Gorehound

Kanibalizmus ako vírus prenášajúci sa z človeka na človeka je pomerne originálny nápad, rovnako ako preniesť ho do ulíc, pritom to ale má ten správny horrorový drive. Film je natočený pevnou rukou, pričom neprídeme aj o nejaké tie lahôdkové zábery, presvedčivý výkon tu podali ako klasik John Saxon tak aj taliansky veterán Giovanni Lombardo Radice. Všetko príjemne plynie v pomerne svižnom tempe, veľký dôraz je kladený aj na akčnejšiu zložku filmu. O gore samozrejme neprídeme, mnoho scén je vyložene z kategórie nezabudnuteľných. Záver v kanáloch je pomerne klaustrofobický a dusivý a nesmiem zabudnúť ani na záverečnu čerešňu na torte - posledné zábery a pekne nejednoznačný a atmosfericko zimomriavkový koniec.

Tak tento film sa dostal k atmosfére starých kempových slasherov asi najbližšie. Je tu nádherná príroda mainských lesov, veľa vynaliezavých old school vrážd, pomerne zaujímavý dej a herci nie sú na low - budgetovú produkciu najhorší. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa príbeh na konci až príliš zamotal do vlastných osídiel, ale to je len taká drobnosť na perfektnej pocte 80´s slasherom. Nová klasika sama o sebe, ktorú mám naozaj veľmi rád.

Jeden zo zásadných giallo filmov. Delikátne pomalý dej, zasadený do okolia Temže, starobylej katolíckej školy pre dievčatá i krásneho anglického vidieka, skvelé spracovanie a fantastická hudba Enia Morriconeho, rovnako ako perfektný príbeh, to sú hlavné tromfy tohto klasického zástupcu giallo žánru. Vrahovo tajomstvo je rovnomerne rozložené počas celého deja, a záver všetko nádherne rozvinie, zasadí, vysvetlí a doplní. Za kamerou stál začínajúci Joe D´Amato ( tu pod svojim vlastným menom Aristide Massaccesi ) a rozhodne odviedol skvelú prácu a sugestívnu roličku Solange si zahrala Camille Keaton, pozdejšie známa z kultového exploitation I SPIT ON YOU GRAVE. Každé ďalšie pozretie tohto filmu len obohatí vaše dojmy a zanechá vo vás skvelý pocit, ako sa to darí len tím najlepším snímkom.

Geniálna záležitosť, umne kombinujúca giallo a vtedy ešte v podstate neexistujúci slasher žáner. Je to asi najkrvavejší Bavov film, v niektorých gore scénach vidno inšpiráciu pre pozdejšiu sériu Friday the 13th a mnoho iných slasherov. A to spracovanie - nádhera ! Kamera je čosi, čo sa musí vidieť, práca so svetlom, tieňom a farbami je jednoducho neprekonateľná, rovnako ako nenapodobiteľná atmosféra. Scénaristicky tu už vidno obrovský potenciál Dardana Sacchettiho a keď už si myslíte, že vás nemôže nič prekvapiť, príde bizarný koniec. Ak naozaj chcete ísť ku koreňom a hovoríte si fanúšik talianskeho horroru, tento film nesmiete minúť.

Divácky pomerne náročný, posledný film Maria Bavu. Príbeh začína vcelku nenápadne, len postupne sa začína diať čosi zvláštne, čosi, čo prerastie až do vcelku krvavého, nepredvídateľného finále. Nie je to film pre každého, soundtrack je miestami až kakofonický a Bava to divákovy nijak neuľahčuje, veľký dôraz je kladený na symboliku a nikdy nie je jasné, čo sú predstavy a čo skutočnosť. Technické spracovanie je samozrejme na úrovni, pri takomto psychologicky ladenom horrore by to samozrejme inak ani nešlo, a popri všadeprítomnej psychedelike je príbeh skvelý a dáva zmysel, aj keď sa dá vysvetliť viacerími spôsobmi. Daria Nicolodi tu podala jeden z najlepších hereckých výkonov svojej kariéry. Dospelá, nezabudnuteľná klasika.

Pokračovanie, ktoré razantne zmenilo tón a pridalo odkazy na kultové klasiky. Humor je určený hlavne horrorovým fanúšikom, prostredie je opäť nádherné a Pamela Springsteen je jednoducho nezabudnuteľná. Vraždy ešte pridali na vynaliezavosti ( a stali sa jednou z vecí, prečo film získal kultový status ) a okrem parádnej metalovej pecky a klasickej filmovej hudby sa tu predstavil i nesmrteľný Happy camper song. Kult !

Ďalšia z mojich srdcoviek, tentokrát s trošku pomalšou atmosférou, ale prepracovaným príbehom a samozrejme nezabudnuteľnou záverečnou pointou. Nechýba tá neopakovateľná 80´s atmosféra a vynaliezavé vraždy, samozrejme sa to všetko odohráva v krásnom lesnom prostredí. Vždy si tento film rád pozriem znovu.

Možno so mnou nebude každý súhlasiť, ale Mother´s Day je napínavá i krvavá "disturbing" záležitosť kdesi medzi slasherom a exploitation. Takú tu naozajstnú horrorovú atmosféru filmov z počiatku osemdesiatych rokov len tak nenavodíte, výborná a v tomto type filmov nečakaná je i pomsta v závere, a geniálna je i úplne záverečná pointa. Pre mňa jeden zo zásadných horrorov.

Skvelé béčko s hudbou Harryho Manfrediniho, ktorá VEĽMI pripomína Friday the 13th. Malé mestečko a deti, rozovierajúce svoju smrtiacu náruč. Pravda, má to svoje chybičky, ale je to nostalgická jazda s nádhernou atmosférou ranných 80´s. Už kvôli tomu si zaslúži čestné miesto medzi mojimi obľúbenými béčkami.

Jedno z najlepších diel Jeanna Rollina, ladené do snovej, posmutnelej atmosféry, s pomerne originálnym pohľadom na vampírizmus. Na Brigitte Lahaie s kosou sa nezabúda, naozaj jeden z najlepších svojských eurohorrorov zo sedemdesiatych rokov, ktorému sa atmosférou vyrovnajú snáď len najlepšie filmy Jessa Franca (FEMALE VAMPIRE, A VIRGIN AMONG THE LIVING DEAD ap.). Eurokult!