Nick Tow

Je to naozaj cesta bažinou. Ibaže namiesto zlovestnej bačoriny sa vám budú nohy zabárať do jahodového džemu. Režisér sa poistil proti prípadným zaspávacím tendenciám divákov v celku rafinovane: vždy keď na mňa išiel spánok, zobudila ma ľakačka v podobe zosilneného zvukového efektu. Inak Gabrielle Anwar mohla byť pred takými desiatimi rokmi fakt kosť.

Ťažko sa píše o filme, ktorý má svoje nesporné klady i zjavné diery, ktorý je temný až šokujúci a predsa tak akosi povrchný a cudný, inými slovami, je schizofrenický ako jeho protagonista. Človek, ktorý toho o masovom vrahovi a kanibalovi menom Čikatilo doteraz veľa nevedel, nebude príliš múdrejší ani po Griecovom filme. Nedozvieme sa nič o motiváciách vraždiaceho monštra, tvorcovia /resp. autor knižnej predlohy/ vypustili veľa dôležitých momentov /zatajili nám napr. existenciu Čikatilovovho alias Evilenkovho tajného baráku, kde prevádzal väčšinu zverstiev/ a kríza vrahovej identity a z nej vyplývajúce konanie je prezentované takmer ako dôsledok traumy z rozkladu komunizmu, ktorému bol síce ozajstný Čikatilo naozaj verný /KGB/, ale démonov z duše mu predsa len vypustilo čosi iné, podstatnejšie. Členovia fan klubu GORE nech si radšej x-tý krát pošmakujú na starých "fulciovkách", milovníci thrillerov a krimi sa budú chvíľkami ošívať nudou, náročnejšieho diváka možno poteší chvíľkami prehrávajúci, chvíľami presvedčivý Malcolm McDowell a Badalamentiho temné /ako vždy minimalistické a geniálne/ tóny. Napriek krajne morbídnej téme skrátka vznikol konvenčne nakrútený, politicky "korektný" film so zriedkavými silnými zábleskami. Rád by som prihodil štvrtú hviezdičku, ale nedá sa. Tak, ako Evilenko potreboval k sexuálnemu vzrušeniu krv, tak by tomuto filmíku pomohla k vyššiemu hodnoteniu väčšia plnokrvnosť. A ako starý úchyl dodávam: aj viac tej krvi...

Ak chcete paródiu na invázne sci-fi horrory a zároveň poctu "eighteesom", pozrite si minuloročného Slimáka. Z tohto zbabraného pokusu teda rozhodne "unesení" nebudete...

Všetko je tu akési priemerné a ťažkopádne, rozbieha sa to ako preťažený výťah a aj sprievodný voice over, odkazujúci sa na Chandlerovu /resp. Marlowovu/ duchaplnosť, siaha svojmu vzoru sotva do pása. Priemernosť až šedivosť poznačila aj herecké výkony: Travolta akoby bol seknutý v krížoch, Letova nadsádzka pôsobí kŕčovito a tak iba Salma Hayek valcuje divákove emócie, tentoraz nielen odhaleným poprsím a sukňou obtiahnutou na tých najdôležitejších partiách. Pôvodne som chcel ísť pod tri hviezdičky, ale posledných cca dvadsať minút ma predsa len tak akosi povzbudilo k štedrejšiemu hodnoteniu.

Dielko, ktoré spočiatku sľubovalo veľa, aby napokon skončilo iba ako mierne nadštandardná jednohubka v pažeráku zabudnuteľných filmov. Rozohraté motívy a očakávania v druhej polovici zväčša končia v slepých uličkách a záver akoby pricupital z nejakého iného filmu. Ale Clive Owen je fakt "pohodář" a keď už nie celý film, aspoň zopár "životných múdier" sa človeku votrie pod kožu. Ideálne by bolo hodnotenie 3 a 1/2.

Máloktorý film z poslednej doby ma svojou sugestívnou vizualitou a režijnou bravúrou vtiahol do deja s takou intenzitou. Zároveň však musím, hoci nerád, dodať, že v máloktorom "áčkovom" filme poslednej doby som sa cítil tak dokonale nezainteresovaný, nestotožnený s dejom ani postavami, odsúdený do role ohromeného ale aj ochromeného voyera.

Napriek téme /pulpová maf-story/ aj štipľavým ingredienciám /lesbický vzťah protagonistiek/ až prekvapivo nevzrušivé a studené. Vidno, že Wachowski ešte len zahrievali motor...

Mne to, milí priatelia, pripadlo ako hispánska telenovela zahraná šikmookými hercami a zabalená do horroru. Zámerne hovorím "zabalená", pretože žánrové ingrediencie tu fungujú iba vonkajškovo - ľakačky a gore scény ma vždy nechajú chladným, keď príbehu neverím ani mäkké f. Po tomto filmíku som teda rozhodne nijaké žiletky negrcal...

Citius, altius, fortius, hovorievalo sa v časoch antiky. Dnes tomu hovoríme XXL. Ale na veľkosti nezáleží, tvrdia skúsené ženy aj sexuológovia. A vlastne aj my, sentimentálni a bezmocní prizerači masturbačných trendov kinematografie dnešných čias.

Celý čas /aj napriek tomu, že dej sa odohráva v druhej polovici 20. storočia/ mi brnkal po nose akýsi "lovecraftovský" pocit a keď nakoniec vo filme padla zmienka o Rhode lsland a mestečku Providence, pochválil som sám seba za dobrý čuch. Dead and Buried disponuje všetkými potrebnými horrorovými ingredienciami - vrátane tajuplnej atmosféry, akurát, že by mu prospela svižnejšia prvá polovica. V takomto mestečku by bola radosť ne/žiť/. Pozor, spoiler: ďalší film, ktorý usvedčuje Shyamalana aj z čohosi iného, než len z vymýšľania šokujúcich point.../Šiesty zmysel/.