Nick Tow

Atmosférický "old school" filmík, ktorý sa nebráni inšpiráciám (noir, Alfred H.) a ktorému k vysokej známke napomáha aj skvelá G. Down a správne poloslizký J. Heard. Škoda, že celá ďalšia tvorba Damiana Harrisa išla úplne do péčka. (Tým péčkom nemám na mysli porno ale...no veď viete...)

Pre milovníkov obskúrností /a ostrova mŕtvych menom Benátky/ celkom milý, dobre odležaný a zatuchnutý zákusok. Film o tom, že niektorí z nás neskrývajú kostlivcov v skrini, ale v duši. Keby bol Brian de Palma Talian, určite by čosi také nakrútil ešte pred Risim.

Japonská "lynchovina" /príbehovo i používaním zvukových efektov/, ktorá strieda výborné momenty s nadstavovanou kašou. Keďže sme niektoré "nápady" už videli dávnejšie a v lepšom prevedení /animovanú príbehovú vsuvku naposledy v Kill Billovi/ nemôžem ísť nad 3 hviezdy. Na druhej strane - konečne horror made in Japan, kde nepobehuje vychrtlá a nasratá čiernovláska s ofinou prokletě nízko...

Možno o čosi menej temné ako literárna predloha - a práve preto citlivejšie, pretože skúmanie hraníc detskej nevinnosti /obklopenej studeným, zlým svetom dospelých/ tu víťazí nad všadeprítomnoou morbídnosťou a zmarom. P. S. Škoda preškoda, že autor predlohy, Ian McEwan sa po Betónovej záhrade a Pohostinnosti cudzincov preklopil z polohy chirurga temných stránok duše do pozície mondénneho psychoanalytika.

"Coolovosť" tohto dielka naozaj (ako píše aj Faye) vyprchala s úvodnými titulkami. Dlho som rozmýšľal, k čomu by som tento nevydarený pokus prirovnal. A jediné, čo mi napadlo je asi toto: Feast vyzerá ako zlepenec nepoužitých scén, ktorý po sebe zanechal v strižni Tony Scott (potom, čo sa rozhodol, že z nakrúteného materiálu, ktorý točil s dvojnásobnou dávkou snehu v nose, radšej žiaden film nezlepí).

K Malevolence sa dá pristúpiť dvoma spôsobmi a/ rozošťať ho ako snehuliaka /za poloamatérsku réžiu, hercov, kameru, recyklovaný príbeh, logické diery, naivitu atď./, alebo byť benevolentnejší a za b/ pochváliť retro atmosféru, príjemne surovú béčkovú "neučesanosť" a dokonca i minimalistický hudobný podmaz/ktorý tu iní zatracujú, ale mne osobne v tomto old-school pojatom koncepte celkom sedel/. Moji kolegovia tu spomínajú Halloween či dokonca Piatok 13., ale Malevolence explicitne ťaží /či napodobňuje/ najmä sériu TCHM. Pri dnešnom pretlaku slaboduchých teenagerských vyvražďovačiek a počítačových orgií bez duše /napr. Underworld 2/ mi predsa len filmy ako tento prekážajú trochu menej a preto dávam jednu hviezdičku navrch. P. S. Obsah denníka, najmä posledné vety, boli naozaj cool!

Drsná, vagabundská Nickova poézia oplodnila tento film všetkým, čo máme (alebo nemáme) radi aj na jeho pesničkách. Ale medzi filmovým scenárom a "murder" baladou zabrnkanou na rozladenom klavíri, je preda len rozdiel. Aby celá tá surová, spotená, krvou a muchami oblepená atmosféra zafungovala, museli by byť postavy životnejšie a príbeh menej predvídateľný a konvenčný. Na film asi čoskoro zabudnem, ale meno Johna Hillcoata si pre istotu zapamätám.

Ospravedlňujem sa všetkým filmom, ktorým som kedy udelil "odpad", že im bude robiť spoločnosť tento smradľavý exkrement.

Hypnotické! P.S. Vidím, že nie som jediný, komu nestačilo jedno pozretie a to nevylučujem ďalšie repete...

Úžasný mix sociálnej drámy, komédie, mysteriózneho thrilleru, grotesky a všeličoho ďalšieho so skvelými hercami a rovnako skvelým soundtrackom. Tá atmosféra nepustí... O piatej hviezdičke rozhodla moja privátna spomienka: jedinýkrát v živote som sa viezol budapeštianskym metrom a aj to ma čapli revizóri. Ukecal som to na polovičku... Keszenem!