leila22

Od svojej premiéry na Netflixe si The Killer stihol vyslúžiť z radov divákov, ale i kritikov niekoľko rozporuplných nálepiek. Z určitého ohľadu dokážem pochopiť každú z nich. Najnovší počin Davida Finchera skutočne nejde divákovi naproti. Minimálne nie štandardnej netflixovej vzorke bažiacej po zábave a nadupanej akcii. Film je adaptáciou rovnomenného francúzskeho komiksu a je to aj poznať. Že má banálnu zápletku? Áno, má. Vadí mi to? Nie. Pretože svojím samotným spracovaním a atmosférickým pôžitkom, ktorý prináša, ma dokázal na celé dve hodinky zhypnotizovať. Súčasne si myslím, že ide aj o perfektný materiál na rozbor pre študentov filmu. Zabiják je skutočne precízny v každom jednom obraze. Premyslené pohyby kamery, audiovizuálna vyšperkovanosť. Ide o veľmi čistú prácu, z ktorej doslova sála sterilita. Fokusuje sa na detaily, je minimalistický, sústredený, meditatívny, chladný... je presne taký, aký je jeho anti(hrdina). A vybavujem si len málo hercov, ktorí by boli na túto rolu vhodní rovnako ako fantastický Michael Fassbender. Zabiják je chladnokrvným ponorom do mysle sériového vraha, ktorý neslúži žiadnemu bohu, ani krajine. Jeho meno ani nepoznáme, pretože čím menej o ňom vieme, tým lepšie. Hlavne do ničoho nepliecť city...

Po prečítaní rovnomenného dokumentárneho románu, ktorý je doslova nabitý detailnými faktami, som sa na filmové spracovanie od velikána Scorseseho skutočne tešila. V tomto prípade absolútne rozumiem a súhlasím s 3,5h stopážou, pretože ide o nesmierne rozsiahly prípad, do ktorého bolo zapletených mnoho ľudí a jeho náležité spracovanie si vyžaduje ruku skúseného režiséra. Scorsese pristúpil k príbehu svedomito a poňal ho vcelku veľmi prehľadne. No už i tak spoznávame niektoré, relatívne dôležité postavy, bez možnosti hlbšej sondy ich charakteru. Film má svoje nesporné kvality. Dramaturgiu hudby, úchvatnú výpravu, úderné dialógy, niekoľko nádherných, až ikonických záberov. V neposlednom rade špičkové herectvo, no som nesmierne rada, že hlavnú hereckú trojku dotvára okrem Leonarda DiCapria a Roberta De Nira ženská predstaviteľka stvárňujúca Mollie Burkhart. Dostáva sa jej pomerne veľký priestor a to je dôležité, pretože toto je v prvom rade príbeh o indiánskom kmeni, na ktorom bola napáchaná veľká krutosť. Herectvo Lily Gladstone je dokonale prirodzené, postavené na minimalizme a vyžarovaní vnútornej sily ženy, ktorá nakoniec aj tak končí zlomená. To, že páni hrajúci dvoch dokonalých antihrdinov odvádzajú poctivú prácu asi nikoho príliš neprekvapí. Je vidieť, že absolvovali s členmi komunity Osageov niekoľko stretnutí a na svoje náročné role sa svedomito pripravovali. Lenže teraz napíšem jednu vec a viem, že asi málokto bude súhlasiť, no v tomto prípade ma ich známe hollywoodske tváre miestami vytrhávali z príbehu a z inak veľmi autenticky vystavaného prostredia. Napriek tomu, že ide o nesmierne silný a tragický príbeh plný korupcie, chamtivosti, zverstva a na druhej strane žiaľu, strachu a obetí, filmové spracovanie ma dokázalo emočne strhnúť iba chvíľami. Pomalý vývoj často pôsobil chladným dojmom a aspoň miestami by som uvítala väčšiu dynamiku. V každom prípade ide bez debaty o kvalitný titul, ktorý sa oplatí vidieť a to samozrejme na veľkom plátne.

Britsko-grécka dráma Ako mať sex sa spočiatku javí ako niekoľkodňová, neónmi prežiarená, tínedžerská jazda, ktorá snáď ani nemá tendenciu vyvinúť sa v niečo hlbšie. Ale pozor, veľký omyl. Okrem silne autentického herectva je tento debut výnimočný tým, ako s vysokou citlivosťou zachytáva krehkosť dospievajúceho človeka, nespoľahlivosť teen vzťahov a súčasne bolestivú skúsenosť a sklamanie mladého dievčaťa, ktoré zisťuje, že medzi jej vytúženou predstavou a realitou zažitou počas svojej prvej sexuálnej skúsenosti, bola veľká odchýlka.

Točiť sociálne drámy chce veľkú odvahu, pretože sa dotýkajú pálčivých spoločenských tém, ktoré vždy dokonale polarizujú. 87-ročný Ken Loach tú odvahu stále má a odo mňa má za ňu obrovský obdiv. Hoci je jeho najnovší film príbehovo predvídateľný, rozcítil ma až príliš rýchlo. Pretože to nie je filmový príbeh, je to realita našej spoločnosti. A verte mi, že sa zapotíte, kým sa pod tými vrstvami ťažoby prederiete k akej-takej nádeji, ku ktorej to tento dvojnásobný držiteľ Zlatej palmy, koniec koncov smeruje. | Videné na Be2Can 2023.

Disco Boy spája na prvý pohľad nespojiteľné prostredia, jeho sila tkvie práve v kontrastoch. Na pozadí skutočných bojov ničí legionára Alexeja najmä vojna, ktorú vedie s vlastným vnútrom. Výborná kamera zachytáva podmanivý hypnotický vizuál, ktorý je v dokonalej súhre s elektronickou disco hudbou. Jedná sa najmä o pocitovku vnárajúcu diváka do transu, v ktorom je všetko so všetkým prepojené. | Videné na Be2Can 2023.

Krásna atmosferická detektívka. Druhá polovica možno až tak neprekvapí, ale stále tu máme výborné herecké obsadenie, hrátky s divákom, skvelé budovanie nepríjemna, kreatívnu kameru a prestrihy a fakt, že ide o debut (!) Granta Singera, ktorý točí videoklipy pre Lorde či Weeknda. No a Benicio Del Toro je démonický Boh, ktorý ma hypnotizoval od začiatku do konca a relatívne dlhá minutáž, ktorej som sa spočiatku bála, v jeho prítomnosti ubehla ako nič.

Typický Anderson. Akurát si už nie som celkom istá, či to možno vnímať čisto ako pochvalu. Wes už iba akosi vykráda sám seba a prestáva prekvapovať. Vizuálne opäť vypiplané, príbeh bol milý, ale napriek tomu, že mal iba 39 minút, cítila som ich. Na jeho animovaný svet (Psí ostrov, Fantastic Mr. Fox) však stále nedám dopustiť.

Filmársky bravúrne vystavaných 10 epizód. Bez váhania možno povedať, že druhá séria The Bear patrí k tohtoročným seriálovým vrcholom a kvalitatívne predčila aj tú prvú. Hoci má menej agresívne a vypäté tempo, v šiestej hodinovej epizóde vám adrenalín opäť slušne vyskočí. Pretože vieme ako občas vedia dopadnúť rodinné večere... Pokračovanie prináša krásny posun postáv a ich vzájomných vzťahov. Hosťujúce herečky ako Olivia Colman a Jamie Lee Curtis sú neuveriteľné a ja očakávam pre tento seriál veľa cien. Výborná dynamika, výber hudby a samotných hercov, ktorým sa životný smútok ich postáv skutočne odráža v pohľade. Režisérsky tentokrát prispel aj Ramy Youssef a z výsledku som proste nadčená. Must see!

Vrcholový dokument o vrcholovej gastronómii. Najlepší svetoví šéfkuchári vo svojich osobných spovediach roprávajú o tom ako zasvätili celý svoj život toxickému a zničujúcemu prostrediu, pretože pre nich súčasne predstavuje najsilnejší duševný pohon. Rozprávajú o obetách, ktoré si to vypýtalo. O tom, čím sa inšpirovali pri tvorbe menu, ktorého základ tkvie v pochopení hodnôt darov prírody a ich symbiózy. Tento dokument je o bezhraničnej kreativite, odovzdanosti a obnaženosti. Pretože títo šéfkuchári servírujú svojim hosťom doslova kúsok seba. Svoj talent, svoje korene, sny, aj životné boliestky. Jeden zo vzácnych netflixových pokladov, s hlbokým presahom a s fantastickým soundtrackom, ktorý tie vizuálne pôžitky iba umocňuje.

Výnimočný film vás nenechá spať. Obsadí vašu myseľ spôsobom, že sa poriadne nedokážete sústrediť na nič iné, iba sa stále opakovane vraciate k príbehu. Obzvlášť, ak ten príbeh napísala história. A bez ohľadu na to, či s tým súhlasíte, malý vzorec vo vašom vnútri prepíše. Oppenheimer bol jedným z najočakávanejších filmov roka pre mnohých. Neviem, či ním bol aj pre mňa, Tenet mi úplne nesadol. No z toho, čo som videla včera, som rozochvená doteraz. Bol to jeden z tých vzácnych kino zážitkov, ktorý príde možno raz za rok, no keď príde, je to hotová explózia. Explózia vyvolaná audiovizuálnou bombou. Hoyte van Hoytema robí už svoje štandardné zázraky, hudba Ludwiga Göranssona je intenzívna, bolestivá, krásne dopĺňajúca mnohé scénky. Cillian Murphy počas stoosemdesiatich minút prakticky nemizne z obrazovky a ja som mu verila každý jeden obraz. Okrem desiatok ďalších veľkých hviezd poteší prítomnosť aj Bennyho Safdieho či Caseyho Afflecka. Oppenheimer je nesmierne silným, a vzhľadom na svoje posolstvo, aj veľmi dôležitým príbehom, ktorý má dojímal ako po filmovej, tak aj obsahovej stránke. Je to informačne nabitá dialógovka, ktorá nenechá vydýchnuť. Christopher Nolan počíta s pozorným divákom, predostiera mu tri časové roviny príbehu, ale robí to veľmi zrozumiteľným spôsobom. Rovnako ako pristupuje k podsúvaniu faktov a historických detailov. S trojhodinovou minutážou si starosti naozaj nerobte. Napriek tomu, že tu prakticky absentujú akčné scény, dej krásne odsýpa a áno, keď sa odrazu schyľuje k spusteniu testu Trinity, kino obsadí absolútne ticho a vnímate iba zbesilý tlkot vášho srdca. Nolan jednoducho vie ako budovať atmosféru. Čakala som, že k tejto scéne pristúpi iným spôsobom, no ten, ktorý zvolil, bol ešte dokonalejší. Skutočne som si nemyslela, že práve na filme o zostrojení prvej atómovej bomby budem vnímať také silné dojatie. A súčasne pokoru, ľútosť, vinu a všetky tie rozporuplné pocity, ktorými si prechádzal aj samotný Oppenheimer. Išlo o najväčšiu ruletu v dejinách histórie a niekto za jej následky, a dopad na budúcnosť sveta, musel zodpovedať. Pretože, ak aj bude výsledok „úspešný“ , reťazová reakcia je navždy spustená...