Gorehound

Veľmi zábavný, pohodový dobrodružný film, ozdobený páru gore scénami. Vyrovnať sa gigantom kanibalských filmov ako Cannibal Holocaust alebo Cannibal Ferox tu pravdepodobne ani nebol úmysel, celý film je pojatý v o dosť odľahčenejšom duchu a kanibalovia tu nehrajú hlavnú úlohu. Pekná príroda, sympatický herci a kočky herečky, páru hlášok od hlavného hrdinu, troška gore a navrch talianska 80s atmosféra - o to tu ide, a ja osobne som sa bavil od začiatku do konca.

Pohodová "bondovka" (bez Bonda) o vzácnom kameni, meniacom kov na zlato, o ktorý majú záujem najmä rôzni zločinci. Film, ktorý sa bude páčiť predovšetkým fanúšikom Jessa Franca, hraje tu typická 70s hudba známa z filmov Vampyros Lesbos či She Killed In Ecstasy, samozrejme nechýbajú fotogenické lokácie a Miranda Soledad v hlavnej úlohe tajnej agentky, maskujúcej sa ako tanečnica v nočnom klube. Poteší samotný Jess Franco ako taliansky tajný agent, či Horst "Derrick" Tappert v zápornej úlohe.

Mám ten film rád, má tu pravú taliansku oldschoolovú atmosféru, podporenú gore efektami majstra Giannetta De Rossiho. Jeden z mojich najobľúbenejších zvieracích horrorov vůbec.

Komentár k PELTS od Daria Argenta. Je to slušný gorefest, ktorý dokáže i prekvapiť, trošku mi tam však chýba Argentov výraznejší rukopis. V rámci TV produkcie je to však nedostižné dielko, ktoré počas svojej krátkej stopáže dotiahlo veci do extrému a do relatívne podareného, logického konca. Chutná jednohubka od jedného z kráľov horroru.

Tvorcovia sa snažili pracovať hlavne s atmosférou a napätím, čo sa im vcelku podarilo, rovnako ako zakryť malý rozpočet solídnym zpracovaním. Film pekne vtiahne diváka do deja i do krásneho jesenného lesa, kde sa odohráva, za doprovodu peknej hudby, nikam sa neponáhľa, nechýba klasický príbeh pri táboráku i relatívne originálny a nečakaný zvrat. V závere sa divák dočká i prekvapenia, na druhej strane by to chcelo ešte viac a poriadne pritlačiť na pilu a pridať na hutnosti, čo je asi najpodstatnejšia výtka. I tak je to ale slušný jemný nadpriemer.

Atmosférou mi celý film pripomínal taliansku školu typu Zombi 2, čo rozhodne nie je na škodu, len zombies nahradili pomerne originálne múmie. Každopádne je to pre mňa hlboko nostalgická záležitosť, pretože je to jeden z prvých horrorov, ktoré som vôbec videl, vtedy samozrejme ešte v x-krát prehratej kópii s jednohlasným dabingom. A po rokoch môžem z kľudom povedať, že ten film je tak trošku nedocenený. Má všetko - nádherné egyptské prostredie, pekné herečky, klasické gore ako keby vypadlo z už spomínanej talianskej školy a rozhodne aj horrorovú atmosféru a pekne gradované napätie. Múmie vstávajúce z piesčitých dún sú nadherne zimomriavkové, rovnako aj svadobná hostina v závere sú scény, na ktoré sa nezabúda. Rovnako ako na celý film. Pre mňa znovuobjavená klasika a jeden z najobľúbenejších horrorov vôbec.

Priemerný, veľmi, veľmi nízkorozpočtový horror o tajomných bytostiach, žijúcich v lese, nazývaných Lonely ones. Bytosti poľujú na ľudi a živia sa ich mäsom. A ako to tak býva do všetkého sa pripletie skupinka mladých ľudí tráviaca voľný čas na chate v lesoch. Bohužiaľ vcelku podarená atmosféra s tajomnou hudbou zápasí s pokusom trochu ozvláštniť celý koncept o poľudštenie tajomých bytostí. Gore sa tu nájde, ale kľudne by ho filmu prospelo aj viac, záverečná pointa ťahá film opäť o čosi hore.

Pomerne štandartne natočený slasher, ktorý neurazí, ale ani nenadchne. Prostredie tábora má svoju atmosféru, ale kľudne mohlo byť aj fotogenickejšie, herečky sú kočky, ale chýba tomu to srdce zo strany tvorcov. Rovnako aj gore a záverečné odmaskovanie ničím neprekvapí. Štandard, akých sme už videli mnoho.

Jeden z najlepších 80s slasherov, ktorý si číslicu 4 v názve vôbec nevšíma a nedochádza mu dych, práve naopak. Úžasná jesenná halloweenska atmosféra, skvelé naháňačky a perfektná Danielle Harris v hlavnej úlohe, ako jedna z naj detských herečiek v horrorovom filme vôbec. Čerešňou na torte je tu mrazivý záver. Jednoducho ak máte 80s horrory pod kožou, tento vás nesklame.

Pamätáte sa ešte na VHS od Davay? Takže k tejto nostalgickej VHSkovej atmosfére treba filmu k dobru prirátať i atmosféru talianskych gore horrorov z prelomu70s/80s, ku ktorej sám Lenzi svojimi filmami EATEN ALIVE, NIGHTMARE CITY a CANNIBAL FEROX významne prispel. Spôsobujú to najmä lokácie preslneného Ria, opradeného poverami a čiernou mágiou, a gore efekty zo starej školy. Okrem toho i starý dom v brazilských horách má svoju atmosféru, zombie otroci vyzerajú štýlovo a príbeh má niečo do seba. Spracovanie je trošku skromnejšie ako u spomenutých kultov, ale i tak sa jedná o dobrý neskorší príspevok do talianskej pokladnice.