maddy

Typický sequel, pre ktorý dvojnásobne platí more of the same. Zatiaľ čo prvý film bol pred tromi rokmi vskutku originálnym počinom na poli mainstremových hororov, jeho pokračovanie už je skôr rutinným prírastkom z totožného sveta, ktorý však neprináša absolútne nič navyše. Je to však zlé? No ani veľmi nie ... V dvojke je podľa pravidiel sequelov všetkého MORE a tak dostávame oveľa detailnejšie zábery na predmetné monštrá, oveľa viac akcie, aj širší záber na okolitý svet. Zároveň však film iba omieľa SAME postupy z prvého filmu bez štipky akejkoľvek invencie. Kto sa toho prejedol už prvý krát, tak dvojka ho v tomto nijako neosloví. Komu však prvý krát nestačilo rovnako ako mne, tak ho pokračovanie nemá čím vyslovene sklamať. Stále totiž pracuje perfektne so zvukom, vďaka ústrednej myšlienke byť potichu je to jeden z najnapínavejších hororov poslednej dekády a fungujú aj občasné úderné ľakačky. Akurát to je celé tentoraz menej zaujímavé čo sa týka objavovania sveta, keďže v prvom filme náramne fungovalo zoznamovanie sa s pravidlami, na základe ktorých sa postavy chovajú, objavovanie toho čo sú monštrá zač a ako ich poraziť. Dej druhého Tichého miesta nič také neponúka. Iba hádže postavy do rovnako nepríjemných situácií a napíná diváka s tým ako to s nimi dopadne, resp. ako sa z nich dostanú. No chýba tomu také to prekvapenie z nepoznaného ako mal prvý film a zároveň aj väčšia odvaha čo sa týka úmrtnosti postáv. To čo Quiet Place II odvádza, odvádza dobre, akurát to je po druhý krát trochu málo. Objektívne by to skôr malo byť za tri hviezdy, ale nakoľko si ma prvý film neskutočne získal a druhý predvádza prakticky to isté, len tentoraz to už je trochu opozerané a bez jediného prekvapenia, tak nedá mi ísť s hodnotením nižšie. V trojke však už skutočne bude potrebný nejaký nápad, inak sa séria vyprchá úplne. CELKOVO: 7/10

Ak by tam účinkovala Mireille Enos namiesto Kate Winslet, tak sa dá Mare of Easttown označiť za potenciálnu The Killing Season 5. Absolútny slow-burn, kde sa rovnaký (ak nie väčší) dôraz ako na kriminálnu líniu kladie na dramatickú líniu a vykreslenie vzťahov medzi postavami, na zobrazenie života v zapadlom americkom mestečku a hlavne na rôzne traumy všetkých zúčastnených. Kto čaká štýlovú seriálovú detektívku s rýchlym spádom, ten nech si radšej pustí Hawai Five-O. Kto chce niečo civilnejšie, autentickejšie, depresívnejšie, čo sa pomaly dostáva pod kožu s každou epizódou, pre toho tu je Mare of Easttown. Seriálová krimi dráma roku 2021. CELKOVO: 8/10

Prakticky do tretice to isté, akurát po výmene Jamesa Wana za Michaela Chavesa, tentoraz s o niečo menšou intenzitou. Zo začiatku síce zmena režiséra nie je veľmi badať, nakoľko všetky filmy z Conjuring série, resp. z celého jeho universa využívajú totožné postupy ako vystrašiť diváka a minimálne veľmi intezívny a aj prekvapivo drsný začiatok s vynikajúcou scénou s vymietaním diabla dáva nádej, žeby zmena režiséra mohla priniesť do tejto série nový vietor. S pribudajúcimi minútami sa však ukazuje, že Chaves síce vie okopírovať Wanov štýl takmer presne, ale stále je to iba kópia a nie originál. Technicky tak The Devil Made Me Do It nie je čo vytknúť, kamera, hudba, herci si odvádzajú svoj štandard, na ktorý sme v tejto sérii zvyknutí, plíživú atmosféru si film stále drží po väčšinu stopáže, akurát tomu celému dianu tentoraz niečo chýba ... taký ten šmrc, s ktorým vie Wan predať aj na prvý pohľad úplne rutinnú hororovú scénu, správne načasovať ľakačku, šponovať napätie až do poslednej minúty. V tomto Chaves odvádza iba obyčajnú prácu na povel a tak strašenie v treťom Conjuringu funguje už iba z polovice tak dobre ako v predošlých dvoch filmoch a čím bližšie je k záveru tým viac to je patrné. Ústredná záporáčka/čarodejnica tak v závere nakoniec vôbec nebudí tú hrôzu, na ktorú dej filmu po celý čas láka a samotné finále je najslabším článkom filmu, aj najslabším strašením v celej sérii, ktoré sa nikdy nevytiahne ani na ten správne intezívny úvod s vymietaním, ani na akékoľvek iný pokus o strašenie v predošlých minútach filmu. Navyše Chaves nijako nepracuje so zaujímavo načrtnutým motívom súdneho procesu "podľa skutočnej udalosti" (tie uvodzovky by mali byť oveľa väčšie) a dokazovaním toho, že za predmetnú vraždu v úvode nemôže človek, ale diabol, resp. človek posadnutý diablom a po strohom úvodnom načrtnutí procesu okolo ktorého sa celé diane tretieho Conjuringu odvíja sa mu ďalej absolútne nijako nevenuje. Pritom práve tá detektívna alebo právnická línia mohla film pri správnom podaní odlíšiť od predošlých dvoch Conjuringov a priniesť do série niečo nové. Namiesto toho sa tu však odvádza iba rutinné strašenie po väčšinu času na úrovni spin-offov z Conjuring universa (The Nun, Annabelle, The Curse of La Llorona). Keďže nad tým mal stále dohľad Wan, tak to dopadlo o niečo lepšie než spomínané neraz podpriemerné spin-offs, zároveň sa na film stále pozerá pomerne dobre, a až do spackaného prehnane sentimentálneho záveru, ktorý už nedokáže nijako postrašiť aj keď sa o to silou mocou snaží, si film drží aké také tempo a atmosféru, no trestuhodne tu tentoraz chýba aspoň jedna zapamätateľná scéna a tá silná ruka Wana na režisérskej stoličke, ktorá vedela dodať tú správnu intenzitu. Tretí Conjuring tak v porovnaní s predošlými dvomi odvádza iba klasický priemerný hororový štandard. Nič vyslovene nekazí, neurobí sérii hanbu, ani nenaštve fanúšikov, ale len málokoho už do tretice vyslovene poteší. A keďže prvému Conjuring som dal 8/10, druhému 7/10, tak tu jednoducho nemôžem ísť vyššie než na CELKOVO: 6/10. Pri takejto zostupnej tendencii však už štvrtý diel radšej nie.

Po Saw IV, zhodou okolností taktiež od Bousmana, druhý najhorší prírastok do Saw série, ak nie až ten úplne najhorší. Základná premisa o vraždení skorumpovaných policajtov znie síce zaujímavo a samotná myšlienka neomielať námet s Jigsawom po deviaty krát neustále dookola, ale radšej urobiť z tejto námetovo už poriadne vyprchanej série detektívku na štýl Se7en by mohla byť lákavá ... keby v tom filme aspoň niečo fungovalo. Bohužiaľ nefunguje absolútne nič. Detektívna časť sa vo filme prakticky ani nedeje, reálne sa tu po ničom nepátra, neodhaľujú postupne stopy, ani v jednej minúte to ničím neprekvapí a ktorýkoľvek diel CSI: Miami má premyslenejší dej než celý Spiral. Namiesto toho sa rieši pre dej absolútne zbytočný vzťah hlavnej postavy s jeho otcom a ex-manželkou a do toho celého sú občas zasadené úplne náhodné scény gore mučenia pár postáv v tradičných Saw pasciach, ktoré nemajú s ostatným dianím takmer nič spoločné, ani neposúvajú dej nijako dopredu a pôsobia vyslovene našrúbované do filmu, aby mohol mať aspoň nejakú spojitosť so Saw sériou. K tomu to celé vyzerá fakt hnusne ako lacný televízny film s úplne vyblitými farbami a odpornou kamerou, a posledný klinec do rakvy tomu dáva najhoršia castingová voľba posledných rokov a to Chris Rock v hlavnej úlohe, ktorý postavu detektíva stvárňuje ako 15-ročného rádoby ganstera aj s náležite obmedzeným slovníkom. Nesympatickejšiu a horšie zahranú hlavnú postavu ťažko hľadať na poli filmov, ktoré sa dostali do kín. Posledný kopanec do už tak mŕtveho filmu bez štipky akejkoľvek atmosféry tomu následne zasadí prehnane dramatické finále ako zo zlej telenovely a extrémne narýchlo useknutý koniec, ktoré skutočne celý film posúvajú až do vôd nechcených paródií na Saw. A čo tu preboha robí Samual L. Jackson nepochopím asi nikdy! CELKOVO: 3/10

V jadre prakticky B-éčkový thriller, ale vďaka špičkovej réžii Guya Ritchieho povýšený na A-čkovú thrillerovú jazdu. Ritchie využíva všetky svoje známe režíjné atribúty a tak je dej Rozhnevaného Muža opäť podaný nechronologicky, postupne odhaľuje pohľad na totožné situácie avšak z iných uhlov a aj keď sa vo výsledku celá táto príbehová skladačka tentoraz nepretaví do ničoho objavného, ani dejovo prekvapivého, tak to kupodivu úplne stačí a akokoľvek zložitejší dej by Rozhnevanému Mužovi iba zbytočne podrážal nohy. On totiž nechce byť nijako objavným thrillerom (po scénaristickej stránke), ale chce naservírovať čistokrvný, akčný, chlapský revenge thriller pre dospelé publikum. A darí sa mu to znamenite! Jason Statham snáď nemal lepšiu úlohu a postava mĺkveho muža mu dokonale sedí, akcia je správne drsná a krvavá (korunuje tomu hlavne záverečná pol hodina s prepadnutím), z celého filmu je cítiť parádne nekompromisná atmosféra a pevná ruka skúseného režiséra s vynikajúcou kamerou, hudbou a nezameniteľným štýlom ala Ritchie to celé povyšuje o niekoľko úrovni vyššie. Presne takto sa to má robiť! Aj prakticky jednoduchý námet sa dá v rukách dobrého režiséra pretaviť do prvotriedneho filmu. Nečakal som absolútne nič, resp. ďalšiu zabudnuteľnú stathamovku v poradí a.k.a Homefront, Hummingbird, Parker alebo Safe, a dostal som film, ktorý mi v kinách už dlho chýbal. CELKOVO: 8/10

Dlhé roky som si želal, aby sa Snyder vrátil k zombie žánru. Dawn of the Dead totiž považujem za, ak nie ten najlepší, tak určite jeden z najlepších zombie hororov aké kedy vznikli. Brutálny, nápaditý, napívavý, nervy drásajúci a skutočný horor s veľkým H. Už prvý trailer síce naznačil, že Snyder sa tentokrát ubral iným smerom a skôr natočil nový Zombieland, než akokoľvek vážny horor, čo očakávania trochu utlmilo, no stále som mu dával šancu, pretože ... aj cool akčný komediálny zombie horor od Snydera je stále zombie horor od Snydera. Vo výsledku to však nie je ani jedno, ani druhé. Preč je akákoľvek "coolovosť" z trailerov, všetky potenciálne zaujímavé scény (pád vrtuľníka z budovy, zombie tiger, zombie queen) trvajú presne tak dlho ako v upútavkach, čiže pár sekúnd, a všetko ostatné ostalo trestuhodne nevyužité, vrátane pútavého prostredia Las Vegas zamoreného inteligentnými zombíkmi, kde sa v exteriéri odohrávajú tak dve scény a zvyšok je zasadený do nenápaditých, tmavých interiérov, trezoru alebo jedného kasína. Navyše sa film oproti ukážkam berie až príliš vážne a smiešne sentimentálne, kde z vás chce dolovať emócie pri šablonovitých scénach ("I love you, Kate!") s jednozmerne vykreslenými postavami (nabušený tatko Bautisa, rebelujúca teenegerka, miestna drsňačka, večne hláškujúci parťák a pod.). Po celý čas sa tak film vlastne nevie rozhodnúť, či chce byť tým správne uvoľneným Zombielandom alebo vážným hororom ako Dawn, kde vám ma záležať na postavách a mrzieť ich smrť. Nakoniec tak nie je ani jedným, pretože na komédiu, resp. komediálny horor sa po väčšinu stopáže berie zbytočne vážne, na regulárny horor sa tu nie je absolútne čoho báť, tobôž byť z diania akokoľvek napätý a na akčný film tu je trestuhodne málo akcie, a ak už aj k nejakej dôjde tak je absolútne rutinná, než žeby sa s ňou Snyder vyhral napríklad ako v 300-vke alebo Sucker Punch. To celé je zaklincované prehnanými Snyderovými ambíciami, pri ktorých si myslí, že namiesto oddychovky točí obrovský, nezabudnuteľný film a tak namiesto béčka s rýchlo odsýpajúcimi 80 minútami sme dostali film, ktorý si myslí, že je niečo viac a trvá dve a pol hodiny a to je pri tomto žánri na facku alebo minimálne svedčí o úplnom nepochopení tohto žánra zo strany režiséra. Záverom ani neviem čo veľmi chváliť, videl som to pred pár hodinami a nepamätám si z toho nič čo by utkvelo v pamäti. Jasne, má to fajn hudbu, parádné úvodné titulky, super masky, občas slušné gore a miestami tu je aspoň náznak nejakej cool scény, ale aj tie človek za tie dve hodiny spočíta na prstoch jednej ruky a ešte mu na nej ostane priestor na počítanie cool scén v ďalších troch Snyderovych filmoch. A to je jednoducho málo, veľmi málo. CELKOVO: 4/10

Nie je ešte ani polovica roku 2021 a pomyselnú cenu za najväčšie tohtoročné sklamanie si pripisuje Love, Death & Robots Season 2. Po fantastickej prvej sérii, ktorá síce mala niekoľko zádrhelov, čo je pri osemnástich epizódach takmer nevyhnuté, prišla druhá, ktorá je o vyše polovicu kratšia. Tento samotný fakt samozrejme nijako nevadí, avšak ona je aj o polovicu menej kvalitná. Zatiaľ čo prvá séria obsahovala rôznorodejšiu animáciu jednotlivých epizód, rôznorodejšie príbehy, nebála sa i o niečo viac experimentálnejších kúskov a dokonca priniesla aj pár intelektuálnejších sci-fi kraťasov. Druhá séria generuje čisto rutinný obsah, kde je väčšina príbehov buď zameraná na humor (Automated Customer Service, All Through the House) alebo sa sústredí na rutinnú akciu so síce fantastickou animáciou, ale absolútne ničím navyše (Life Hutch, Snow in the Desert). Iba jedna epizóda sa pokúša o čosi viac filozofické (The Drownder Giant), ale aj to v nie úplne najšťastnejšom podaní. Najzaujímavejším kúskom tak ostáva Pop Squad, ktorý ponúka ako vynikajúcu animáciu, tak potenciálne zaujimavý svet (kde sa nemôžu rodiť deti) a zároveň aj nejaké to napätie, avšak nie je tak vypointovaná ako napríklad vynikajúca epizóda Beyond the Aquila Rift z prvej série, ktorá mala začiatok, climax moment a koniec, zatiaľ čo Pop Squad pôsobí ako 15 minútový kúsok vystrihnutú z prostriedku akéhosi pomyselného filmu, z ktorého síce chcete vidieť viac, ale nikdy neuvidíte. V priemere tak Season 2 síce nie je o mnoho horšia než Season 1, oproti prvej sérií ponúka menej vyslovene zlých kúskov, zároveň však neponúka žiaden kúsok ktorý by vyslovene strhol a takmer všetky sa pohybujú okolo hranice ľahkého (pod/nad)priemeru a to je ten najväčší problém. Radšej si pozriem 4 zlé epizódy a následne 6 kvalitných, ako sériu s 8 priemernými. CELKOVO: 6/10

Berie sa to smrteľne vážne, chvíľami by to chcelo byť ako The Boys (2019), ale vo výsledku to pôsobí ako nepodarená paródia na Marvel.

Na základe popisu "Mladá žena se probudí v kryokomoře a nic si nepamatuje. Musí si ale vybavit, kdo je, a dostat se ven dřív, než jí dojde kyslík." som si pôvodne myslel, že to bude niečo v štýle Buried s Ryanom Reynoldsom, nakoniec to je však prekvapivo čistokrvné, regulérne sci-fi. Na začiatku filmu som mal asi tri teórie, ktorým smerom sa film bude uberať, nakoniec sa ubral úplne odlišným smerom, dokáže niekoľkokrát prekvapiť svojim vývojom deja a vzhľadom aj na obmedzené prostredie v ktorom sa odohráva (95% času v kryokomore) má slušné tempo napriek mierne prestrelenej 100-minútovej stopáži. S hodnotením však vyššie ísť nemôžem vzhľadom na to MNOŽSTVO nelogickostí (občas až úplnej demencie ... volanie z kryokomory na políciu?!), ktoré celé dianie spravádzajú a pri čoby len malému zapojeniu mozgu sa celý dej Oxygenu rúca ako domček z kariet. Pozrieť, užiť, absolútne sa nad tým nezamýšlať a funguje to. Inak však viac ako 6/10 rozhodne nie.

Akoby to vyzeralo kebyže sa režisér young-adult adaptácie (zdraví, Divergent) pokúša natočiť ďalšiu 2001: Vesmírnu Odyseu? No bohužiaľ presne takto ... Neil Burger očividne všetok svoj talent minul pri Limitless a ďalej sa utápa v (ne)kvalitatívnych vodách Divergentu.