Nick Tow

Dekadentné, pomalé, krásne...v bývalom Československu takéto filmy vedel točiť zrejme iba Herz. P. S. odkaz pre Radima: autorom knižnej predlohy nie je Green ale Grin. BTW, geniálny ruský autor snových príbehov s vôňou mora a exotických diaľok, ktorému sa občas šmyklo pero a napísal aj horor ako remeň.

Pokiaľ ide o muziku, nebol Alice nijakým preborníkom, teenagerov z obdobia 70. rokov obšťastňoval najmä trojakordovými hardrockovými odrhovačkami. Ale priekopníctvo mu rozhodne patrí v pódiovom stvárnení svojich songov a v maľovaní ksichtu, ktoré vytvorilo predobraz pre celú ďalšiu garnitúru rockových muzikantov - od KISS, cez Kinga Diamonda až po Marilyna Mansona a celý zástup besných metalových svoriek. Cooper na pódiách predvádzal horrorovú show: stínal na gilotínach voskové hlavy, zvíjal sa v kulisách plných pavučín a kostlivcov a na pódium si často brával aj svojho živého pythona s mierumilovným menom Killer. Nečudo, že John Carpenter zveril nášmu milému úchylovi malú roličku vagusa do svojho skvelého kúsku Lord of Darkness. Prime Cuts vám priblíži dobu, kedy bolo to, čo je dnes na rockových pódiách bežné, nevídanou a neslýchanou obskúrnosťou.

S nejakým tým promile alkáču v krvi je to sranda ako remeň. Nič menej a nič viac.

Brett Leonard je talentovaný, ale zároveň rafinovaný šéfkuchár: jeho špecialitka chutí spočiatku ako pekne krvavý steak, ktorý sa vám po čase premení v ústach na rýžový nákyp. P. S. Jeff Goldblum je naozaj dosť zlý herec:-(

Odkaz pre Kubesza: Milý kolega - isto, niečo by sa s tými hodnoteniami od 50 ľudí, ktorí dávali po päť hviezdičiek, malo robiť... Ale rovnako by sa malo robiť niečo s tými, ktorí nerešpektujú zásady písania komentárov, a píšu tu svoje osobné výrony . Ozaj - a videl si naozaj všetky časti seriálu? Alebo si tam praskol odpad len preto, že ako pravoverný intelektuál pochovávaš všetko, čo je pod tvoju úroveň? Ja zvyknem hodnotiť iba veci, ktoré som videl. A pochybujem, že by som sa dokázal prinútiť pozerať dokonca celý seriál, keď už prvý diel by som považoval za odpad!!! Tak ako?

Shyamalan ma svojimi prvými dvoma hollywoodskymi kúskami nadchol. V momente, keď som si ho už chcel pripísať na zoznam svojich obľúbencov však prišiel so Znameniami - a pre mňa to bolo "znamenie", aby som sa s tým zápisom neunáhlil. V prvom rade ma sklamalo nasmerovanie deja: priživovať sa na dänikenovsky "profláklej" téme mi pripadlo pri režisérovi jeho formátu nedôstojné. "To nič", vravel som si v kine, "veď on z toho nejako vybruslí a ovalí nás po hlave zasa nejakou vychytanou pointou". Namiesto toho nás ovalil explicitným "stretnutím x-tého druhu", kde ešte aj "pointa s vodou" nie je ničím iným, než upravenou variáciou na pointu slávnej inváznej sci-fi pána Herberta Georga Wellsa /War of the World/ starej celé jedno storočie. To, že Shyamalan je učenlivým žiakom napríklad pána Hitchcocka sme vedeli už dávno a že mu aj v tomto filme párkrát vzdáva hold je síce milé, ale do cukrárne ho kvôli tomu brať nemusíme. Znameniami si to skrátka u mňa tento kedysi obdivovaný Ind pekne rozlial - a po ďalších kúskoch /Village, Woman in the Water/ sa tá mláčka iba zväčšuje. Škoda, preškoda...

Je potešiteľné, že z času na čas sa v záplave typicky "teenagerských" horrorov objaví aj nejaké to ambicióznejšie dielko (napr. Oktanový kult či séria Ginger a Snaps a pod.). Nad Devour som dlho váhal - na zadnej strane obálky DVD na mňa vyplazil jazyk tak odstrašujúci obrázok, že som bol presvedčený, že ide o nejaké voľné pokračovanie shitu menom Satan. Našťastie, je to trochu inak, hoci na Satana takisto príde. Rozhodne tu však nejde o tupé žonglovanie s pekelníkmi - nie sme totiž na koncerte skupiny Gorgoroth, ale vo filme, ktorý ponúka aj nejaké tie myšlienky. Ako je už na ČSFD dobrým zvykom, práve tomuto typu filmov tu akosi ruže nekvitnú a tak pridávam jednu hviezdičku navyše.

Myslím si, že nie len pre jednu, ale minimálne pre tri generácie je celuloidový Winnetou čímsi viac, než len filmom. Mňa osobne, ako človeka narodeného v "zlatých" šesťdesiatych, sprevádzal celé detstvo, v knižkách, chalanských hrách na Indiánov, na fotkách, ktoré som krvopotne vymieňal s kamošmi za známky či fotky Fittipaldiho alebo kapiel typu Black Sabath či Deep Purple. Spomínam to preto, že "objektívne" hodnotenie v prípade takýchto artefaktov nie je možné. Akú známku by ste dali spomienke na svoj prvý bozk, či prvé rande? Základné winnetouovky: čo je pre mňa okrem Pokladu ešte trilógia Winnetou, Rudý Gentleman a Posledný výstrel, som schopný pozerať aj dnes, možno už po stýkrát, a stále to funguje. A funguje to aj napriek množstvu lapsusov, ktoré by neobhájil ani ten najprefíkanejší Perry Mason. Pri ostatných filmových mayovkách už dokážem byť predsa len objektívnejší: taký skvost ako Winnetou a Miešanka Apanači by si dokonca zaslúžil odpad a ďalších pár kúskov je tak sotva na jednu dve hviezdičky. Márna sláva, recyklovanie fungovalo už aj pred tými štyridsiatimi rokmi. Nevadí. Winnetou a Old Shaterhand sa stali nesmrteľní, a určite im k tomu dopomohlo aj filmové plátno.

Ak siahnete po Devil ako nadržaní horroroví maniaci, budete trochu zívať. Ak máte radi viacvrstevné drámy, ktoré ako bonus ponúkajú aj uhrančivú vizuálnu stránku, toto môže byť vaša šálka kávy. Až mi je ľúto, keď vidím, ako sa DVD s týmto malým skvostom vála v hypermarketových výpredajových košoch ako nejaké čínske instantné polievky.

Na rozdiel od iných "maliarskych" filmov z poslednej doby (Frida, Modigliani) tento nekĺže po povrchu, ani sa nespolieha na vonkajškovú atraktívnosť. Naopak, režisér a hlavný protagonista v jednej osobe sa rozhodol pre menej okázalé, introspektívnejšie rozprávanie, ktoré miestami ohromí svojou hĺbkou a silou, inokedy len tak bezradne a akoby neopodstatnene preletí okolo vás. Keby skrátka Ed Harris aj režijnú stránku svojho filmu zvládol tak bravúrne, ako sa herecky vysporiadal so svojou postavou, vzniklo by dielo porovnateľné s genialitou Pollockových obrazov. Takto je to lepší priemer a musíte buď "ujíždět" na Pollockovi alebo Harrisovi, aby ste mali dôvod vyhlásiť tento film za svojho najlepšieho kamaráta. Lepšieho než váš obľúbený plyšový macík...