Nick Tow

Shushika to napísal aj za mňa. Musel by som iba hľadať iné slová na to, ako povedať to isté...

Mala to byť exkurzia v pekle, ale sprievodca Alex Cox bohužiaľ diváka nepustí za ochrannú šnúru, ktorá oddeľuje exponáty od návštevníkov. Film sa spolieha na vonkajškové atrakcie, ale nedarí sa mu preniknúť ani do "vnútra" hlavných protagonistov, ani do zákulisia punkovej legendy menom Sex Pistols. A tak sa musíme uspokojiť s večne nepríčetným Sidom alias Garym a ešte nepríčetnejšou (chvíľami neznesiteľne) Nancy, pričom prvé dve hviezdy putujú prvému z nich, tá tretia za jednu jedinú hlášku. Keď Nancy po telefonáte s matkou oznamuje Sidovi, že im veru nepošle nijaké prachy, pretože by ich minuli na drogy, Sid sucho skonštatuje: "Taky že jo!"

Film, ktorý si zaslúžil byť v "červenom hodnotiacom poli"!

Zamotané, nepresvedčivé - a v rozpore so žánrovým zaradením - prudko nemysteriózne!

Čítajúc komentáre svojich kolegov, zrejme nepoviem nič nové: The Glass House je solídne odvedené remeslo, ktoré nevybočilo z "pásovej výroby" /ale našťastie neskĺzlo do podpásovej/ , hoci predpoklady by tu boli.

Napriek názvu (Diera) tento filmíček nijakú dieru do sveta (alebo aspoň žánru) neurobil. Takmer zabudnuteľná zbytočnosť.

Možno za to môže sentiment, pretože toto bolo moje prvé stretnutie s filmovým Zvonárom. A preto bude pre mňa už navždy Charles Laughton tým najquasimodovitejším Quasimodom a Maureen O´Hara tou najesmeraldovitejšou Esmeraldou. A vôbec...

Zo zásady sa vyhýbam čítaniu bestsellerov - tých, ktoré z času na čas prinútia kúpiť si knihu aj úplných vypatlancov - lebo je to in. Vydržal som ju čítať iba na preskáčku, ale to ma predsa len oprávňuje napísať pár riadkov. Pretože Brownova kniha je dokonalým rýchloobrátkovým tovarom pre dnešných "pohodlných" čitateľov, ja osobne tomu hovorím "literárny hamburger". To sa vezme za hrsť tajnospolkového mysteriózna, pol kila historickej mystifikácie, desať deka konšpiračných teórií, 2 lyžičky ezoterických blábolov, za hrnček pikantnej cirkevnej kritiky a štipka kaviarenského kunsthistorizmu a úplaca sa z toho hmota. Keď už mal Brown túto hnedú kašovitú hmotu na stole, vedel, čo s ňou má robiť. Zabalil ju do rádobythrilerového kabátika, kde sa nehľadí na logiku, vierohodnosť, psychológiu a podobné "zbytočné nevyhnunosti". Howard mal v zásade dve možnosti: mohol ísť viac po "príbehu" a urobiť odsýpajúcu akčno-thrillerovú jednohubku, alebo ísť viac po "téme" a urobiť náročnejšiu, špekulatívno-mysterióznu drámu. Urobil najhoršie čo mohol: poklesnutého kríženca oboch. A tak sme svedkami thrilleru, ktorého logické diery úspešne konkurujú tým najordinárnejším béčkovým zlátaninám, a predsa sa tváriaceho ako prednáška zo Sorbonny. Herci väčšinou nevedú dialógy, ale prednášajú necitlivo napísanú "literatúru faktu" - doslova odsúdení "nehrať". A myšlienka? Nemám nič proti odrode tzv. špekulatívnych teórií, dokonca som ich v puberte šrotil až s neriadeným apetítom. Ale Brownovi - a tým pádom aj filmu - samozrejme nejde o hľadanie nejakej historickej pravdy. Aj stredne vzdelaného človeka musia mnohé jeho vývody a hypotézy uraziť manipulatívnym zjednodušením, hraničiacim s prostoduchosťou. Áno, Šifra mistra Leonarda má v sebe hlbokomyselnosť krížovky z Blesku, vydávajúcej sa za kľúč k poznaniu dejín. A dôvod, prečo sypem 3 hviezdičky /spravodlivé by bolo dať 2 a pol/? Bavil som sa. Nie síce tak, ako to asi režisér zamýšľal, ale fakt som sa bavil. A pevne verím, že Leonardo a členovia tajných kresťanských či ezoterických bratstiev tam, na druhom svete, sa zabávali tiež, až sa za brucho chytali a v hroboch obracali. Vlastne nie, prečo by sa obracali. Ten film predsa netreba brať vážne. Veď je to len taká krížovka.

K dokonalosti /knižnej predlohy/ čosi chýba, ale najma vďaka Kathy Bates je to naozaj "majsterštyk". A zároveň dôkaz, že ak sa pri mene Stephen King prestaneme hrať na žánrové škatuľky, treba mu prisúdiť status jedného z najväčších amerických spisovateľov všetkých čias.

Klipová záležitosť, ktorá vás buď chytí, alebo odradí. Ak je Aronofského Rekviem za sen naozaj zabijácky "štof" , ktorý vás rozdrtí, toto je taký ľahučký "jointík". Jednu hviezdičku navyše pridávam za posledné minúty filmu, kedy celé to zbesilé tempo stíchne - až doslova zaspí - a vám docvakne, že zasa až taká sranda to nebola.