*CARNIFEX*

V o niečo živšom tempe podaná "vymetačka", ako Jang-ov posledný pokus v podobe "Exhuma". Príbeh je tentokrát jednoduchý, priamy, nič prevratné očakávať netreba, pričom aj samotné pasáže "tvárou tvár" diablovi v záverečnej tretine snímku, neboli zas tak hororové, ako by sa možno žiadalo. Za mňa je to rovnako priemerný pokus, ako doposiaľ všetky Jang-ove počiny, no páči sa mi, že si ide svoje a drží sa jednej témy, ktorá mňa osobne veľmi baví. No a určite má predpoklady nato, aby raz natočil poriadny horor o exorcizme, s poriadnou atmosférou, ktorá nebude tak roztrúsená a udrží požadovaný štandard v rámci žánru po celú dĺžku stopáže.

Sériový vrah, ktorý sa rituálne "zabáva" porciovaním svojich obetí a Samuel L. Jackson v pozícii žandára, ktorý prichádza do Junajtyd Kyngdom, aby ho chytil za gule. No nenalákajte na takýto námet extrémne naivného, neskúseného diváka, ako je "Carnifex". No a vo výsledku? Kvalitatívne na úrovni slabšieho TV počinu, akurát s luxusným obsadením. Ťažko povedať, čo vedie hercov tohto kalibru k tomu, aby účinkovali v takýchto snímkoch, no kvalita scenáru to bude len sťažka.

Pre Janga je to štvrtý zárez na filmárskej pažbe, no a zároveň ide po štvrtý krát o totožný námet. Ja osobne zbožňujem všetko okolo vymetania, posadnutosti, diablovi a podobne, pričom Južná Kórea vie vždy nesmierne uchvátiť originalitou príbehov, ktoré sú proste absolútne odlišné od tých, čo sa bežne forsírujú z poza mláky či tunáko v Európe. Strašne som sa tešil, nakoľko málo kto vie tak doceniť tvorbu tejto krajiny, ako môj milovaný “Evilenko”, ktorý nadrbal plný počet bodov. Lenže ako plynuli minúty, človek začínal mať pocit, že nejde všetko tak, ako si to zidealizoval. Prvých 30 minút vyslovene o ničom, potom nejaký ten rituálny tanec medzi prasatami, čo kľudne mohli natočiť aj v slovenskom parlamente, a potom človek opätovne čaká čo sa bude diať. Film má 135 minút. To fakt nie je málo a o to viac ma zaráža objem v podobe hluchých, nevýrazných pasáží, ktoré tomu fakt nepridávajú na zážitku. Keď sa nad tým celým zamyslím, Ja fakt celkom nerozumiem tomu, čo tu mám mimoriadne okrem hereckej špičky z Kóree doceniť. Ono nedá sa tvrdiť, že by sa to nenieslo v takej tej podivnej atmosfére, no prakticky až na poslednú pól hodinku, pôsobia 3/4 filmu tak nejak nevýrazne. Námetovo môže táto fajtovačka s diablom pripomínať Juhokórejský “Gokseong”, akurát že ten proste napriek dlhočiznej stopáži, pôsobil živšie. Rozmýšľal som, ako to celé ohodnotiť. Dve hviezdy mi prídu kruté, a tak dám aspoň tri, lebo predsa len, toto je opäť forma príbehu, na ktorú sa bežne nenaráža.

Jesus a Maria si prechádzajú komplikovaným obdobím. Ich vzťah ale dostáva opätovnú nádej po narodení vytúženého dieťaťa. Teda do momentu, kým si Jesus v jednom z obchodov nepresadí svoje a nekúpi konferenčný stolík s nerozbitným sklom ..  Absolútny súhlas s užívateľom "ricci.s". Brutálne ľúto bolo človeku toho nešťastníka, no striedanie tých vážnych situácii s absolútne absurdnými, dodalo filmu atmosféru, ktorá sa vstrebáva naozaj ťažko, pričom Ja ani neviem, či som sa doposiaľ s niečím obdobným stretol. Ono to po dejovej stránke pôsobí asi ako tanec po tenkom ľade na hrane hlúpoty a vážnosti situácie. Podaktorí budú nad tou absurditou polemizovať a možno aj pičovať, no faktom je, že toto je veľmi silná káva s príchuťou veľmi trpkej tragikomédie. No a na záver len dodám, že tá postava tej mladej "13stky", tak to je proste scenáristická bomba, ktorá to celé dokonale osviežila a dodala tú správnu, sarkastickú príchuť.

Má to 83 minút, pričom prvá polovica je asi tak záživná, ako Hojsikove výkriky do tmy v jemnom fašistickom kabáte pred prázdnymi sedačkami v Euro parlamente. Neviem, čo koho na tomto počine na západe zaujalo, no má to asi také predpoklady uspieť, ako liberáli s tými svojimi falošnými plánmi so šírením lásky. Druhá polovica, od prvej zombie fajtovačky, ďaleko lepšia. Zrazu je s kým bojovať, zrazu má celý svet jedného spoločného nepriateľa, ako toho za hranicami smerom na východ, ktorý ako povedal "úprimný, pravdovravný, srdečný, citlivý" Fico, ktorý z ľudí vôbec nerobil niekoľko volebných dekád jebnutých, bude kľačať jedine v prípade, keď si bude zaväzovať šnúrky na topánkach. Prvá polovica sklamanie, druhá záživnejšia. Priemer na hrane, i keď na jeden krát vyslovene nesklame. A potešil záver, lebo koniec "dobrý", všetko dobré.

Godzilla je výtvor Japoncov, je to ich národná, kultová postava, ako pre našinca Jánošík či kúsok za hranicami Fiala s Babišom. Kým si ale ten náš hrdina vyberal komu kaštieľ vypáli, až kým neupiekli jeho samotného, táto fantasy postavička prehĺta všetko bez výnimky do poradia, ako Dolly Buster na swingers párty v Horných Orešanoch. Pekne sa nato pozerá, no každému to nesadne, keďže Japonci majú svojskú tvorbu, pričom kto je prevažne zvyknutý na pukance a prvoplánovú zábavu z poza oceánu, ten asi príliš nadšený nebude. Sú tu zdĺhavé pasáže či dialógy “akoby mimo tému”, čo môže nudiť, alebo hádam aj odradiť, no kto vydrží, uvidí aj zlaté prasiatko čo bude mať zahnuté zuby dohora. Fakt “dokonalá”, intelektuálna komiksovka, ktorá Američanom jasne ukázala, kde majú s tou ich hrbatou kokotinou čo vyzerá ako prerastený pterodaktyl bez krídiel - miesto. Presne takúto Godzillu svet konečne potreboval vidieť. Teda tú “oridžinal”, čo sa s nikým nejebe, neberie na nikoho ohľad, s nikým nemá žiadny vzťah ako nejaký pojebaný, ochočený yorský šír.  No a i keď to na päť nie je, Ja aj tak dám, lebo veď aj tak ma nikto nemôže zastaviť. Palček hore Japoncom.

Rád by som zdieľal rovnaké nadšenie ako podaktorí, ale bohužiaľ, “nedá sa svietiť”. Prvých 30 minút je neskutočná nuda, pričom kým v inom prípade muselo byť aspoň “ticho”, čo vytváralo aspoň ako taký pocit neistoty, tak v tomto sa čaká len a len na noc, ktorá z hororového hľadiska aj tak neprináša nič mimoriadne. Cage už dávno nie je žiadnou zárukou kvality a to čo točí, už dávno nespĺňa kritéria filmov, ktoré majú nejakú váhu. Absolútne zaslúžený - priemero/podpriemer.

Veľmi solídna vec, mapujúca (nie len) postoj a kroky KGB po výbuchu v Černobyle. Samozrejme, občas treba "prehltnúť sračky", ktoré jasne naznačujú, kam týmto dokumentom tvorcovia mieria, pričom samotný úvod hovorí absolútne za všetko: "Som Ukrajinec a teraz sme sa (zhodou náhod) rozhodli zverejniť všetky tajné informácie o tom, čo nám Rusi urobili." Čo sa týka neustálych narážok, ako: "Divné, ale zrovna v tomto Rusi neklamali", to už je priam trápne. A to obzvlášť, keď za touto mini sériou stoja Briti, ktorí po dvoch mesiacoch vojny na Ukrajine zmarili mierové jednania. Jeden by z toho grcal, ale ako dokument, tento počin zlý nie je a patrí medzi tie lepšie spracované pokusy o tejto havárii. Len treba miestami mozog vypnúť.

Gary Ridgway je sériový vrah, ktorému vďaka médiám prischla prezývka "Vrah od zelenej rieky". Podľa jeho vlastných slov, mal na svedomí okolo 75 až 80 obetí, pričom usvedčený bol zo 49 vrážd. Jeho osobnosť bola podrobená analýze rôznymi forenznými psychológmi či najlepšími psychiatrami v obore. V tomto dokumente však dostávajú priestor prevažne najbližší členovia rodiny, ktorí sa zhodujú najmä v jednej veci. Gary bol absolútne obyčajný, mimoriadne rodinne založený muž, pričom po jeho zadržaní, absolútne nikto neveril tomu, že by mohol spáchať zločiny, ktoré sa mu kládli za vinu. V dokumente spomínajú určité zločiny, ktoré pravdepodobne spáchal, popri trávení času s blízkymi. Poteší pár rodinných záberov, či výpovede najbližších, no a keďže bol tri krát ženatý, vyjadruje sa najmä jedna "švagriná" za druhou. Škoda, že to nemá takú tú, správnu, temnú atmosféru, pričom ide skôr o monológový typ dokumentu, ktorý z diváka nevyžmýka požadované emócie, i keď v poslednej tretine, keď už dokument prezentuje súdny proces, respektíve sa s faktami konfrontujú najbližší, je naozaj zaujímavé počúvať, ako vnímajú celú tú situáciu, ako chcú ešte získať odpovede na niektoré nezodpovedané otázky. Medzi tri-4. 

Peter Sutcliffe bol anglický sériový vrah, ktorému pre brutálny spôsob páchania zločinov, prischla prezývka "Yorkshirský Rozparovač". V roku 1981 bol odsúdený za 13 vrážd, za ktoré si odpykával doživotný trest v Broadmoorskej nemocnici. Tento dokument sa zameriava na nedostatky počas policajného vyšetrovania a vtedajšie spoločenské postoje, ktoré prakticky umožnili jeho päťročné vyčíňanie nie len v okolí Chapeltown. Dokument poukazuje na to, že v dobe páchania vrážd, záležalo aj na tom, kto bol obeťou. No a keďže Sutcliffe vraždil prevažne prostitútky, nikoho to až tak nezaujímalo, pričom zásadný problém, na ktorý sa snaží poukázať je ten, že nikto reálne nepočúval obete, ktorým sa nejakým spôsobom podarilo prísť s vrahom do kontaktu. Dobrá mini séria o troch hodinových epizódach, vyskladaná z autentických rozhovorov vtedajšej doby, ale aj dnešných, ktoré všetko analyzujú.