jhrasko

Každý správny filmový festival musí mať svoju najväčšiu bizarnosť. St.Tony vtipne pomenovaný Toník nemal (pre mňa) tento rok v KV konkurenciu. Podobne tak i hlavný predstaviteľ, ktorý i na náhodných okoloidúcich na uliciach KV posobil ako prízrak z inej planéty. Podobne bizarné nech je teda i moje hviezdičkovanie. P.S. Najhúfnejšie opúšťaný film festivalu (čo ma oprávňuje myslieť si, že som normálny - čítajúc si po sebe druhú vetu komentára). P.P.S. Najexkluzívnejšie použitie (a self zneužitie) motorovej píly v histórii.

Nepreafektovaný, vizuálne brilantný, kompozične novátorský, rozuzlením odvážny a nadčasovo inšpiratívny SKVOST, pri ktorého sledovaní som ani na sekundu nemohol uveriť, že bol natočený v roku 48 ! Resp. áno, na 3min., pri záverečnom (patetickom) prejave B.Lermontova. Odpúšťam. A je mi jasné, Martin, Baz, Miloš, Alan P. a ďalší, od koho ste sa učili. ZÁŽITOK.

Bez náznaku nadhľadu, ľahkosti, humoru, akejkoľvek rafinovanosti, až príliš doslovne a v závere doslova trápne - ak tento film niekto prirovnáva k Sex, lži a video, tak si trúfam napísať, že ku genialite SLV má asi tak ďaleko, ako ja ku genialite mojho strýčka Alfonsa.

Nadpriemerne napísaná, priemerne zrežírovaná, každopádne ale odzbrojujúco zahraná love story jednej krásky a jedného, no ako to napísať..kučeravého, zhrbeného, čaptavého čuda...áno, áno, sólo pre Famke a Jona..a ako by zaspievala Madonna - Nothing really matters, love is all we need, everything I give you, all comes back to me..

Bozaj ma v riť = Polib si prdel = VICTORIA BECKHAM MY ASS. Každému chutí inak, Anglánom najelegantnejšie. Všetko je ALE relatívne.

Čistočistá guilty pleasure. Titulná skladba I´m gonna be (500miles) od The Proclaimers je dokonalý štartér do ktoréhokoľvek dňa = http://www.youtube.com/watch?v=-oY5tSxv4oU. U should have a little faith in me => http://www.youtube.com/watch?v=Bk8JIMDSj8Q&feature=related.

Ako by povedali v kráľovstve: Jane Horrocks RULES. Alebo Jane Horrocks "one woman show" or she´s ABSOLUTELY FABULOUS. Kto by čakal, že si nenápadné káčatko ako ona ukradne celý film pre seba?! Predovšetkým berúc do úvahy fakt, akými pokladmi (treasures znie lepčie) - Brenda, Michael a Ewan - ju režisér obklopil, všetci traja jej ale len sekundujú. Vrátiac sa k tretej vete - ja áno (a rád), už ako Nicola v Life is sweet bola neodolateľne neznesiteľná. Brenda B.to tu hodne prehnala s tým akože herectvom.

Zúfalí muži robia zúfalé veci. Alias zúfalo "neerektívny" Daniel Auteuil v pokuse ukázať sa za veľkou mlákou, ktorý ale (žiaľ) nemohol dopadnúť pre jedného z najlepších French Guys horšie. Ne-uveriteľne ne-pravdepodobný, ne-vyrovnaný a zbytočnými líniami preplnený príbeh, ktorému verím asi tak, ako vo filme predvedenému - že misonárska poloha je jediná a tým pádom najlepšia. Podobne nudne naaranžované coïts, fucks, whatsoever som nevidel ani nepamätám. Nepochopený film.

Pominuteľnosť života, láska (ne)láskavá, v každodennosti, v rituáloch, ktoré sa zdajú nepatrné a pritom keď (už) nie sú, tak najviac chýbajú. Krása v smútku, smútok v kráse.

Pomalá a nezaujímavá prvá hodina, smerujúca odnikiaľ nikam (nowhere), ktorej akoby chýbala duša, sa v piatich minútach, v herecky krásnej scéne, obráti presne tak ako sa nám často mení život. Jednou vetou, spomienkou, dlho zbieranou bolesťou, po ktorej sa ale automaticky nedostaví katarzia (podobne ako v živote). A podobne ako v živote, nastúpi vytriezvenie a tupý pocit, kedy jeden nevie, čo ďalej. Všetko je relatívne - i Jack Nicholson (už) vie, že matka nie je nikdy istá. K.S.Thomas, A.Johnson, A.M.Duff (Mrs. McAvoy), very well done.