Anderton

Príbeh Lízy a jej saxofónu nemôže patriť medzi moje najobľúbenejšie, ale vďaka fórom typu Nedova klimatizácia u Homera mi nedovolí ísť pod plný počet. A ono je to nakoniec aj dojemné, bez akejkoľvek irónie. Zase ale tvorcovia robia z Barta kazisveta, ešte šťastie, že Simpsonovci majú stále po ruke 200 eur, asi jediná suma, ktorú kedy našporili. I keď dal tuším Homer Bartovi tisícku v časti o pôvode Itchyho a Scratchyho, ak ma pamäť neklame.

Klasická prácička dvojice Tallo-Lettrich. Jedna a možno viac vrážd, niekoľko podozrivých, pretože každý má nejaké to maslo na hlave, mal motív a keď má mať niekto zranenie na ruke, tak zhodou okolností ich musí byť viac, aby bol divák v napätí. Občas padne aj nejaký ten výstrel, aby nešlo len o bežnú konverzačku. A ústredné vyšetrovacie duo musí byť odlišné, aby bol nejaký ten humor. To všetko beriem ako konštatovanie, nie ako kritiku. Spôsob dopadnutia vraha bol vo svojej dobe asi neopozeraný, len tá motivácia dotyčného mi prišla trochu pritiahnutá za vlasy, ale možno by som bol z toho na jeho mieste podobne na nervy a jednal skratkovito.

Nakrútiť viac menej voľný remake Denníka vidieckeho farára, zasadiť ho do dnešnej doby a do hlavnej úlohy dať hollywoodskeho fešáka znie ako autorská sebevražda, už len z tohto pohľadu je film veľkým Schraderovým víťazstvom. V stále komplikovanejšej dobe nie je vôbec jednoduché na ňu aplikovať riadky Biblie a už vôbec nie hľadať v starých textoch odpovede. Z tohto pohľadu je nutné oceniť skvelý distribučný názov. Potom niet divu, že si ako duchovný začnete písať denník. A jete a pijete zhruba to, čo váš predchodca vo francúzskom filme. Nezblázniť sa je v podstate zázrak a Ernst zrovna ako vyrovnaný chlapík nepôsobí. Ťažký, ale zároveň bez problémov sledovateľný film patrí medzi to najartovejšie, čo americká produkcia v posledných rokoch ponúkla, i keď ide o koprodukciu.

A je to tu zase, do Homera sa po čase zaľúbila ďalšia kočka, až človek neverí vlastným očiam. Ale my dobre vieme ako to celé skončí, až si občas prajem, aby nás čakalo prekvapenie a nejaké epizódy by sa zaoberali tým, že Homer rodinu opustil a presťahoval sa... do inej postele. Zopár skvelých fórov drží pomerne nesúrodú epizódu nad vodou a mne najmä o tie fóry ide. No a ako bonus sa dozvieme, ako Leonardo DiCaprio vníma svoje filmové postavy.

Pre mňa zatiaľ najlepšia sezóna, kde som nedal všetkým epizódam plný počet asi iba zo snobstva. Niektoré diely sú na sto percent dokonalé a patria k tomu najlepšiemu, čo kedy aký seriál ponúkol, nielen Simpsonovci. Vybrať to najlepšie je pri tak nabúchanej sérii ešte ťažšie než minule. Ale máme tu Zúriaceho býka, Akty S, Poochieho, Osemnásty dodatok ústavy, Hurikána Neda... a vlastne úplne všetko.

G.I. Líza ma nebavila už tak ako kedysi, ani neviem, čím to je. Samozrejme som jej pri záverečnej skúške držal palce rovnako ako Bart. Ten si z výcviku zobral toho možno ešte viac než rodičia dúfali, ale nabudúce bude zase všetko v normále. Najviac pobavila piata, zdanlivo nepresne namierená Bartova rana. Ale kdeže, chalan to mal dokonale premyslené. To keď uvidíte na ulici Lízu so samopalom, tak sa jej radšej vyhnite.

Škoda posledného skeču, kazí inak výborný dojem predchádzajúcich dvoch "spin offov". Niežeby z náčelníka Wigguma bolo vyťažené maximum, ale jeho sériu by som si dal na jeden záťah. Skeč s Abrahamom ako posmrtnom testeru lásky je dokonalý sitcom, až si človek povie, prečo nakoniec na volanie fanúšikov nevznikol, ako napríklad Machete. No a na záver poteší malý mimozemšťan, ktorého vidí len Homer, s ním by mohla byť v devine sranda, ako naznačuje Troy McClur.

Takto krutí neboli tvorcovia snáď ešte k žiadnej postave, i keď epizóda Abrahama s jeho močovým mechúrom je tvrdou konkurenciou. No a pravdupovediac takto úprimní k tvrdej životnej realite asi tiež ešte nikdy neboli. Žeby Homerom vážne patril svet? Ale v niečom sa "Grajmy" mýlil, toto by sa mohlo stať všade na svete, nielen v Amerike, špeciálne určite v istých dvoch krajinách niekde v Strednej Európe...

Reklama s Mr. Leskom je jedna zo scén, pri ktorých som sa musel smiať nahlas, čoho v podstate ani pri najlepších fóroch nie som schopný. No a ide o vedľajšiu dejovú líniu, ktorá je dokonca lepšia než tá hlavná. V nej ani tak nejde o Margieninu novú "brigádu", ako o chudáka Flandersa, ktorého vám bude ľúto snáď ešte viac ako keď sa mu zrútil dom.

Námet filmu znie tak, že si človek nevie presne predstaviť, o čom celý film bude. A presne tak sa aj stalo, všetko je vám odkrývané behom deja pomerne prekvapivým spôsobom a tým pádom sa aj hlavná myšlienka dostáva na svetlo sveta postupne. Nie je to kritika kresťanstva, cirkvi či náboženstva vo všeobecnosti, je to intímnejší pohľad do duší ľudí, ktorí si prešli traumatizujúcou udalosťou (aj "návštevník", aj miestni) a lepšie je pre nich si niečo nahovárať ako čeliť skutočnej, veľmi nepríjemnej pravde. Kto by čakal nejaké veľké precitnutia a priznanie si vlastného omylu, nech sa poobzerá po niečom mainstreamovejšom. Miernu výtku mám voči istej snahe Corpus Christi pôsobiť vizuálne ako "klasický" festivalový film na úkor auterizmu. Ale možno sa mýlim. Istú spojitosť (kolektívna trauma, malomesto, temnejšia atmosféra) vidím s Egoyanovými Svetlými zajtrajškami.