Ten Druhy

Zo začiatku, pri scénach z archeologického výskumu, som si myslel, že to bude len ďalší priemerný found footage. No tento spôsob filmovania bol v podzemí účinný, prienik do hĺbky zeme akoby prehlboval aj tajomstvo a roztrasená kamera ešte väčšmi zneisťovala diváka. Perdita Weeks je veľmi presvedčivá a vo svojom pátračskom úsilí preniká temnými chodbami a prevlieka sa úzkymi otvormi ďalej do útrob katakomb. Má charizmu ako Indiana Jones i bojovného ducha Lary Croft, ale pritom funguje v príbehu, ktorý je do značnej miery skutočný až do chvíle, keď začnú ožívať traumatické spomienky a postavy sa musia vyrovnať so svojou minulosťou. Nenudil som sa a to je podstatné, najmä v druhej polovici v každom zábere za každým rohom čakalo nejaké nové prekvapenie.

Na začiatku sa mi zdalo, že je to sociálno-psychologická dráma, v ktorej sa pekná Hispánka (kto by s ňou nesympatizoval?) snaží v Amerike zarobiť peniaze na operáciu svojho syna. No ide presne o ten typ filmu: čo vidíme, nie je celá pravda, iba jej nepodstatný zlomok a ako to naozaj bolo sa dozvedáme až v krátkej záverečnej rekapitulácii. Aby takýto film fungoval mali by byť obe rozsahovo rozdielne časti rovnocenné. Tu z tej dlhšej časti vystrihali veľa zaujímavého a dramatického. Chvíľami som sa aj nudil a dopozeral to najmä zo zvedavosti.

Nevýrazný, mdlý a nezáživný film s neujasnenými cieľmi, ktorý je žánrovo nevyhranený, no smeruje k hororu a ešte viac k sci-fi. Nechcem spoilerovať, ale skutočnosť, že príbeh pointuje vo chvíli, keď mladoženáč odkrýva "strašné" tajomstvo potom, čo manželke strčí ruku do vagíny, považujem za katastrofu. Možno nemám zmysel pre humor, ale na toto si o pár rokov už nikto nespomenie. Na dobrý nápad netreba vysoký rozpočet, na financie by som to nezvaloval.

Napokon ma prekvapilo, aký výrazný má tento film realistický základ. Žiadni duchovia ani démoni, len zlé sny, halucinácie a prehlbujúca sa psychóza. To všetko patrí k skutočnému životu. Aj tragické udalosti na miestach, kde sa stali, majú tendenciu stať sa znova. Najmä, keď človek nájde súvislosť a niečo hrozné sa dozvie, psychicky ho to poznačí. Aj hlavný hrdina mal podobný problém, čo našťastie nebolo hneď jasné. Film mal sympatické herecké obsadenie a fungoval ako celok.

Atmosféra je napätá až praská, no nielen vo švíkoch, a miestami prechádza do únavy z pozerania.. "Dejú" sa tu len malé scénické posuny. Stále ten istý les, mizerná cesta, blato po daždi, prítmie, oblačno a hmlisto.

Výsledný efekt filmu je nedochutený. Hrdinkou je veľkomestká baba s istými ambíciami, lesbička, ktorá ma problémy s matkou. Partnerské a príbuzenské vzťahy sú nepodoťahované, ale to už je pri takýchto dielach častým javom. Dôvod jej najvážnejších problémov bol nedomyslený. Pokojne mohol mať mysteriózny podtext alebo nerealistický základ. Veď akáže pohlavná choroba sa takto prejaví?

Chýbala tomu iskra, vnútorná rotácia aj moment prekvapenia. Dvaja parťáci: policajt (má na svedomí vraždu) a mladý farár (je vyliečený narkoman) sledujú akési pochybné indivíduá s prepadnutými očami, ktoré vyzerajú ako členovia dnes už legendárnej kapely Kiss. Popritom diskutujú o zmysle ľudského žitia a bytia. Príbeh je vyrozprávaný v tempe rutinnej policajnej obchôdzky, bez zákrut, odbočiek a slepých uličiek. Bol som vždy o krok vpred, takmer presne som vedel, čo sa stane, a to nie je dobrá vizitka.

Prostredie s pochmúrnou minulosťou, vhodné najmä na natáčanie filmu o 1. svetovej vojne alebo o partizánoch, kdesi v Julských Alpách, v povodí rieky Isonzo, v taliansko-slovinskom pohraničí, je najvýraznejšou zložkou tohto hororu. Komorný a minimalistický príbeh sa však uzavrel skôr než sa rozvil. Trochu ma zaujal medzinárodný rozmer filmu. Staré krivdy, hriechy a príkoria prichádzajú spoza hraníc. Vzhľadom na krajinu výroby filmu zlo zjavne pochádza zo slovinskej strany a taliansky etológ je obeťou. Len škoda, že tie dvojičky nesprevádzala košatejšia prípoviedka, a škoda, že neboli siamske.

Tragická téma nezamestnanosti, ktorú príbeh spracováva aj nehostinné prostredie Patagónie, kde sa odohráva, je neočakávane presiaknutý pozitívnou energiou a ľudskosťou. S 52 ročným protagonistom, ktorý prišiel o prácu to ide dolu vodou, ale nepodáva sa a nestráca životný optimizmus. Jedno priam osudové stretnutie napokon postupne zmení jeho život k lepšiemu. Najskôr sa ale dozvedel, že: "... ten pes je návšteva z vesmíru..." Čo k tomu dodať? Tie najväčšie zázraky sa živote neraz dejú banálnym spôsobom..

Nechcem spoilerovať, ale keď si to rozmením na drobné, ukáže sa hodnota. Klára má priateľa staršieho ako jej otec, ktorý má frajerku mladšiu než ona. Klárina matka čaká dieťa... To sú teda bizarné, neprirodzené a na slovenské pomery určite absurdné vzťahy. V rodine sa môžu vyskytnúť jednotlivo, ale v takejto divokej kombinácii? Filmy, v ktorých spí každý s každým sú pre mňa málo dôveryhodné. Herci môžu hrať najlepšie ako vedia, no s telenovelistického základu sa veľa vyťažiť nedá.