Nick Tow

Keby Vraždy podle Jidáše vznikli pred Fincherovým Seven, sypal by som hviezdičky jedna radosť. Ale keďže ide najmä o Vraždy podle Seven, minimálne jedna hviezda musí preč.

Na máloktorý film som sa vo svojom živote tešil tak, ako na tento. Zrejme preto som intenzitu sklamania z neho pociťoval takmer ako "zradu". Mehrige mal v rukách skvelý nápad a viac ako lukratívnu látku: film vo filme /navyše z obdobia najmagickejšieho veku kinematografie - teda nemeckého expresionizmu/ a ešte k tomu dve kultové postavy. Záhadného divadelného herca Maxa Shrecka a Friedricha Murnaua, geniálneho režiséra, feťáka, homosexuála a neurotika. Po predchádzajúcom Mehrigovom filme Begotten som bol presvedčený, že tento námet nemohol získať lepšieho režiséra. Ale omyl! Všetky potenciálne silné momenty a línie príbehu sa Mehrigovi zliali do nezáživnej, nenápaditej, chvíľami nudnej story, ktorá sa - prečo to nepovedať - na celej atraktivite témy iba bohuposto vezie. A spolieha sa na pointu, ktorá visí vo vzduchu vlastne od začiatku. Willem Dafoe to nemal ľahké, a veruže to jeho trápenie sa s postavou občas nedopadlo najlepšie. Jeho kreácia má z uhrančivosti Maxa Schrecka sotva zlomok, chvíľami sa dokona prepadáva až do akejsi komickej karikatúry samého seba. Ani s postavou Murnaua to nedopadlo najlepšie, hoci najmä vinou scenára - takže aj skvelý Malkovich už svojej postave viac "freakovstva" vdýchnuť nestihol. Tak ako Mehrig by to nakrútil v podstate ktorýkoľvek režisér "strednej" triedy. Oplodnenie témy kongeniálnym režisérskym dychom a duchom skrátka nenastalo. Za normálnych okolností by som dal dve hviezdičky, ale ako človek, ktorému zaplesá srdce pri akomkoľvek vampírskom zakúsnutí sa do celuloidu dávam aj "protekčnú" tretiu.

Láska až za hrob? Nech sa páči!

Chan-wook Park sa síce v mnohých príbehových aj formálnych znakoch opakuje, ale konieckoncov, robia to skoro všetci VEĽKÍ režiséri...

Metafyzický opar z jednotky je preč. Ten sa nevznášal už ani nad dvojkou, ale tá to aspoň ako tak vynahradila filmárskymi vychytávkami a originalitou úmrtí. Tento Wongov vlastný nadstavovák mal skončiť po úvodných sekvenciách z lunaparku. Všetko, čo prišlo po nich, je už iba učebnicová ukážka degenerácie súčasných teenagerských horrorov. Dúfam, že nikoho /vrátane samotného Wonga/ nenapadne nakrútiť štvorku, hoci mi je jasné, že nejaký dobrácky producent ešte z toho vyluhovaného vrecka čaju niečo bude chcieť vymačkať.

Podobne, ako napríklad v The Shawshank Redemption, aj tu sme svedkami vzácneho javu, keď nad potencionálnym pátosom zvíťazí civilnosť. /Možno to je a možno ani je náhoda, že v oboch filmoch hrá Morgan Freeman a v oboch nás sprevádza jeho vnútorný monológ/.

Studené, sterilné, nevzrušivé. Presne také to malo byť.

Kingova "kingematografia" je a zrejme navždy zostane iba tieňom toho, čo sa skrýva v majstrových knižkách. Ani pomerne vysoký režijný štandard nedokázal "prepašovať" do filmu aspoň zlomok dusna a napätia z Kingovej novely. A Johny Depp mi dokonca vyslovene prekážal. Nič v zlom, ale ten jeho kukuč má svoje limity. Role dobráckych uletencov /burtonovky/ či opitých pirátov mu predsa len seknú viac, než postavy, za ktorých fasádou má bobtnať prebúdzajúca sa sopka. Koeppova aj Deppova "korektnosť", či ak chcete učesanosť, tejto adaptácii skrátka uškodili najviac.

Už jednotka mi prišla veľmi preceňovaná, hoci všetky tie diery v logike a ochotnícky výkon hercov zachraňovalo aspoň nejaké to tajuplno, prezlečené za "čakanie" na pointu. Ale tu v dvojke už ani nebolo na čo čakať, vedeli sme že vrahom je záhradník a pri dementnom správaní obetí si už človek nemohol želať nič humanistickejšie, než aby bolo čím skôr po nich. Že sa taký priehľadný, nudný a v niektorých ohľadoch priam hlúpy film vyšplhá až na 70 percent, ma udivilo. Či vlastne ani nie...

Pri "filmoch" tohto typu spravidla hodnotenie ovplyvňujú dva faktory. Buď vás ich béčkovosť nadchne nejakým /častokrát nechceným/ pulpovým kúzlom či dychvyrážajúcou demenciou natoľko, že sypete hviezdičky v záchvate radosti... Alebo ide o béčko, ktoré sa iba zúfalo tvári na čosi viac, než je a na čo má - a vtedy zostáva iba hrobárska lopata a pekne hlboký hrob. Žraloci si vypýtalli moju pozornosť už pri prvom pohľade na "žaketku" DVD, kde mi do očí udrel preklep (!) v slogane. Veľa som si sľuboval aj od americko-bulharskej koprodukcie a od trojčlenky "Bermudský trojuholník - vraždiaci žraloci - emzáci". Sklamal som sa. Na Žralokoch je síce zlé úplne všetko, ale nič z toho netrčí natoľko, aby som tomu venoval láskyplnú pozornosť, s akou si matka pritúli na hruď svoje makrocefalitické dieťa. Vlastne som to chcel spláchnuť do odpadu, ale jednu hviezdičku dať predsa len musím: ze jednu jedinú scénu, kde "votrelecom" a "predátorom" šmrncnutí emzáci predvedú pod vodou začudovanú pantomimickú etudu /scénku nájdete na fotke v galérii, nemusíte kvôli tomu pretrpieť celý film/ .