BigDeal

Prvá séria (100%): "You can´t allways get what you want"... asi tak by sa dal zhrnúť tento vynikajúci seriál s postavou hláškujúceho, nadávajúceho a znechuteného (životom) Hanka Moodyho, ktorý perfektne sadol Duchovnemu. Celý čas vidíme ako sa Hankovi nič nedarí a on sa postupne aj prestane snažiť, pričom sa len prizerá ako ho zabíja ten posraný život. Našťastie sú jeho prehry nesmierne vtipné a tak nám môže privodiť depresiu i výbuch smiechu (alebo prinajmenšom aspoň úsmev) naraz. Celá séria bola skvele ukončená (...but if you try somethime, you might find- you get what you need), preto dúfam že ďalšia nebude, aj keď ma láka vidieť čo sa stalo potom... Druhej série (90%) sme sa nakoniec dočkali a nie je to vôbec zlé. Je pravda, že už neprináša toľkú depresiu (viac sa stavia na humore), nesústreďuje sa na pády Hanka, ale Charlieho (a jeho ženy), no prináša aj niečo nové- postavu Lewa Ashbyho, hudobníka, o ktorom má Hank písať životopis. A je to práve jeho bohémsky štýl života, ktorý vracia Californication tú správnu atmosféru prvej série. Preto aj keď mi prišiel koniec akoby odseknutý, stále je to na 5*. Len mi trochu začínajú vadiť tie "náhody", po ktorých Hank zostane sám v meste plnom pipiek (aby bolo o čom točiť). Tretia séria (95%) sa definitívne sústredila na komediálnu časť tým, že pripravila Hankovi (pre neho i pre divákov) lahodnú i pikantnú zápletku o troch ženách, ktorú musí celý čas riešiť. To ale rozhodne neznamená, že sa Californication zaradil k účelovým sitcomom, skôr naopak- každú časť sa čudujem, ako dokáže preskakovať z vážnych vecí na vtipné úplne prirodzene a dokáže priniesť smiech i slzy bez toho, aby preháňal. V dnešnej dobe seriálov je Hankov svet zrejme jediný úplne očistený od pátosu a všetkého klišé a najviac pripomína náš svet už len tým, že sa nebojí nahlas povedať to, čo si všetci aj tak myslia- bez cenzúry. Štvrtá séria (85%): Hank sa dostal do nového problému, stále chrlí hlášky, ale začína sa zdať, že postavy riešia stále tie isté osobné problémy.

Príjemný seriál s príjemnou retro atmosférou, príjemným prostredím, príjemným hrdinom a nepríjemným tlačením na pílu čo sa týka komických situácií. Vtipy sú robené akoby nasilu a potom sa to odzrkadľuje aj na postavách. Možno preto som mal miestami pocit, že autor sa dlho pozeral na kvalitný sitcom a chcel si spraviť vlastný, tak okopíroval niektoré prvky v rozprávaní.

Po dlhom čase originálna romantická komédia plná zaujímavých nápadov, ktorá celý čas nestráca švih, šikovne využíva viaceré časové roviny, zabaví a ponúka aj niečo na zamyslenie. K tomu ešte namakaný soundtrack (ktorý napriek tomu, že takmer každá druhá scéna je sled udalostí počas nejakej piesne, vôbec neprekáža) a hneď je to plné hodnotenie a chuť pozrieť si film znovu.

Do detailu krásne, realistické, príjemné...geniálny výber hudby.

Pokiaľ ide Cleveland svojou vlastnou cestou v štýle starých černošských sitcomov, odkazuje na ich kultúru a používa svoj humor, je to fajn. Horšie je, že sa stále nevie odpútať od Family Guya, snaží sa ho napodobňovať (nepochopiteľne) a preto bude stále braný len ako nejaký menší spin-off. Úplne najhoršie je, keď namiesto vtipov začne ponúkať len nevtipný záchodový humor typu: vyspal som sa s chlapom, teraz budem minútu vracať. Takže kvalita klesá a stúpa od 2* po 4*, bodaj by sa to časom zbavilo odpadových scén a ustálilo na tých štyroch.

Nemám slov. A zamýšľať sa nad tým, že je to len pohľad z jednej strany? No keď mi niekto na ulici dokope psa do krvi, tak sa asi tiež o pohľad z druhej strany nebudem zaujímať.

Neskutočné sklamanie. Katastrofické filmy mám síce rád, ale tu som len čakal kedy bude koniec, keďže mi to pripomínalo kvalitou nejaký televízny film; Žiadne herecké výkony, nevyužitý nápad, neskutočné množstvo logických chýb a to najhoršie- scenár, ktorý bol tak otrasný, až ma to miestami rozčuľovalo- či už pri nelogickom konaní postáv, debilnom rozuzlení, alebo smiešnych dialógov...fakt hrôza. Tak niečo zlé som už dávno nevidel. Od odpadu film zachránila "strašidelná babka" s jej domom, ktorá síce tiež nebola veľkou výhrou, ale vďaka nej je vo filme predsa len jedna scéna, v ktorej je aj napätie.

Parádna jazda a po dlhšej dobe konečne film, ktorý som si vychutnával od začiatku do konca. Mimoriadne sympatické postavy, zaujímavé nápady, drsný humor,...až si človek želá tam byť s nimi, na mieste, kde sa konečne niečo deje a vrcholom dňa nie je aktualizovaný status na Facebooku, ale jazda na húsenkovej dráhe počas ktorej zabíjate zombiekov. Dúfam, že dvojka pôjde do kín čo najskôr, ale zároveň nestratí na kvalite. P.S. Murrayovo cameo je najlepšie z tých, čo som vo filmoch doteraz videl.

O Charlie Brownovi som vždy len počul, alebo ho videl ako paródiu, no nikdy nie v podobe seriálu, či filmu. Toto je teda prvý príbeh o ňom, čo som mal česť vidieť a hneď musím povedať, že to bolo vynikajúce. V skutočnosti, je to jedna z mála amerických vianočných klasík, pri ktorej chápem prečo sa stala klasikou; jazz, melancholická atmosféra, Snoopy, humor, sneh,... Úplne zbožňujem spôsob akým sú nakreslené postavy a celkovú animáciu keď Charlieho ukazujú z profilu ako niekam kráča. Vianoce Charlie Browna určite nebudú u mňa chýbať aj o rok.

1. séria (90%): Veľmi "iný" seriál od ostatných a pritom taký podobný. Zo začiatku som sa síce bál, že pôjde o nejaký seriálový High School Musical, ale bolo to úplne zbytočné. Glee nie je proste len sladký cukríček; má sympatické (ale nie vyložene kladné) postavy, nebojí sa hovoriť aj o veciach deckám neprístupným,...no napriek tomu pôsobí optimisticky, verí v šťastné konce a dáva nádej v ťažkých chvíľach. Otravuje to? Absolútne nie! A to vďaka hudobným číslam, ktoré robia z každej 42 minútovej časti úplné guilty pleasure (aj keď si nie som istý, či to slovko "guilty" je namieste, keďže sa ani náhodou nejedná po formálnej stránke, hereckej, či scenáristickej, o nejaký brak). 2. séria (70%): Hudobne sa Glee stále darí, dej je na tom horšie. Deti stále dokola motajú o tom, kto je cool a kto nie a párikuje sa tu každý s každým. Aspoň línia okolo Kurta udržala moju pozornosť.