Nick Tow

Príbeh sa odohráva vo Viedni - a aj tak chutí: ako posedenie v jednej z viedenských kaviarní. Veľa cukru, kopec šľahačky. Vizuálne nás film odkazuje do sveta starých monochrónnych fotografií či rovno do rakúskych televíznych reklám zo začiatku 90. rokov: v ktorých gazdinky piekli chutné vianočky a bábovky v dedinských kuchyniach prežiarených slnkom, aby potom s upečenou dobrotou vybehli za vnúčikmi pred dom, do náruče alpskej prírody, medzi žblnkajúce potôčiky, motýliky a vôňu lesa. Iluzionista je skrátka gýč ako hrom, s mdlým výkonom Edwarda Nortona, prihlúplymi replikami a topornou, hoci v zadných partiách pekne urastenou Jessicou Biel. Jediný, na koho sa dá pozerať /súhlasím s mnohými kolegami užívateľmi/ je Paul Giamatti - hoci jeho záverečné "prozření" je zahraté na môj vkus až príliš furiantsky. Ja som však mal pre gýče vždy istú slabosť a tak - len čo som to dopozeral, dojedol bábovku od Dr. Oetkera a zajódloval si na dobrú noc so svojim sádrovým trpaslíkom, išiel som ku compu a nasypal Iluzinostovi nezaslúžené tri hviezdičky.

Pokiaľ ide o originalitu či rafinované zápletky, tie už v dnešných horroroch veľmi neočakám, to by som rovno mohol chcieť od svojho fikusu v kvetináči, aby zarodil pomaranče. Inak je všetko ako tak v poriadku: civilní herci, svižný dej, ponurá, "blairwitchovsky- lesná" atmosféra, pár solídnych ľakačiek a pár solídne krvavých gore scénok. Nudiť sa rozhodnete nebudete, ale že by ste si tento film pamätali ešte aj na smrteľnej posteli, o tom silne pochybujem. /Ak si vôbec budete pamätať svoje meno a bydlisko.../

Silnú tému a dychberúci Goslingov výkon naozaj potápa niekoľko nedotiahnutostí: akási scenáristická a následne aj režijná bezradnosť, kam vlastne celú story ťahať - čo sa občas prejavuje aj v konaní samotného protagonistu. Jeho motivácie si občas musíme domýšľať, inokedy sú nám podsúvané v priehľadných tézách. Ani s vedľajšími postavami sa tvorcovia príiš nepárali a ku koncu už takmer hrozí nuda. Svatý boj mi tak trochu pripomína výkon priemerného futbalového mužstva, ktorému zabezpečil skvelý výsledok jeden jediný, bohom /či v tomto prípade Jahvem/ nadaný génius na poste pravého krídla...

Teenagerské slashery nikdy nebola moja šálka kávy a ani Fritt vilt vo mne nebudil nijaké očakávania. Siahol som po ňom len vďaka "exotickosti" : na rozdiel od metalistov toho horrorvý fanúšik o dianí v Škandinávii až tak veľa netuší... A dobre som urobil. Na jednej strane sa síce Fritt vilt drží žánrovej šablóny zubami nechtami bez štipky inovácie. Všetko to ale robí tak akosi inak a lepšie, ako sme zvyknutí najmä pri jeho amerických bratríčkoch, ktorí občas bolia viac než zásek kosou do zátylku, či mačetou do rozkroku. Vysokohorská scenéria samozrejme duplikuje pocit odrezanosti od sveta a mrazí doslova aj v prenesenom zmysle slova. Atmosféra teda funguje, herci sú civilní, na počudovanie sympatickí a tak im vlastne držíme palce /pri iných slasheroch by som si naopak prial, aby sa protagonisti porúčali do pekiel tou najhoršou možnou smrťou už počas úvodných titulkov/. Milovníkov krvavých fontániek možno naštve, že prvá smrť na seba nechá stráááášne dlho čakať, milovníkov logiky sa pre zmenu párkrát bude chcieť zmocniť mŕtvica. Napriek tomu ide o príjemný, určite nadštandardný horror, kdesi medzi troma a štyrmi hviezdičkami.

Distribútori podsúvajú /prostredníctvom sloganov na obálke/ tento film ako temný a mysteriózny thriller - a kto bude očakávať nadupanú jazdu plnú zvratov, môže byť sklamaný. Ide totiž o klasickú drámu, ktorá veľmi pomaly a predsa intenzívne zapletá nitky banálnych, všednodenných okamihov života dvoch žien, nevyhnutne spejúcich ku katastrofe. Jedno nemožno Fawcettovi uprieť: vrstvenie banalít z uponáhľaného života človeka dnešnej doby v jeho filme málokedy skĺzne do komunálnej roviny a aj s pridávaním ingrediencií a zahusťovaním napätia narába šikovne. Dráma "všedného dňa" naberá od polovice filmu na intenzite a ku koncu naberá grády, ktoré skúsenejšiemu divákovi nemôžu nepripomenúť Schumacherov Falling Down v "soft verzii". Šoda preškoda, že až do konca filmu som si celkom nezvykol na protagonistky: ani jednej totiž veľmi nemožno držať palce a v ich herectve občas zašarapatí kŕč. Inak by to bolo za štyri.

Ak trpíte klaustrofóbiou, vyhnite sa tomuto filmu oblúkom. Praktický celý "príbeh" /našťastie ide o krátkometrážny film/ sa totiž odohráva v akejsi temnej šachte, plnej desivých zvukov a výjavov, ktoré môžu byť skutočnosťou, ale rovnako tak halucináciou protagonistu. Temný, bezvýchodiskový feeling spolu s premisou človeku nemôže nepripomenúť Kocku, hoci Tsukamoto predsa len ide na "vec" trochu inak, minimalisticky - a v konečnom dôsledku introspektívnejšie. Záver filmu je prekvapivý, ale nemožno ho nazvať čistokrvnou pointou, pretože namiesto vysvetlenia iba rozširuje možnosti interpretácie. Výber je na divákovi. Vizuálna stránka a nadupaná, hoci striedmo použitá hudba umocňuje zážitok z tejto exkurzie v pekle takmer na úroveň "tripu". P.S. Pre znásobenie zážitku odporúčam pozerať v hlbokej noci, v hodne tesnom spacáku a so slúchadlami.

Krotká ducharinka, ktorá všetky potenciálne silné či znepokojivé momenty zabíja konvenčnou, nevynaliezavou réžiou z rodu televíznych "rodinných" limonád. Ani logikou sa tvorcovia veľmi nezaťažovali, takže ideálnym adresátom tohto filmu bude zrejme nenáročné diváctvo z radov našich dôchodcov a pubescentný dorast, ktorému ešte rodičia nedovolia vykukávať Texaské masakre či šikmooké dlhovlasé zbesilosti...

Pokračovania slávnych filmov zvyčajne spĺňajú všetky atribúty nadstavovaných kaší, ale toto našťastie nie je ten prípad. Dej je síce predvídateľný, ale vždy, keď už začne hroziť nuda, urobí na nás svoje bu-bu-bu nejaký príjemný "čertík z krabičky". P.S. Viac hrôzy, než všetky hnilé mŕtvoly a efektné úkazy mi však nahnal ten staroch v čiernom obleku, klobúku a výzorom pedofilného smrťáka. Ten akoby vypadol z nejakej Kingovej knižky...

Horror to určite nie je, ale moje sklamanie nepramení z tohto konštatovania. Kríženie žánrov /a vlkov s ľuďmi/ naopak obľubujem, ale tomuto gulášu z ľudského mäsa si moje chuťové poháriky nenašli cestu: Nicholson je chvíľami roztomilo zlý a inokedy nechcene smiešny, predvídateľný dej rozrieďuje zúfalá nuda a duchaplnosti tu predsa len nie je toľko, aby sme uverili režisérovej snahe o druhý, prípadne tretí plán. Ani neviem, komu je ten film vlastne určený, hoci podľa tunajšieho hodnotenia asi pomerne širokému publiku. Klasický trojhviezdičkový film, ktorému zrážam jednu HVIEZDU práve preto, že svoje slabiny tak bohapusto schováva za HVIEZDNE obsadenie.

Vlkodlačie filmy väčšinou nepatria k rodinnému "striebru" horrorového žánru, adaptácie Kinga "jakbysmet". Ale strieborná guľka je výnimkou: príbeh príjemne odsypáva, herci sú uveriteľní, zopár scén je hodných zapamätania (najmä snová pasáž z kostola) a ani hlavný záporák nevyzerá najhoršie (Rambaldiho ruka sa nezaprie) hoci jeho kolega z An American Werewolf in London bol predsa len väčší fešák. Márna sláva - éra eighteesov si s horrormi rozumela. Ako starý lykantrop viem, o čom hovorím...