jhrasko

Paradox ! Nadpozemsky som očakával, pozemsky "prekvapený" som z kina odchádzal. Paralela s: Matrixom (nech som originálny), Batman begins a najmä so Shutter Islandom (nielen nijak zámerným výberom hlavného predstaviteľa). Snáď sa Leo po tohotoročnej filmovej expedícii do duše muža/samotára neožení - neodporúčam mu to. Čas ukáže!

Tak ako je oficiálny text distribútora v obsahu rýdzo slovenský, ľúbozvučný a čistý, taký je i film samotný (hoc extrémne smutný). "..ospalý letný deň, vo vzduchu visí dážď, nevädze belasé, očami dieťaťa stále sa dívam na ňu aj po čase.." Herecky presné a nepreexponované (čo oceňujem najviac). Námet i scenár sú z pera Petra Jaroša, autora (nielen) Tisícročnej včely.

S Bohom si nikto z nás nie je roveň..a ak sa chceme pýtať, Bohu sa smú klásť len tiché otázky...a ja by som sa pýtal, akurát neviem ticho...neviem...neviem...

Päť mníšok, jeden hollywoodský štramák, ktorý nosí gate prekliato vysoko (to chcelo Oscara za kostýmy), vyšinutá miestna samaritánka, sofistikované dieťa a k tomu asi prvý gay amerického filmu, ktorého inakosť scenárista povýšil na niečo hlboké a spásonosné. Mozaika je až príliš "farebná", aby sa autorom podarilo úspešne preniesť na diváka častú a prirodzenú bezútešnosť rehole mníšok (i iných Božích dcér a synov). Technicolor nie je všetko, resp. menej je niekedy viacej.

Ušľachtilo vybrnkávaná country nuda. Prečo mám pozerať na film len cez herecké výkony, ktoré, akokoľvek skvelé sú, nedokážu zakryť jedno autorské klišé za druhým ?! Americký sen je splnený, Jeff Bridges má Oscara a mne neostáva než napísať: Crazy & Sentimental Academy Members.

Slovenský herecký minimalizmus. Navyše obohatený krásnou hudbou Jiřího Stivína a Stanislava Boguniu. Letne vzletné.

Príbeh, ktorý sa vyrovná najdojímavejším spektáklom made in Hollywood. Brnká na (pre mňa) extrémne citlivú strunu a to pravidelne a s intenzitou všetkých akurátne použitých a akurátne učesaných kvílivých songov. Émócie sa ma dotkli len tak akoby a záverečná scéna, ktorá asi mala vyznieť katarzne, mi prišla smiešne trápna. Pán Vinterberg, moja otázka znie: Prečo? na čo? Komu?

Oči ako odraz duše, osudovosť ciest života, keď si dvaja idú oproti a napriek tomu sú si viac a viac vzdialení. Zmiatol ma názov, dlho som odolával, pritom ide o absolútny herecký koncert. A nie v slova význame, ako sa rado a často používa, nijak pejoratívne ani "akademicky". Štyri a pol a potrebujem to vidieť znova. P.S.Dabing nebol vobec tak otrasný, ako píše istý pán mxo, podľa mňa bol výnimočne dobrý a nijak neškodiaci. P.P.S. Nikdy som si nemyslel, že Marlon Brando má alter ego. Richard Harris ním ale je. A to je myslené ako najväčší kompliment. Áno, oči ako odraz duše.

Snímka, ktorá ťaží viac z naturelu ŠPAnielov, ich horkokrvnosti, temperamentu a rýchlej reči než z kvalít scenára tak vychváleného Geraldinou Chaplinovou. Je bizarná, chvíľami až zahanbujúco amatérska a v konečnom výsledku budí dojem výživnej, ale rýchlo zabudnuteľnej jednohubky. Opakovane sa mi tak potvrdilo, že vo Varoch a v rámci ich ozvien sa treba zamerať na mimosúťažné sekcie.

Nechutne úchylný film pohrávajúci sa s myšlienkou byť skvelou žánrovkou a vyrovnať sa atmosférou podobne ladeným Lynchovkám /k čomu odkazuje nielen použitá hudba/. Na rozdiel od nich mu ale chýba rafinovanosť, vyjasnenosť motívov /"...niečo mi hovorilo, že ju mám zabiť, ani neviem čo, asi som si to prečítal v nejakej knihe..."/ a herecká istota. Zostava Affleck Alba Hudson vzbudzovala zvedavosť, výsledkom je ale (očakávaná) hollywoodská nuda. Winterbottomov poriadny prešľap a DÚFAM i posledný mainstream. Mimochodom, sex ako vystrihnutý z katalógu Neckermann a Quelle, strana podprdy. P.S. Kde je (ako vždy výborný) Elias Koteas v rozuzlení príbehu ???