Nick Tow

Z knižnej predlohy veľa nezostalo /Nabokov je predsa len intoušská šálka kávy/ a tak je škoda, že ani toho druhého, teda erotického dusna, tu zďaleka nie je toľko, koľko by sme my, "loliťáci", uvítali. Po každej stránke korektný, umiernený až nevzrušivý film. Adrian Lyne sa zľakol vystrčiť. Rožky, samozrejme.

Nič nie je jednoduchšie, ako zakryť všetky stupidity scenára a iné poklesky všelijakými fórikmi a "cool" hláškami a tváriť sa, že to také blbé vlastne malo byť. Michael Hurst and Company nás skrátka chcú uistiť, že to celé nebrali vážne, že sa len tak zabávali - a zrejme očakávali, že sa budeme hovadsky baviť aj my, diváci. Na tomto filme by sa možno bavili diviaci /po česky kanci, aby mi rozumeli aj českí bratia/ ale zombofilovia na tomto televíznom béčku ocenia iba ak dobrú prácu maskéra, pár gore scénok a jeden, nanajvýš dva ozaj vtipné fóriky. A ak nemáte v láske Paris Hilton - tak si vychutnáte aj tretí. Veľmi slabučké dve hviezdičky - najmä za vizáž "pôvodnej vzorky" zombieho.

Dlhý čas som mal pocit (najmä vďaka komentárom rozprávača), že tá coolovosť celej snímky je viac chcená ako faktická, ale postupne každý kamienok začal zapadať do mozaiky a na konci zostala zvláštna melanchólia - aká sa dostavuje po prehýrenej noci, ktorá vám niečo dala, ale čosi si aj vzala. Pekný film o prchavosti života a o veciach, ktoré by mali stáť...za to.

Že pôjde o festival horrorových klišé som vedel už pri prečítaní anotácie. Ale ruku na srdce - kedy sme v tomto subžánri naposledy videli ozaj originálny príbeh? Po rozťahanom, ba až takmer dementnom začiatku to nabralo celkom solídne tempo a svoju "nenáročnú, zábavnú" funkciu plní film až do konca. Áno, je to síce príbeh o tom, ako jedna /pekná/ baba splašene behá po /peknom/ dome, ale vždy lepšie, ako trebárs pozerať na dôchodcov, pobehujúcich v čase akciových zliav po Kauflande.

Naprostá šialenosť. Film od začiatku valcuje diváka bravúrnou vizuálnou štylizáciou, neobvyklými jazdami kamery, strihom a vtipnými, černotou pomazanými gagmi, lenže po pol hodine začína prekážať absencia scenára a po hodine sa už človek začne ošívať. Minimálne dvadsať minút filmu pôsobí ako vata - a ako to tu už ktosi napísal - škoda, že coolové a nadľahčené momenty sa tu striedajú s plytkou amatérčinou. Trojkou zvyčajne hodnotím "priemerné", z rady nevybočujúce filmy. Versus síce zďaleka nie je ten prípad, ale viac dať nechcem a nemôžem. Lebo poslednú štvrťhodinku som sa už vyslovene modlil, aby to preboha konečne skončilo. Pánbožko ma vyslyšal - film síce bežal spokojne ďalej ale mňa premohli driemoty.

Vizuálne obžerstvo. A na to, že podľa počítačovej hry /podľa mňa/ sotva môže vzniknúť plnokrvný film, má ešte Silent Hill pomerne príčetný dej. Hoci obraz a najmä zvuk nad ním víťazí na celej čiare...

Problémom je, že Polanski skĺzol z kvalít knižnej predlohy do akýchsi pochybných "thrilleroidných" zákrut, aby si na konci doslova rozbil nos o múr. Tri hviezdy dávam iba preto, že sám som zberateľom knižných antikvít a literatúry typu "ars diaboli" - a pohľad na filmové knižnice a zmienky o niektorých knihách /napr. Hypnerotomachia Poliphili/ ma chvíľkami šimral na chúlostivých miestach...

Každé zo slov, ktorými som chcel začať tento komentár, sa mi po chvíli doslova vyšmyklo z prstvov či pretieklo pomedzi ne. Ako keby som chcel vtesnať oceán do fľaše. Aj o tom je okrem iného "tajomstvo slov". Film, ktorý treba počúvať.

Ako na potvoru má tento invalidný pseudofilm jeden z najkrajších horrorových coverov poslednej doby.

Taký malý filmový kaviár so šampanským, pre nás, dekadentov, estétov a vampírofilov.