Nekrofil

Alan Silvestri, ktorý skomponoval hudbu pre pôvodného Predátora (1987), bol požiadaný, aby vytvoril hudbu aj pre tento film, avšak nemohol to spraviť, pretože v tom istom čase pracoval na filme A-Team (2010). Hudbu nakoniec zložil John Debney, s ktorým producent Robert Rodriguez spolupracoval na filmoch Sin City - mesto hriechu (2005) a Dobrodružstvá na planéte detí (2005).

Pieseň zo záverečných titulkov je "Long Tall Sally" od Little Richarda, ktorá znela aj v pôvodnom filme Predátor (1987), keď vojaci cestovali vrtuľníkom.

Nikolai (Oleg Taktarov) mal byť pôvodne vyzbrojený ruským GShG-7.62, štvorhlavňovým rotačným guľometom, pretože je to výzbroj, ktorá sa viac hodí k ruskému operátorovi Specnaz. Produkčnému tímu sa túto zbraň nepodarilo zaobstarať, preto použili americký rotačný guľomet M134.

Nápis na chrbte Stansovej (Walton Goggins) kombinézy indikuje, že je väzňom z kalifornského San Quentinu.

Mimozemské stvorenie, ktoré prenasleduje Edwina (Topher Grace) džungľou, je mierne upravenou verziou originálneho, no nepoužitého dizajnu mimozemšťana z filmu Predátor (1987).

Meno postavy Hanzo (Louis Ozawa) je odkazom na legendárneho japonského samuraja Hattori Hanza z obdobia Sengoku.

Vo filme sa po prvý raz objavili Klingoni so zvrásneným čelom. Už v pôvodnom seriáli Star Trek (1966) Gene Roddenberry chcel, aby Klingoni vyzerali mimozemsky. Obmedzenia v rozpočte pôvodného seriálu však umožnili iba to, že Klingoni dostali tmavý make-up a falošné obočia.

Klingonské slová, ktoré hovorí klingonský kapitán, boli vymyslené Jamesom Doohanom (inžinier Scott). Neskôr lingvista Marc Okrand vymyslel gramatické a syntaktické pravidlá pre tento jazyk, spolu s viacerými slovami pre Star Trek III: The Search for Spock (1984), a napísal klingonský slovník.

Gene Roddenberry si zamiloval hlavnú hudobnú tému tohto filmu natoľko, že ju znova použil v seriáli Star Trek: The Next Generation (1987).

Maketa V'ger bola taká obrovská, že kým jeden koniec bol natáčaný a používaný v scénách, druhý koniec ešte len stavali.

Robert Wise bol k natáčaniu tohto filmu presvedčený svojou ženou, ktorá bola obrovská fanúšička pôvodného seriálu Star Trek (1966).

Synovia - dvojičky Jamesa Doohana, Montgomery Doohan a Christopher Doohan, sa objavili v tomto filme ako komparzisti.

Režisér Robert L. Collins, ktorý tvoril hlavne pre televíziu, bol pôvodne najatý, aby natočil prvú premiérovú časť nového seriálu Star Trek: Phase II, no potom, čo bol projekt zmenený na celovečerný film, chcel Paramount skúsenejšieho režiséra, a tak ho nahradil Robert Wise.

Jediný STAR TREK film, v ktorom nie je ani raz vystrelené z fázeru.

Leonard Nimoy pôvodne odmietol zopakovať svoju rolu Spocka v novom seriáli, a tak bola vytvorená nová vulkánska postava nazvaná poručík Xon, ktorého mal hrať David Gautreaux. Keď však nakoniec Leonard Nimoy súhlasil, že vo filme hrať bude, nahradil Xona Spock a David Gautreaux dostal menšiu rolu ako komandér Branch.

Poručíčka Ilia, ktorú hrala Persis Khambatta, bola pôvodne plánovaná ako nová dlhotrvajúca postava do nového seriálu "STAR TREK Phase II".

Paramount pôvodne plánoval natočiť pokračovanie seriálu, ktoré malo byť nazvané "STAR TREK Phase II". V tom čase Gene Roddenberry napísal príbeh, ktorý nazval "Robot's Return" ("Návrat Robota"). Tento príbeh prepísal pre STAR TREK Alan Dean Foster pod názvom "In Thy Image" ("Na Tvoj Obraz") a ponúkol ho Paramountu ako dvojhodinovú prvú epizódu pre nový seriál, no Paramountu sa príbeh páčil natoľko, že sa rozhodli zabudnúť na nový seriál a proste natočiť celovečerný film.

Na žiadosť Stana Winstona spravili scenáristi z Pumpkinheada a Haggis (starej čarodejnice) oveľa temnejšie postavy ako v pôvodnom scenári.

Komunikátory, ktoré používajú stráže, sú P.K.E. merače z filmu Krotitelia duchov (1984).

Súboj medzi Roddym Piperom a Keithom Davidom mal pôvodne trvať iba 20 sekúnd, ale Piper a David sa rozhodli bojovať naostro, pričom predstierali iba zásahy do tváre. Tento súboj nacvičovali 3 týždne a bol inšpirovaný bitkou medzi Johnom Waynom a Victorom McLaglenom z filmu Tichý muž (1952). Výsledok zapôsobil na režiséra Johna Carpentera do takej miery, že sa ho rozhodol ponechať vo filme celý, pričom trvá 5 minút a 9 sekúnd.