gulista

Čakáme pomerne dlho, kým sa príbeh začne usmerňovať a naberať spád, avšak postavy, ktoré sa tu objavia, tvoria jeho dôležitú súčasť. Hoci film pôsobí jemne zastaralo, zaujímavo spája sexuálne vypätie s budovaním atmosféry. Navyše náznaková scéna z galérie a samotné konfrontačné finále posúvajú tento triler do vcelku obstojných žánrových vôd. Škoda len, že záver možno odhaliť o niečo skôr, než by bolo vhodné, a záverečných päť minút pokojne vystrihnúť. 75%

Človek, metla, štyri steny, žiadny východ, iba príliš veľa čiernych stôp a snaha o ich dokonalé vyčistenie. Začína boj životnej dokonalosti s prekrývajúcim neporiadkom v ňom spolu s každým ďalším krokom, kde sa menované objekty postupne menia spolu s protagonistovým uchopením. K videniu tu. 70%

Fury Road (a názov naozaj neklamal) predstavoval na poli akčného žánru absolútny unikát, ktorý prišiel ako blesk z jasného neba. A hlavne mal Maxa... Tentokrát z toho už nesála tá dokonalá precíznosť, ktorá tak ohúrila takmer pred desiatimi rokmi, no napriek tomu je toto pokračovanie stále viac než dôstojné. Furiosa je rovnako ako jej predchodca neskutočne plynulou a veľmi svojskou jazdou plnou neopozeraných nápadov a absurdných detailov, kde snáď ani nenájdete hluché miesto. Oba diely majú pre seba charakteristicky nepoľavujúce tempo, no tentokrát sa nám dostane oveľa širšiemu informatívnemu náhľadu na samotný svet. Ten je tu stále už klasicky zaplnený deštrukciou, pieskom, a motormi, zďaleka ale nedosahuje svojho predchodcu, komplexne vystavaného a diváka oveľa viac v nejednoznačnosti ponechávajúceho, zostávajúci však ale sympaticky verný a v jadre rozvíjajúci hlavne témy o súperení po lepšom zajtrajšku, o odplate, vyrovnávaní sa, no predovšetkým o hľadaní pochopenia a nádaje vo svete drsnom natoľko, že vám už nikto len tak nepodá ani pohár vody. Výhradne z pohľadu už vtedy vynikajúcej (od slovesa vynikať) Furiosy. 80%

Seriózna čiernobiela detektívka, s plynule bežiacim neuhýbajúcim dejom, všetkú pozornosť na seba strhujúcim vyšetrovateľom, zaujímavo kombinujúca prostredie a meniace sa motívy, navyše šikovne zaplnená možnými podozrivými postavami, a v neposlednom rade skvelo nasnímaná, do detailov premyslená, s chytrým dychberúcim finále, ktorá má sama o sebe stále aj po viac ako pol storočí potenciál zaujať aj moderného diváka. Teda aspoň myslím... 85%

Vo výsledku nesmierne originálne spracovaná žánrovka, ktorá sa vo svojom priebehu dostáva k absolútne rýdzej podstate vytesňujúc všetko ostatné, kde sa v samom závere ocitnete v náručí nádherne osvetľujúcej temnoty. It's dark now. But they feel each others' breath. And they know all they need to know. 75%

Predom napíšem, že čím menej divák pred filmom vie, tým lepšie. Tma. Nič nevidieť, iba počuť zvuky... Na začiatku mi prišlo zvláštne, prečo si Glazer vybral za námet svojho ďalšieho filmu práve vojnu. Tento pocit však trval až/len do momentu samotného sledovania, kde po úvodnom oboznámení sa s postavami, začína pomalý prepad do útrob ľudskosti. Ide teda o ďaleko širší rozmer ako ten historický. Pred divákom sa nenápadne vyobrazuje ľahostajnosť, až nevšímavosť, ktorá môže, a často aj má parametre skazy. Človek sa mnohokrát nachádza vo svojom vymedzenom priestore, pestujúc si svoj uhladený život s nezáujmom o ten zvyšok... The Zone of Interest predstavuje jedinečné, stiesňujúce, a zarezávajúce sa zobrazenie zla z druhej strany skrz podprahovosť a to, čo sa deje v pozadí. Zlo sa postupne stáva štandardom. To všetko geniálne podtrhuje kamera a hudba. Zvuková stránka tu naviac tvorí samostatnú jednotku, kde sa scény ktoré vidíte kontrastne bijú s tým, čo počujete. Nie je teda dôležité čo, ale ako to natočíte. K bezchybnosti čo to chýba, Glazer ma ale opäť dostal a už pár dní rezonuje. 90%

Priamočiary mix rôznych subžánrov ako home invasion, survival horor a predovšetkým slasher, ktoré tomu dodávajú vcelku stráviteľný, nenudiaci, ba až napínavý náboj. Hlavný motív jemne pritiahnutý za vlasy, po odhalení záporných postáv trochu opadne napätie, no napriek tomu z toho srší nie tak dávna dobová paranoja. 55%

Lanthimosov ďalší zárez do područia ľudského spektra zaužívanosti a rolovej zakotvenosti. Tentokrát možno viac divácky, ale stále dostatočne jatriaci. Pritom v jadre ide o výnimočnú a svojskú odyseu za hľadaním autonómie a návrat k akceptovaniu svojho starého ja v štýle pochmúrneho frankensteinovského zrodu spolu s farebným svetom dobrodružstva Alice v krajine zázrakov. 80%

Je neuveriteľné, že tento snímok bude mať aktuálne sto rokov, a aj napriek prvotnému znechuteniu to dokázalo pobaviť a stíšiť inak hlučnú triedu. Dĺžkou absolútne ideálne, vizuálne inovatívne a herecky baviace. Na konci sa prebudíte z jednoduchosti a uvedomíte si, že ako ľudia neustále preberáme to videné od ostatných. 85%

Stačí akceptovať tú obrovskú dávku bizarnosti, nechať sa pohltiť nadnesenosťou jednotlivých scén, a bez problémov ustáť aj prosté až triviálne postavičky, a možno vám Leprikón doručí ďaleko viac vtipných momentov, než vyleštených topánok. 60%