TKKMR

Niektoré B4 sú v komunite fanúšikov CoTS už pamätné a výroky, ktoré v nich padli majú priam kultový status, niektoré boli možno menej záživné a v niektorých bolo cítiť, že trash-talk medzi bojovníkmi je príliš strojený a umelo živený, ja ako fanúšik CoTS si však žiadny B4 nikdy nenechám ujsť.

Prítomnosť Aleša Bejra v Red Face ponoril túto už beztak zbytočnú rádoby organizáciu ešte hlbšie do stoky. Po predchádzajúcich nevydarených eventoch Red Face-u a nekonečných faux pasoch, ktoré ich sprevádzali by jeden povedal, že horšie a trápnejšie to už byť nemôže. Keď som sa však pozeral na uvrieskaného, afektovaného, extrémne trápneho a na pozíciu promotéra absolútne nekompetentného Bejra, teatrálne pobehujúceho po pódiu, kde mu "moderátorskú" partnerku robila enormne sa potiaca Lucia Kotlárová, tak som musel skonštatovať, že môže.

Siedmy Clash bol pre mňa vo viacerých ohľadoch sklamaním. Karta bola od počiatku slabá a postavená na umelo vytvorených beefoch, pričom vďaka rôznym pochybným udalostiam sa tri zápasy z nej odfightovali v improvizovanom zložení a jeden sa neuskutočnil vôbec. Pozerateľné boli tri mužské zápasy (Zach vs Bayer, Mikulášek vs Žralok, s prižmúrením oka aj Elmo vs Reif) a k menšiemu prekvapeniu aj všetky tri ženské, zvyšok bol hrozný. Rádoby sumo zápas morbídne obéznych cigáňov o ktorom všetci vopred vedeli že to bude fraška a fraškou napokon neprekvapivo aj bol, tam bol načo...? Vopred dohodnuté prestrelené divadielko v podobe hlavného zápasu Bejr vs Soukup tomu zabilo pomyselný klinec do rakvy a mnohým možno otvorilo oči v tom, o čom CotS vlastne reálne je... Plus asi 10x som si prehrával záber údajného napadnutia "Ganstaboya" Veselého a nenašiel som tam vôbec nič, čo by ho malo poslať do bezvedomia. Americký wrestling z 90. rokov začína byť pomaly šuviks oproti tomu, čo dokážu zinscenovať majitelia Clash of the Stars.