maddy

Než akokoľvek novátorsky, skôr taký „Shane Black na samochod“. Nice Guys sú síce opäť tým správne vtipným buddy movie/detektívkou, akurát Shane Black už dokázal, že to vie ako viac uletene (Kiss Kiss Bang Bang), tak režijne nápaditejšie (Iron Man 3), ako aj po scenáristickej stránke napísať viac kultových hlášok (Last Boy Scout). Nice Guys je dobre odvedená prácička, ktorá si tentoraz berie na paškál detektívky zo sedemdesiatich rokov, s ktorými sa Shane Black opäť dokáže pohrávať tak znamenite, že si z toho žánru a doby bez problémov uťahuje, no bez toho, aby čoby len raz padol do priameho parodovania. Akurát mám pocit, že tentoraz všetko robí možno až príliš štandardne. Black stále vie napísať skvelé hlášky, napísať plnohodnotné hlavné postavy, skvelo obsadiť hercov, kde medzi Goslingom a Croweom funguje od prvej minúty bravúrna chémia a ich dialógové výmeny nechať plynúť takým tempom, že divák takmer nestíha všetky tie slovné prestrelky vstrebávať. Akurát som očakával, že Nice Guys si ešte o niečo drzejšie budú uťahovať zo žánru, viac sa utrhnú z reťaze, budú divokejší, uvoľnenejší a nieže budú riešiť zbytočne vážnu, no pritom značne jednoduchú krimi zápletku. Nahláškovaná krimi komédia sa tak až príliš často mení na zbytočne vážnu detektívku, v ktorej sa však rieši iba banálny prípad podaný zbytočne zamotane. A o ten tu predsa išlo až v druhom rade. Radšej než na tú sa mohol film viac zamerať, okrem slovných prestrelok, na vtipnejšie situácie. Ako detektívka ako taká totiž Nice Guys nemajú až takú šancu fungovať, pretože na tú sa k zásadným informáciám postavy dostávajú aj tak iba čisto náhodne a viac menej sa o rozriešenie prípadu polovicu filmu vlastnými silami, vlastným pátraním ani nesnažia. Zážitok z Nice Guys tak veľmi rýchlo vyprchá a nefunguje viac než taká jednohubka. A Shane Black mal rozhodne na viac. CELKOVO: 3* (6/10)

Poznámka na začiatok: príspevky nebudú komentované v poradí v akom nasledujú vo filme, keďže si ich presné poradie nepamätám, ale čerpám informácie z IMDB. ABCs of Death dva a pol je dodatok k sérií, ktorý neobsahuje príspevky k celej abecede, ale iba tie k písmenu „M“, ktoré súťažili o post v ABCs of Death, ale finálne vybrané neboli. Niekto si však povedal, že práve tie pri písmene „M“ sú natoľko hodnotné, že si zaslúžia aj samostatné vydanie a tak tu máme 26 krátkych filmov na tému „M is for ...“ / M is for Moonstruck– „animovaný“ (resp. „papierový“) príspevok s postavičkami z kartónu o jednom love triangle a jeho neblahých následkoch. Má to melancholickú atmosféru, ale záverečná pointa je vyslovene chabá a v podstate tu ani byť nemusela. Na druhej strane, sexovať papierové postavičky asi inde neuvidíte. (2*) / M is for Mother – značne „filmový“ príspevok o útoku jedného pavúka, ktorý na rozdiel od väčšiny ostatných pôsobí priamo ako scéna vystrihnutá z filmu. Veľmi fajn, akurát škoda, že iba takéto krátke. (3*) / M is for Malnutrition – väčšine tunajších hororových fanúšikov pravdepodobne dôverne známy slovenský príspevok, ktorý je tým najlepším čo písmeno „M“ ponúka a ktorý mal by rozhodne vybratý, či už do prvého alebo druhého ABCs of Death. Na malej ploche správne napínavý, aj vypointovaný zombie príspevok s výbornými maskami. Dajte Petrovi Czikraiovi niekto peniaze nech toto natočí aj v celovečernej podobe, kurňa! (4*) / M is for Marauder – úplné lacná čiernobiela kravina, v ktorej sa pár postáv preteká na trojkolkách. Chvíľu mi to pripadalo ako tá najamatérskejšia a najdebilnejšia variácia na Mad Maxa, ale to je iba môj pocit. Inak neviem, čo tým chcel autor povedať a tento príspevok je rovnako užitočný akoby tie peniaze spláchol do záchoda. (0*) / M is for Magnetic Tape – príspevok o súboji vo videopožičovni, kde sa postava premení na akési VHS monštrum, ktorý by chcel byť pravdepodobne poctou hororovým B-éčkam z osemdesiatich rokov, ale je skôr trápny než akokoľvek zábavný (0,5*) / M is for Maieusiophobia – zámerne nechutne animovaný príspevok so snáď tou najnechutnejšou animovanou postavou– prepitou alkoholičkou, ktorá sa chystá rodiť, avšak trpí maieusiofóbiou, tj. strachom z pôrodu a ten tak nedopadne najšťastnejšie. (2*) / M is for Mailbox – upírsky príspevok, ktorý by chcel byť prekvapivý, ale opäť je skôr trápny s tou pointou o Van Helsingovi. (1,5*) / M is for Make Believe – celkom šikovne zrežírovaný príspevok o dvoch dievčatkách, ktoré nájdu mŕtvolu a urobia z nej kúzelnú vílu, ktorá zmizne. Pekné zobrazenie detskej naivity versus ľudskej krutosti. (2,5*) / M is for Manure – po slovenskom príspevku M is for Malnutrition sa jedná o druhý najlepší zárez pri písmene M s priam vynikajúcou maskou titulného strašiaka, ktorého chlapec zhmotní z ľudských pozostatkov a slamy. Toto by som chcel vidieť aj v celovečernej stopáži. (3,5*) / M is for Mariachi – ďalší z tých trápnych a absolútne zbytočných príspevkov o návštevníkovi metalového koncertu, kde celé osadenstvo vystrieľa „mariachi band“ a namiesto metalu zahrá tú typickú mexickú hudbu. (0,5*) / M is for Marriage – jeden z tých lepších príspevkov s nie úplne jasnou pointou o akomsi lekárovi a jeho pacientke. Jemne to pripomína Davida Cronenberga. (3*) / M is for Martyr – nie zlý príspevok o jednom nesmrteľnom mučeníkovi, ktorého chodia trýzniť účastníci akejsi sekty. Akurát mohol byť lepšie vypointovaný (2,5*) / M is for Matador – torture porn príspevok o jednom šialencovi, ktorý väzní tri polonahé krásky, ktoré prezlieka do býčieho kostýmu a vedie s nimi býčí zápas, až kým sa mu to nevypomstí. Na takúto krátku stopáž dostatočné. (3*) / M is for Meat – stop-motion animovaný príspevok a postavičkách v podobe mäsa, ktoré kŕmia svojho „pána“. Kravina, viac k tomu nie je čo dodať (0,5*) / M is for Mermaid – ako už názov napovedaná, príspevok o morskej panne, ktorú si jeden rybár uloví, vezme k sebe do bazéna a zavraždí. Nič viac. (1*) / M is for Merry Christmas – britská hlúposť o Krampusovi, či vianočnom čertovi, či ako ho nazvať kde sa väčšinu času vedie iba rozhovor pri jednom vianočnými svetlami osvietenom domčeku. Ďalšia zbytočnosť. (0,5*) / M is for Mess – španielky príspevok o tučkovi, ktorý ehm kadí namiesto zadku z pupku a zamiluje sa do jedného chalana. No comment viac k tomu, fekálna blbosť (0,5*) / M is for Messiah – príspevok o nejakom kulte v lese, ktorý sa chystá obetovať dievčinu. Zaujímavý nábeh, ale na ponúknutie niečoho viac až príliš krátka stopáž. (2,5*) / M is for Mind Meld – ďalší z tých schopnejších príspevkov o experimente pri ktorom sa akýsi chlap týra, no bolesť je prenášaná do druhého človeka. (2,5*) / M is for Miracle – ďalších z tých filmovejších príspevkov, ktorý vyzerá ako scéna z filmu a dôkaz, že niekto tie peniaze vie využiť aj užitočnejšie na rozdiel od tvorcu takého M is for Marauder. Príbeh o zázračnej krabici, v ktorej je všetko vidieť akoby ružovými okuliarmi, ale pre manžela a jeho rodinu to nedopadne najlepšie. (3*) / M is for Mobile – príspevok o chlapíkovi, ktorý niekoho na objednávku uniesol a teraz ho týra podľa pokynov, ktoré mu chodia v mobile, akurát tie posiela ... no nie ten od ktorého to čaká. :) (2,5*) / M is for Mom – netradičný zombie príspevok o dievčatku, ktoré sa spriatelí so zombie chlapčekom až dokým nepríde jej mamička. Námetovo síce nič moc, ale je to opäť pekne filmovo natočené, má to pekné masky a vidieť, že sa pri tom niekto snažil a nenatočil iba prvú blbosť ktorá ho napadla ako pri niektorých iných príspevkoch. (3*) / M is for Mormon Missionaries – príspevok o „jehovistoch“, ktorí zaklopú na nie práve ten najsprávnejší dom so schizofrenickou majiteľkou. Nič výnimočné, ale aspoň sa to za tú krátku stopáž pohráva s očakávaním vývoja udalostí. (2,5*) / M is for Muff – ďalšia z blbostí o tučnej striptérke, ktorá príde zrobiť starcovi private show a usekne si hlavu na ventilátore. Nechutné, nezaujímavé a zbytočné. Ale raz som sa u toho pousmial, keď už nič iné. (0*) / M is for Munging – ďalšia z nechutných blbostí o nekrofilovi, ktorý ide pretiahnuť upálenú mŕtvolu. Ďalší z partie mŕtvole skočí na brucho a tomu prvému celé svinstvo z vaginálneho otvoru vystriekne do ksichtu. No comment. (0*) / M is for Mutant – Céčková sci-fi blbosť o nejakých lietajúcich potvorách, ktoré príde zlikvidovať dvojica vypatlancov. Je to však správne uletené a režisér si je našťastie vedomý za aké malé peniaze točí a na akej krátke stopáži. (2*) / Vo výsledku tak opäť nevyvážený pomer ako pri prvých dvoch ABCs of Death tých pár skutočne dobrých príspevkov s priemernými, ktoré by sa ešte bez problémov dali zniesť, no tie zbytočné, amatérske alebo nechutné odpady strhávajú dojem strmo dole. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Na základe traileru som sa celkom tešil, nakoľko tretí diel Paranormal Activity od tejto režisérskej dvojice považujem za najlepší v sérií (o štvrtom, ktorý tiež režírovali už radšej pomlčím). Vo výsledku je však Viral taký zombie horor takmer bez zombies (respektíve v tomto prípade to nie sú priam zombies, ale nakazení akýmsi vírusom). Film máí však priveľmi dlhý rozbeh, kde sa prvú hodinu takmer vôbec nič zaujímavé nedeje a riešia sa pubertálne problémy dvoch stredoškoláčok, následne sa odohrajú asi dve krátke scény s nakazenými, ktoré však nemajú žiadnu atmosféru, nebodaj napätie a v záverečnej pol hodine iba doma väzní sestra svoju druhú nakazenú sestru. Bez toho, aby to celé bolo akokoľvek hororové alebo dramatické alebo malo aspoň nejaký spád. Síce to vyslovene neurazí, ani to nie je nijako amatérsky natočené, iba neskutočne zbytočné. CELKOVO: 2* (4/10)

Neviem, či ten návrat k sérii po deviatich rokoch stál vôbec zato. Dlhú dobu sme počúvali, že Matt Damon sa k sérii vráti iba pokiaľ sa vráti režisér pôvodnej trilógie Paul Greengrass. Od toho sme zase dlhú dobu počúvali, že sériu považuje za uzavretú a vráti sa iba v prípade, že sa mu do ruky dostane dostatočne dobrý príbeh. Nuž, nestalo sa. Jason Bourne, aj keď nijako zle natočený, je iba zbytočný dôvetkom v príbehu, ktorý žiaden dôvetok nepotreboval. Nový Bourne tak nemá absolútne čo povedať a iba dosť zbytočne a nasilu pridáva nový pohľad na pôvodné udalosti. Otázne však je, či táto snaha bola v uzavretom a do bodky vyrozprávanom príbehu vôbec potrebná? Nový prídavok v sérii sa totiž nikam neposúva a iba zbytočne a prvoplánovo narušuje už odohrané udalosti. Celá zápletka je tak v podstate sledom dvoch pasáži, kde sa len odškrtávajú povinné zastávky – reči postáv v centrále CIA / naháňačka (v Grécku), reči v centrále CIA / naháňačka (v Nemecku), reči v centrále CIA / veľká záverečná naháňačka (v Las Vegas). Bez toho, aby tie „reči“ prinášali do príbehu po deviatich rokoch čokoľvek zmysluplné a aby tá akcia bola ktovie ako nápaditá. Nechápte ma zle, nový Bourne nie je nijako chabo natočený. Na to tu má až príliš dobrých hercov, príliš schopného režiséra a dostatočný rozpočet, akurát je to „more of the same“, no v porovnaní s predošlými tromi Bournovkami s Mattom Damonom v oveľa menej napínavom a strhujúcom podaní. Damon je stále borec a Greengrass stále vie ako zachádzať s kamerou (aj keď popravde tentoraz s ňou možno trasie viac akoby bolo potrebné a už to začína strácať na prehľadnosti), vie si udržať konzistentné tempo po celý čas, natočiť slušnú fyzickú akciu, kde tie rany na plátne skutočne bolia a ani po technickej stránke nie je čo vytknúť. Akurát sa tu len mláti prázdna slama a opakuje už niekoľkokrát videné bez toho, aby to malo čoby len jednu pridanú hodnotu alebo pocit, že toto tu už nebolo tri krát a v oveľa lepšom podaní. Dokonca si dovolím tvrdiť, že aj ten The Bourne Legacy s Rennerom mal podstatne zaujímavejšiu story než to čo predviedol po deviatich rokoch čakania ten „pravý“ Bourne s Damonom. A to je na tom asi najsmutnejšie. Čakať deväť rokov, počúvať všetky tie sľuby a nakoniec predviesť iba toto? Pre všetkých to je totiž iba zostup dole – pre Greengrass po vynikajúcom Captain Phillips kvalitatívne o dva až tri stupne a pre Damona po minuloročnom hitovom Marťanovi o minimálne jeden stupienok. A pritom nikto zo zúčastnených to nepotreboval. Jason Bourne je tak dôkazom, že ani zaručené mená pred a za kamerou nedokážu vždy priniesť nadpriemerný výsledok. Tri krát sa to mohlo podariť znamenite, no štvrtý (resp. piaty, ak počítame aj ten Legacy) Bourne už pôsobí akoby by ho všetci natočili z povinnosti, iba kvôli peniazom, no bez jedinej ambície. Možno zniem prísne, no o zlý film sa ani zďaleka nejedná (navyše tento rok sme už videli väčšie hrôzy ako X-Men: Apocalypse, Batman v Superman, Independce Day 2 ...), len toho ponúka neskutočne málo. Hlavne v porovnaní s predošlými filmami v sérii a keby ďalší Jason Bourne už nevznikol, tak by sa vôbec nič nestalo. CELKOVO: 3* (6/10)

Welcome to the Eighties. The Golden Era of Steven Spielberg's family movies and John Carpenter's horrors. Stranger Things je originálny v tom aký je vlastne neoriginálny. Toto totiž nie je iba pocta osemdesiatkam, toto (vynímajúc pár CGI záberov) totiž sú tie osemdesiatky ako si ich väčšina z nás pamätá. A vôbec tu nejde iba o zasadenie príbehu do tohto obdobia, to je v podstate vedľajšie, ale o to aké to je celé až naivne jednoduché, ale pritom maximálne funkčné. Štýlový soundtrack, presná réžia, jemne cheesy scenár, ale práve v tej jednoduchosti toho Béčkovo ladeného námetu je tá krása. Dnes, keď musí byť všetko buď prekombinované tak, že v polovici sa v tom stratí aj samotný scenárista alebo je to až tak jednoduché, že sa stáva hlúpym prichádza Stranger Things. Ten hlúpy rozhodne nie, ale presne vystihol tú esenciu jednoduchých, ale účinných hororov z osemdesiatich rokov, ktoré nepotrebovali rozvíjať zbytočne komplikovanú mytológiu, aby boli účinné. Celé to ladenie do osemdesiatok nie je iba o prvoplánovom pokuse o vyvolanie nostalgických pocitov. Stranger Things, napriek množstvu rôznych zdrojov, z ktorých čerpá, totiž dokáže byť v plnej miere dostatočne svojský, avšak zároveň celkom zámerne miešať úmyselné žánrové klišé z tohto obdobia a vytvoriť tak príjemný žánrový mix takmer rodinného filmu resp. seriálu s tým pravým detským (nezamieňať za detinským) dobrodružstvom ako za najlepších čias Spielberga (E.T.) a hororu s jemnými prvkami sci-fi ako za čias Carpentera (The Fog, The Thing, Prince of Darkness), prípadne knižného Kinga (It, Pet Sematary). Celý zážitok nakoniec dotvára fakt, že Stranger Things ani raz nepôsobia epizódnym dojmom a seriál ani raz netrpí rozdelením na osem častí, ale pôsobí ako jeden osemhodinový film, ktorý plynie v jednotnom rovnako vyváženom tempe a atmosfére. Všetkých osem epizód je tak dokonale vyrovnaných, žiadna nevyčnieva, ale ani nepôsobí, že je tu iba do počtu na vyplnenie času. Pár chybičiek na kráse by sa síce našlo, napríklad osobne by som ocenil keby sa v určitých momentoch predsa len jednalo viac o pravý horor, pretože priestor tu bol alebo keby monštrum v závere bolo vytvorené skôr praktickými efektmi, než CGI, aby ten feeling osemdesiatok bol priam dokonalý, a taktiež by sa dalo ešte vypilovať pár dejových lapsov, ale načo vlastne, keď toto sú tie najlepšie „osemdesiatky“ aké sa v dvetisícšestnástom dajú zažiť. A to ich ani nijako zvlášť neadorujem, aj keď na hororoch z tohto obdobia som vyrastal, no Stranger Things som si užil každým záberom a každou sekundou. O Eleven chcem čo najskôr znova počuť, určitým spôsobom mi pripomínala malú Nataliu Portman v Leonovi. Nevinná, sympatická a zároveň skvelá detská herečka. I keď vlastne ono tu je celá osadenstvo dostatočne sympatické a detské postavy ani raz neotravujú a idú ruka v ruke s ostrieľanými dospelými hercami, kde hlavne Winona Ryder dokazuje, že je veľká škoda, že sa vytratila z celovečerných filmov, pretože po decentnej úlohe v inak skvelom minuloročnom Show Me a Hero ukazuje, že dokáže uhrať čokoľvek. Aj mierne potrhlú a hysterickú matku, no pritom nebyť v takejto úlohe ani raz otravná alebo zbytočne afektovaná. Netflix jednoducho RULZ! Má čuch ako na neopozerané námety, tak na výborných hercov, ale aj nových talentovaných režisérov (od tvorcov seriálu vrelo odporúčam checknúť aj ich celovečerný debut Hidden). Nie tak dávno prekvapili Daredevilom, ktorému po filme s Affleckom už asi nikto neveril, že môže dopadnúť tak dobre a teraz dokázali, že celú seriálovú tvorbu dokážu posunúť ešte ďalej. V súčasnej dobe sa Netflixu skutočne nemôže rovnať žiadna televízia (áno, vrátane HBO). CELKOVO: Season 1 = 4* (8/10) / Season 2 = 4* (8/10) / Season 3 = 3* (6/10) / Season 4 = 3* (6/10)

Príbeh o Tarzanovi po tisíc a prvý krát. Chápem, že v námete ako je Tarzan sa nedá vymyslieť nič nové, priestor na nejaký odklon od pôvodného príbehu, ani žánrové experimenty tu jednoducho nie je, takže čakať od Tarzana akokoľvek novátorský prístup nie je žiaduce. Avšak tento rok dokázala Kniha Džungle, že aj pôvodný a dôverne známy príbeh sa dá podať hravou a pútavou formou, ktorá zaujme aj v roku 2016. To bohužiaľ nie je prípad nového Tarzana. Ten nie je nijako hravý, ani pútavý, iba neskutočne bland a málo vzrušujúci. Teda na six-packu Tarzana, respektíve v jeho prípade takmer eight-packu, sa možno pár diváčok vzruší, no inak je samotný film nevýrazný rovnako ako Alexander Skarsgaard v hlavnej úlohe. Figúru ma síce dostatočne vypracovanú, ale inak mu chýba akákoľvek charizma, tak ako filmu chýba akékoľvek dobrodružstvo alebo napätie. A bez toho sa dobrodružný letný blockbuster iba ťažko natočí. Pritom rozjazd je veľmi sľubný a hlavne prvá polovica v rámci možností fajn. Síce nijako objavná, ale dokáže udržať pozornosť. Tá druhá už vyložene klesá do podpriemeru a hlavne záverečná pol hodinka na seba nabaľuje s každou minútou čoraz viac nezmyselných, až priamo wtf momentov, rovnako ako celé finále, kde sa Tarzan rozhodne zachrániť svoju milú tým, že naženie tisícky bizónov, aby zdemolovali mesto, keď vie, že v jednej z tých drevených búd väznia jeho vyvolenú Jane. Samozrejme, je to drahé, trikové (aj keď triky často haprujú – napríklad pri zoskokov zo stromov), no nijako strhujúce. A presne takým film o Tarzanovi byť nemal. Tu totiž nikto nečakal nič nové, stačila poctivo odvedená dobrodružná jazda džungľou. To by však na režisérskej stoličke nemohol sedieť David Yates, ktorý už pri Potterovkách trel biedu s núdzou a jeho Tarzan nie je iný. Síce nie vyslovene zle natočený, sú na ňom vidieť minuté milióny, ale je až zúfalo obyčajný, rutine podaný, ani raz nedokáže vyslovene strhnúť a na to koľko miliónov sa na neho minulo nemá za tie dve hodiny jeden záber, ktorý by bo vyslovene zapamätania hodný. Akčné scény sú neškodné, opäť síce okay natočené, ale bez napätia, chýba im gradácia a všetko sa tu odohráva tak nejako z povinnosti, že divák presne vie čo príde o ďalším päť minút. Celé tie dve hodiny tak nevyvolajú jednu jedinú emóciu a všetky postavy si iba odohrajú to „svoje“ bez toho, aby ste o nich mali akýkoľvek záujem. Christoph Waltz ide ďalšiu svoju štandardnú rolu záporáka a už to začína byť desiaty krát otravné, Samuel L. Jackson keby sa z filmu vystrihol, tak by si to snáď ani nikto nevšimol a Margot Robbie je na tom podobne ako Alexander Skarskaard. Vo výsledku je tak The Legend of Tarzan neškodný, ale úplne prázdny film, ktorý síce nikoho vyslovene neurazí, ale na druhý deň si ho bude pamätať asi málokto. CELKOVO: 2,5* (5/10)

V podstate to isté čo režisérov predošlý počin Blue Ruin. Akurát „Green Room“ je taký „Blue Ruin v zelenom“. Réžii Saulniera síce nie je veľmi čo vytknúť a všetko je vo filme na svojom mieste, akurát ani tentoraz to nie je vyslovene „nářež“. Podobne ako Blue Ruin ani raz ma ten film nedokázal v priebehu stopáže vtiahnuť do diania a celý čas si držal akýsi odstup na to, aby som u toho cítil akékoľvek napätie, strach o postavy alebo atmosféru. Celé to tak nejako začalo, skončilo, nemôžem to vyslovene haniť, ale ani povedať, že som si ktorúkoľvek minútu toho filmu užil. CELKOVO: 3* (6/10)

Pred dvadsiatimi rokmi to bola ešte zábava, naservírovať niečo podobné v dvetisícšestnástom už nie je ani na smiech. V dobe prvého Independence Day veľa veľkolepejších blockbusterov nebolo, pátos sa ešte držal na znesiteľnej úrovni a Emmerich mohol ohromovať tým, že nechá zničiť celý Biely Dom. Dnes už merítkom ohromovať nemôže. Vyspelé CGI efekty umožňujú ničiť mestá, aj celé planéty každému druhému sci-fi filmu a tak Emmerichove filmy síce vyzerajú draho, trikovo perfektne, sú stále veľkolepé, ale inak nijako neohromujú. To platilo o 10,000 BC, o 2012 a presne to isté platí o druhom Independence Day. Ten totiž viac aký ktorýkoľvek iný blockbuster z poslednej doby vystihuje slovné spojenie „bezmozgová, tupá americká zábavka“. Čo by bolo úplne v poriadku, pretože akokoľvek sofistikovanú zábavu určite od Independence Day neočakáva a ani nechce snáď nikto. Akurát problém je v tom, že tentoraz to nie je ani tá „zábava“. Druhý Independence Day je síce neskutočne veľkolepý, sú na ňom vidieť minuté stovky miliónov dolárov, ale to sú jediné klady ktoré sa na margo filmu dajú napísať. Emmerich tentoraz nedokáže pobaviť, nie to ešte ohromiť a tak po väčšinu času iba nudí. Film tak neustále preskakuje medzi úplne zbytočnými scénami s nezaujímavými hrdinami, ktorí ani raz nepovedia nič zaujímavé a nijako neposúvajú dej iba sa znenazdajky ocitnú neustále v centre jeho diania, cez doslovné WTF momenty plné trápneho infantilného humoru ako pre idiotov, až po síce veľkolepé, ale nezáživné scény kde sa všetko rúca k zemi. Týchto je však prekvapivo dosť málo a ústredné zničenie polovice planéty sa udeje v zbesilom tempe, kde je Emmerich schopný v jednej sekunde prepnúť z akejsi čínskej metropoly do Londýna skôr než to stihne divák vôbec zaregistrovať a nakoniec je po celom útoku. Bez toho, aby podobná scéna mala kúsok napätia, nebodaj adrenalínu alebo emócií, prípadne aby divák mal strach o ktorúkoľvek postavu. Umierajú tu síce miliardy ľudí (evidentne), ale celý čas akoby vlastne o nič nešlo. Globálna katastrofa nie je vôbec epická a ani po trikovej stránke sa nie je veľmi čím kochať, pretože postavy preletia v zbesilejšom tempe než závod s lietadlom v Rýchlo a Zbesile 6 pomedzi pár padajúcich budov a viac nič. Žiaden pocit ohrozenia, žiadna postupná gradácia deja, nič. Všetko sa deje naraz a nezmyselne a ide iba o typickú generickú deštrukciu, v ktorej je všetkého síce viac, ale dokopy sa nepredvedie nič výrazné. A aj to čo predvedie je maximálne sterilné a udeje sa tak skratovito, že nijako nezapôsobí. V tom všetko sa pohybuje partia nezaujímavých charakterov, ktorí sa iba úplne nezmyselne premiestňujú z miesta na miesto, z Mesiaca na Zem, z Číny do Londýna, zo Zeme na mimozemskú základňu po jednom jedinou strihu len aby boli neustále v centre diania, až film nadobúda pocit, že celý svet je vlastne jedna malá dedina, kde stačí prejsť cez cestu a ste tam kde potrebujete. Navyše sú tu aj tie postavy v rozmedzí od tých absolútne nezaujímavých (celá omladina a to mám napríklad Maiku Monroe veľmi rád a Liam Hemworth mi nijako nevadí) až po tie ktoré by boli trápne už v krátkych cameo úlohách, no v druhej polovici dostávajú rovnaký priestor ako hlavné postavy (šialený gay vedec). Namiesto toho, aby Emmerich celý konflikt akokoľvek stupňoval, zintenzívňoval, tak ešte pred záverečnou polhodinou predstavuje do deja nové postavy, ktoré s predošlým dianím nemajú žiadne súvis (deti/teenageri v aute po zrútení mesta) a vykráda všade kde sa dá. Samotný záver už tak pripomína doslovný klon novej Godzilly a Aliena viac ako by bolo zdravé. Jediný kto to celé tak dokáže ustáť s noblesou je Jeff Goldblum, ktorý má akú takú charizmu. No inak je druhý Independence Day film, kde na jednu ako tak funkčnú veľkolepú scénu pripadá ďalších štyridsať minút infantilných vtipov, hlúpych rečí, tých najobohranejších klišé, ktorú už snáď nikto nemôže brať vážne a doslovne hlúpych scén, kde má Jeff Goldblum v pätách obrovského mimozemšťana, ale čaká kým mu do autobusu nastúpi pes a ešte medzitým stihne trápne hláškovať. Ale tak čo chcieť od filmu, kde najúčinnejšia obrana proti emzákom z vesmíru je africký diktátor s mačetami, pretože protimimozemská ochrana, ktorú ľudstvo dvadsať rokov budovalo čaká na pani americkú prezidentku kým pekne krásne neodpočíta „desať, deväť, osem, sedem ...“, aby mohla na tú mimozemskú loď o veľkosti polovice Zeme vôbec vystreliť a keď už sa pani prezidentová ráči dopracovať k číslu „štyri, tri, dva ..“ tak to emzákov prestane baviť a šmahom ruky je po celej obrane. Áno, s plnou vážnosťou! Trojku už vážne nie. PS: a to nespomínam to podlizovanie Číne, ktoré už skutočne hraničí s riťolízačstvom. Angelababy možno priláka pár (miliónov) čínskych divákov, ale čo je veľa je jednoducho veľa. CELKOVO: 2* (4/10)

Crank meets Counter Strike a ten najvernejší film podľa videohry. Akurát tentoraz žiadna videohra neexistuje, film samotný je FPS strieľačkou, ktorú akurát nemôžete ovládať. Za originálny koncept natočiť celý film z vlastného pohľadu hlavného hrdinu rozhodne pochvala! A nielen to, Hardcore Henrymu sa skutočne podarilo vo filme vystihnúť všetky princípy na základe ktorých fungujú videohry, akurát nie všetko to čo sa javí zábavné vo videohrách musí byť nutne zábavné aj v doslovnej filmovej podobe. Prvú hodinu, keď sa Hardcore Henry drží v „realistickej“ (v rámci zvoleného konceptu) rovine je to slušná, odľahčená akčná zbesilosť, ktorá pripomenie Crank so Stathamom. Akurát na rozdiel od Cranku má Henry tempo, je správne odľahčený, dostatočne krvavý a zábavný. Jednoducho jeden veľký akčný úlet z pohľadu prvej osoby, ktorý splňuje všetko to ako by akčný film z pohľadu hlavného hrdinu mal vyzerať. Navyše to je celé dostatočne prehľadné (hlavne my, hráči, si zvykneme rýchlejšie, u ostatných si nie som úplne istý), aj keď je badať, kde si režisér vypomáha strihom. Akurát tu koncept naráža na svoje maximum. Jednak je už aj kratšia stopáž 90 minút pre film pridlhá a po nejakej hodine sa celý ten pohľad z prvej osoby opozerá a ďalej už neprináša nič zaujímavé, nedokáže udržať pozornosť po celú stopáž a keby to celé ostala iba u toho krátkeho filmu Bad Motherfucker, z ktorého Hardcore Henry priamo vychádza asi by sa nič nestalo. A navyše sa v takomto koncepte nedá dostatočne budovať príbeh, teda niežeby tu nejaký bol, v podstate sa zo zajatia zachraňuje jedna princezná ako za čias Super Mario Bros a to je celé, ale dramaturgia je veľmi chabo vystavaná. Nie je sa tu o čo a koho strachovať – s titulným hrdinom si divák nikdy nevybuduje nijaký vzťah, nie je ako stupňovať, zintenzívňovať dianie. Jednoducho sa to od samého začiatku reže a rezať neprestane do konca, stále v rovnakom tempe. A po hodine to začne dosť drhnúť. Aj kvôli tomu, že Naishuller celý film posúva do čoraz väčšej absurdity. No absurdity, ktoré fungujú vo videohrách nemusia zákonite fungovať vo filme. Možno keby sa ostalo čisto v realistickejšie poňatej rovine bolo by to lepšie, pretože následne sa to s tým nezmyslami s telekintickým záporákom, ktorý si vyrába armádu kyborgov začína dosť preháňať a mnohé situácie pôsobia, žeby sa nemuseli hanbiť ani v treťotriednej brakovej produkcii a to do podobného filmu nepatrí. Hardcore Henry síce dodržuje koncept videohier a aj výstavba deja ho doslovne kopíruje a tak sa vo filme postupuje od jedného levelu k druhému, s krátkymi medzipauzami počas ktorých Sharlto Copley vysvetlí ako postupovať ďalej, no záverečný fight s final bossom už je priveľmi cez hranu. Jednak je súboj s hromadou nepriateľov na streche značne neprehľadný a samotný súboj s bossom so situáciami ako skákanie po levitujúcich mŕtvolách rapídne cez čiaru. To sa už iba bez rozmyslu vykrádajú všetky možné klišé z fightov s final bossmi vo videohrách. Taktiež ani vizuál nie je práve TOP, nakoľko sa točilo v Rusku a tie polorozpadnuté ruské budovy, sklady a socialistické autobusy predsa len Hardcore Henrymu uberajú na kráse, aby mohol konkurovať hollywoodskej produkcii. Vo výsledku tak fajn jednorazový pokus, ktorý snáď neudá nový trend (a to píšem ako gamer). Pre videohry je FPS žáner ako stvorený, no vo filmovom svete naráža na svoje limity. Použiť to ako oživenie tej ktorej akčnej scény vo filme môže byť zaujímavé, no viac podobných filmov asi skôr nie. CELKOVO: 3* (6/10)

Po chabom Divergent a ešte chabejšom Insurgent som tejto sérii už nedával vôbec šancu, no nakoniec na moje vlastné prekvapenie je Allegiant zatiaľ ten najznesiteľnejší diel série. Vzhľadom na hodnotenie predošlých dvoch dielov (Divergent – 5/10, Insurgent – 4/10) to určite nie sú výrazne podstatné slova chvály, no čakal som horšie, oveľa horšie. Keď už nič iné, tak v Allegiant sa už na rozdiel od Divergencie, ktorá strávila dve hodiny výcvikom hlavnej hrdinky, konečne niečo deje a na rozdiel od Insurgent, kde sa síce vždy niečo dialo, ale ani jedna z tých snových fantasy sekvencií nebola nijako podstatná, už dej aj niekam smeruje. Svet Divergencie síce nikdy nebude dávať zmysel, nakoľko musí vychádzať z chabej predlohy, ale Allegiant sa už nesnaží ten svet bližšie predstavovať, zápletku zase raz prekombinovávať do nezmyslených rozmerov a sústredí sa výhradne na akciu, ktorá tentoraz nepredstavuje taký digitálny mišmaš ako v predošlom filme. Prehnaných snových sekvencií, kde sa môže stať čokoľvek a aj tak to nemá žiaden dopad na dej ubudlo, respektíve nie je tu ani jedna a akčné sekvencie sú v rámci žánru zvládnuté celkom slušne. Schwentke je síce rutinér, ale minimálne v úvode a závere dokáže slušne zaujať, konečne pribudla aj fyzická akcie a nie iba digitálne pošťuchovanie v snoch a hlavne Theo James konečne dostal scény, v ktorých môže predviesť, že mu tá akcia pristane. Samozrejme, dej nijako neprekvapí a s pribúdajúcimi minútami sa opäť začína utápať v nezmyselnom svete. Tentoraz sa však všetky tie pokusy o filozofické reči a politizovanie držia na minime a film sa skôr kochá technickými vychytávkami tohto sveta a celkom slušným vizuálom, kde je svet zaujímavo rozdelený do zrúcanín Chicaga, červeného sveta za stenou a čistých bielych obrysov mesta, v ktorom sa pohybujú hlavné postavy. Shailene Woodley tu už síce nemá absolútne čo hrať a jej postava sa po väčšinu filmu drží nezúčastnene bokom s maximálne naivnými motiváciami, kde neznámemu „riaditeľovi“ verí bez rozmyslu každé slovo po všetkom tom dianí v predošlých filmoch namiesto toho, aby aspoň sekundu uvažovala, no ako som už spomínal, tento svet, jeho príbeh a motivácie hrdinov už tu nikdy nebudú dávať zmysel. Aspoň však ubudlo naivnej romantiky medzi hlavnými hrdinami a Allegiant je vyslovene akčným teen sci-fi filmom, než teen sci-fi romancou s občasnou akciou ako v predošlých dvoch filmoch. Zároveň Allegiant netrpí rozdeleným poslednej knihy na dve časti, tak ako iné série. Deja tu je síce tak na desať minút aj to pri všetkej možnej snahe o naťahovanie, avšak toho si je film konečne vedomý a tak postavám (okrem Shailene Woodley) po väčšinu pripravuje nejakú činnosť od strieľania, cez objavovanie nového sveta až po utekanie pred nepriateľmi. Záver síce nie je ktovieako vysvetľujúci, ale aspoň nekončí cliffhangerom ako keby vám niekto film vypol v polovici ako to v prípade týchto rozdelení kníh na dva filmy býva, ale dá sa chápať ako klasické zakončenie filmu. A stavím sa, že veľké vysvetlenia neprídu ani v poslednej časti, pretože tento nezmyselný svet sa ani nijako zmyselne už vysvetliť nedá (ak teda posledná časť vôbec vznikne, pretože internetom sa šíria šumy, žeby ju štúdio vzhľadom na chabé tržby Allegiant už radšej ani netočilo, tak kto vie ... aj keď túto sériu nemám rád, tak by to bol dosť podraz na fanúšikov). CELKOVO: 3* (6/10)