo pristúpiť na jeho pravidlá. V dvojke už všetky „triky“ vychádzajú iluzionistom výhradne s pomocou tej filmovej mágie, než skutočných trikov. Aj obe (ehm, z dvoch) kúzelníckych scén, ktoré sa tu vyskytnú sú natočené kompletne s použitím CGI – hovorím konkrétne o scéne s kartou a krádežou procesora a scéne s levitujúcim dažďom a strobe lights (prerušované bleskové svetlo sa tomu u nás tuším zdĺhavo nadáva). Všetky tieto triky by sa reálne dali vytvoriť použitým skutočných trikov, prípadne byť iba jemne doplnené CGI, a Now You See Me 2 by to hneď pridalo veľké body k dobru a pocit skutočného ohromenia diváka. Takto sú tieto scény iba povinnými zastávkami so zjavným CGI, ktoré dnes nikoho neohromia. Nehovoriac, že v podaní Jon M. Chua im chýba aj potrebné napätie. Ani lákavé obsadenie, tak teraz nemôže zachrániť pocit toho maximálne zbytočného a príbehovo vynúteného pokračovania, ktoré sme dostali. Osadenstvo z prvého filmu sa nemá kam ďalej v príbehu posunúť, bavili iba prvý krát, druhý už nemajú čo charakterovo ponúknuť a nové postavy sú buď úplne zle obsadené (Michael Caine, druhá úloha pre Woody Harrelsona, až uvidíte pochopíte) alebo nevyužité (Daniel Radcliffe). Obzvlášť ten posledný menovaný mohol v „kúzelníckom“ filme príjemne a vtipne zužitkovať svoje predošlú ikonickú úlohu Harryho Pottera. No scenár, tobôž režisér sa nezmôže ani na to. Keď som dal prvému filmu tri hviezdičky, tak u druhého jednoducho musím ísť podstatne nižšie. Je to iba more of the same, akurát v horšom prevedení. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Výhodou Neighbors 2 je určite to, že na rozdiel od prvého filmu u nich nehrozí až také sklamanie. Zatiaľ čo prvým Neighbors sa nepodarilo dohnať vtipné trailery, pokračovanie nič extra nesľubovalo a tak dostávame rutinné pokračovanie, ktoré je v podstate presne o tom istom čo prvý film, akurát v ňom titulní susedia nezažívajú trable s brotherhood, ale so sisterhood. Inak nebadať absolútne žiadnu zmenu a tak komu sa nepáčila jednotka nemá dôvod skúšať to s pokračovaním a komu sa zase páčila, tak druhý film mu vlastne ponúkne to isté v bledomodrom. V podstate sa jedná o takú recykláciu všetkých nápadov z prvého filmu, kde susedské žartíky prebiehajú veľmi obdobne. Medzi ústredným triom postáv z minula to opäť príjemné klape (Rogen, Byrne, Efron), tempo slušne odsýpa, akurát pokračovanie samé o sebe už nemá veľmi čím zaujať, nebodaj prekvapiť. Všetko plynie v nastolenom tóne z prvého filmu a aby sa film niečím odlišoval musel by sa vydať aspoň trochu odvážnejším smerom, prípadne sa oveľa viac utrhnúť z reťaze. Takto sa drží možno až príliš pri zemi a občas servíruje hodnoty ako z rodinného filmu, čo nie až tak ladí s R-kovým ratingom a vulgárnejším slovníkom, ktorý sa tu samozrejme vyskytuje. Bez problémov sa na to pozerá, občas pobaví, vyslovene ničím neurazí a ako som písal vyššie, tentoraz už nemá čím sklamať, akurát sa Neighbors 2 nikdy nezbavia toho pocitu zbytočnosti a opakovania už raz videného. Fajn, ale ... CELKOVO: 3* (6/10)

Ako sa často hovorí „vtiahne a nepustí“, tak Embers je skôr definíciou toho „vtiahne a pustí“. Minimalistická sci-fi dráma s námetom o svete po neurologickej epidémii, kde sa ľudia každé ráno zobúdzajú s vymazanou pamäťou je dostatočne pútavý a originálny. Film tak okamžite vtiahne do svojho sveta, diváka zaujme a ten postupne očakáva ďalšie odhaľovanie tohto sveta, ďalšie príbehy postáv, ktoré sa pasujú s týmto problémom. Avšak po dobrej hodine je zrejmé, že Embers ostane iba pri tom základnom námete a nič viac neponúka, ani sa nikam neposúva. Záujem o postavy, rovnako ako o príbeh si získa znamenite, no pri zistení, že sa ako s postavami, tak s príbehom film vôbec nikam neposunie je trpkým sklamaním. Príbehy by mali mať nejaký začiatok, climax moment a záver, ktorý nemusí byť nutne vysvetľujúci, ale mal by v príbehu byť. Embers má však pútavý začiatok a v podstate pri tom začiatku ostane po celú hodinu a pol stopáže až nakoniec skončí akoby vám niekto zastavil práve ten začiatok v priebehu jeho sledovania. Vo výsledku by tak film chcel niečo odkázať, ale je iba prázdnou metaforou. Je to škoda, pretože námet je výborný, postavy zaujmú, minimalistický vizuál (hlavne v časti so Španielkou a jej otcom) občas narušený jemnými sci-fi prvkami maximálne postačujúci pre takýto typ sci-fi drámy, no mám pocit, že scenár sám nevie kde chce vlastne smerovať. Keby bol film od začiatku prázdny, tak by ho bolo o to jednoduchšie zostreliť. On však vyvolá dostatočný záujem, či už o postavy alebo dej a dobrú polovicu stopáže ho aj dokáže udržať, kým nepríde zistenie, že film nemá čo zaujímavé povedať. Embers je tak iba čakanie na niečo čo nikdy nepríde. A to „niečo“ môže byť v tomto prípade čokoľvek. Myšlienka, scéna, čin tej ktorej postavy, hlbšie predstavenie sveta, čokoľvek. Priestor tu bol omnoho väčší a myšlienkovo pestrejší, než ponúknuť iba pohľad na to ako svoje dni trávi pár postáv, ktoré sa ráno zobúdzajú s tým, že si nič nepamätajú. Komentár môže znieť priveľmi negatívne, ale ten film prekvapivo nie je vôbec zlý. Na to tu má až príliš dobrých hercov, príliš schopnú réžiu, príliš dobrý nápad a pútavý svet. Talent všetkých zúčastnených, ktorí na filme pracovali je badať. Akurát na scenári sa malo ešte zapracovať, než sa zapli kamery. Po slušnej prvej polovici, ktorá drží záujem totiž nastane zistenie, že ten film o ničom inom nebude, ani sa nikam neposunie ani v tej ďalšej polovici a to zamrzí. CELKOVO: 3* (6/10)

Za mňa síce opatrný, ale predsa len palce hore, no inak by som vopred varoval všetkých hororových fanúšikov, pretože žánrové zaradenie horor je pri The Childhood of a Leader dosť mätúce, rovnako ako krátky opis od Ajjinka, že „to, čeho je chlapec svědkem, ho utvrdí v jeho přesvědčení – a my jse svědky zrození děsivého ega“. Príbeh z čias vzostupu fašizmu o synovi otca, ktorý sa snaží vytvoriť Versailleskú zmluvu totiž nezobrazí tieto „desivé udalosti“ ani len v náznakoch. Tým pádom by som The Childhood of a Leader neoznačil ani len za hororovú drámu. Je to síce znepokojivá dráma, ale výrazné hororové prvky k tomu nevyužíva. Navyše je to veľmi pomalá dráma, ktorá po kompletne celý čas plynie pomaly a je natočená veľmi "old-schoolovo“. A tým old-schoolom nemám na mysli osemdesiate/deväťdesiate roky, ale ešte také tri dekády späť. Už samotné úvodné titulky pripomenú staré filmy. Napríklad už aj tým, že sa už v nich menujú všetci tí ktorí na filme pracovali, namiesto toho, aby boli menovaní až v závere ako je tomu v modernej kinematografii už pár desiatok rokov zvykom. Úvod už zvolenou hudbou navodí atmosféru, v ktorej sa bude niesť celý film a ten tak plynie v podstate až do poslednej minúty 115 minútovej stopáže a zároveň je rozdelený na tri hlavné kapitoly. Námet The Childhood of a Leader však nie je vôbec márny, tobôž hlúpy. Práve naopak, pod povrchom je ten film dostatočne znepokojivý, aj keď vlastne žiadnu znepokojivú scénu počas celej stopáže neponúkne. Avšak tí ktorí nemajú radi pomalé filmy, v ktorých sa na prvý pohľad nič nedeje ruky preč. V tomto prípade úplne chápem aj nižšie hodnotenia, v ktorých sa bude vyťahovať prevažne slovo nuda a nezáživnosť. Tým ktorým má možnosť Childhood of a Leader sadnúť sú skôr nehororoví fanúšikovia, fanúšikovia festivalových filmov (asi aj preto to nadšené prijatie na niektorých festivaloch). Za mňa slušné tri hviezdičky, keďže nejako tu nie je dať začo viac bodov, ale inak vôbec nie marná prácička. CELKOVO: 3* (6/10) / PS: toho Pattinsona v obsadení sa nikto nemusí výrazne báť, má tu iba dve síce veľmi slušne odohrané scény, ale jeho postava je vo filme v podstate zbytočná.

Edge of Mediocrity. Thriller bez napätia, bez atmosféry, s pomalým rozjazdom, ktorý si chvíľkovú pozornosť drží akurát tým, že divák čaká ako sa vyvinie a čo nakoniec ponúkne. Bohužiaľ nič akokoľvek zaujímavé. Tatkovi v polovici preskočí a po lese začne naháňať svojich potomkov. Pozeral som to iba kvôli skvelému Joelovi Kinnamanovi z The Killing, no toto nie je rola, ktorú vo svojej filmografii potreboval, rovnako ako ju nepotreboval „nový Spider-Man“ Tom Holland. Režisér totiž zabudol, že mrazivá atmosféra sa nevytvára iba tým, že film natočím v zime. Televízny thriller, ktorý v prvej polovici akurát nudí a v tej druhej konaním postáv skôr otravuje. CELKOVO: 2* (4/10)

Zatiaľ tá najdetskejšia novodobá live-action adaptácia od Disneyho. Vyčítať však disneyovke, že je „iba“ tou čistokrvnou disneyovkou ale asi nie je na mieste. Podobná bola novodobá adaptácia Popolušky, Maleficent a Kniha Džunglí v tomto ide ešte ďalej a je to už vyslovene detské dobrodružstvo, ktoré pri akomkoľvek náznaku väčšieho napätia uhýba k inej lokalite, k inej postavičke a skôr než strhujúcim príbehom Mauglího je takou atrakciou, kde sa ako na horskej dráhe ide strmhlavým tempom z jednej lokality do druhej. Zato však lokalít famózne vytvorených za pomoci počítačov (občas sa až nechce veriť, že celý film vznikol pred zeleným plátnom!), ktorých práca siaha snáď až na hranice možností toho čo v súčasnosti CGI dokáže ponúknuť. Po technickej stránke Knihe džunglí tak nie je najmenej čo vytknúť, je bravúrne nasnímaná a v každom zábere precízne naanimovaná. Rozhodne som nečakal, že Disney bude v prípade Knihy džunglí až takto ambiciózny. Pokojne mohol vziať klasickú story, CGI kvalitu z Maleficent a zviesť sa na úspechu „starého známeho príbehu“. Precízna práca animátorov však Knihu džunglí vyzdvihuje na oveľa vyšší level a práve to je tým čo dokáže po celú dobu upútavať aj oko dospelého diváka. Preto trocha škoda, že sa o niečo ambicióznejším smerom nešlo aj po príbehovej a režijnej stránke. Jon Favreau jednoducho vzal známy príbeh, osekal ho o všetky motívy, ktoré môžu z takéhoto príbehu plynúť na to najjednoduchšie dobrodružstvo a výsledok je ničím neurážajúca zábavka skôr pre tých menších, než tých väčších. Po celý čas sa tak hrá na maximálne bezpečnú a neurážajúcu strunu, ktorá sa (okrem tej technickej stránky) nesnaží byť nijako inovatívna, ambiciózna, ale „iba“ taká príliš krotká zábavka plná hovoriacich zvieratiek, pestrofarebných lokalít a občasných piesní. Či to je dobre alebo zle si už každý musí odpovedať sám. Osobne som čakal síce aspoň málo vyspelejšiu verziu, avšak na druhej strane chápem prečo sa Favreau, respektíve Disney, vydal touto cestou. Ako taký film pre celú rodinu, ktorý bude po čase podobne ako Jumanji rotovať na televíznych obrazovkách každú druhé poobedie funguje znamenite. Zabaví od škôlkarov až po vašu babičku, no pokiaľ tu bude divák hľadať čoby len kúsok viac ako to neškodné dvojhodinové dobrodružstvo musí sa radšej poobzerať inde. Na akýkoľvek novátorský prístup, zvraty tu jednoducho priestor nie. Negatívum to rozhodne nie je a výsledok ako taký funguje znamenite, je to prvotriedne rodinné dobrodružstvo v priam dych vyrážajúcom technickom prevedení od spoločnosti s myšiakom v logu, takže čo viac od súčasnej disneyovky chcieť?! Dokážem oceniť všetky tie kvality, akurát nie som primárne cieľovka filmu. CELKOVO: 3,5* (7/10)

Než akokoľvek novátorsky, skôr taký „Shane Black na samochod“. Nice Guys sú síce opäť tým správne vtipným buddy movie/detektívkou, akurát Shane Black už dokázal, že to vie ako viac uletene (Kiss Kiss Bang Bang), tak režijne nápaditejšie (Iron Man 3), ako aj po scenáristickej stránke napísať viac kultových hlášok (Last Boy Scout). Nice Guys je dobre odvedená prácička, ktorá si tentoraz berie na paškál detektívky zo sedemdesiatich rokov, s ktorými sa Shane Black opäť dokáže pohrávať tak znamenite, že si z toho žánru a doby bez problémov uťahuje, no bez toho, aby čoby len raz padol do priameho parodovania. Akurát mám pocit, že tentoraz všetko robí možno až príliš štandardne. Black stále vie napísať skvelé hlášky, napísať plnohodnotné hlavné postavy, skvelo obsadiť hercov, kde medzi Goslingom a Croweom funguje od prvej minúty bravúrna chémia a ich dialógové výmeny nechať plynúť takým tempom, že divák takmer nestíha všetky tie slovné prestrelky vstrebávať. Akurát som očakával, že Nice Guys si ešte o niečo drzejšie budú uťahovať zo žánru, viac sa utrhnú z reťaze, budú divokejší, uvoľnenejší a nieže budú riešiť zbytočne vážnu, no pritom značne jednoduchú krimi zápletku. Nahláškovaná krimi komédia sa tak až príliš často mení na zbytočne vážnu detektívku, v ktorej sa však rieši iba banálny prípad podaný zbytočne zamotane. A o ten tu predsa išlo až v druhom rade. Radšej než na tú sa mohol film viac zamerať, okrem slovných prestrelok, na vtipnejšie situácie. Ako detektívka ako taká totiž Nice Guys nemajú až takú šancu fungovať, pretože na tú sa k zásadným informáciám postavy dostávajú aj tak iba čisto náhodne a viac menej sa o rozriešenie prípadu polovicu filmu vlastnými silami, vlastným pátraním ani nesnažia. Zážitok z Nice Guys tak veľmi rýchlo vyprchá a nefunguje viac než taká jednohubka. A Shane Black mal rozhodne na viac. CELKOVO: 3* (6/10)