Aljak

Jáj, tak s takýmto paranormálnym konceptom by sa dalo hrať určite aj oveľa dlhšie ako len hodinu a pol. V tomto prípade to bolo naozaj príliš málo, aby sa potenciál celého skvelého námetu dokázal plnohodnotne rozvinúť. Ale rozhodne to bolo zaujímavé a pútavé, aj keď škoda, že časom to nabralo naozaj príliš rýchly spád, a človek si to potom nedokázal až tak celé užiť a uvedomovať si kto je kto, alebo kto je kde? Zaujímavá slučka s rozpoltenou realitou. Občas mi to prišlo ako súboje starovekých civilizácií, ktoré medzi sebou riešili taktiku ako byť o krok pred ostatnými. Len často už to došlo do okamihu, keď sa nevedelo ktorý krok už bol a ktorý ešte len bude. Naozaj fascinujúce, len škoda toho nerozvinutého potenciálu.

Dosť depresívna "rozprávka", teda ak sa to vôbec rozprávkou dalo nazvať. No rozhodne stojí za pozornosť. Hoci tento typ plastelínovej animácie nepatrí medzi moje obľúbené, v tomto prípade to výrazne zachránili aspoň pekné myšlienky a posolstvá zahrnuté v tomto príbehu nevšedného dlhoročného poštového priateľstva. Aj keď ten štýl ma až tak neoslovil, pretože množstvo tých monológov mi pripomínalo akúsi variáciu slávnej Amélie, avšak tam to pôsobilo naozaj prirodzene, zatiaľ čo tu mi to prišlo dosť silené a najmä pri charaktere celého príbehu mi to neprišlo zrovna moc ironicky vtipné, hoci sa ten pocit očividne snažili vyvolať. Ale na druhú stranu, aspoň to nebolo také tuctové a príbeh poukázal na reálne dôsledky samoty, depresie a ďalších množstvo javov, ktoré doslova hýbu dnešným svetom.

Ach, aká to škoda! Po scenáristickej stránke jasný nadpriemer. Tento príbeh mal všetko, čo by správna romantická dráma mala mať - a to predovšetkým dobré postavy, skvelú zápletku plnú tajomstiev a mnoho lží, ktoré boli hnacím motorom celého filmu. Aj keď mnoho tých akože humorných scén pôsobilo veľmi nútene, no najmä dialógy mali na míle ďaleko od prirodzenosti. Naozaj, toto doslova zničilo celkový potenciál inak skvelo vyzerajúceho filmu. No dobre, a ešte aj ten očakávaný koniec so smrteľnou dávkou klišé, to bolo naozaj za hranicou normálu. Takže podľa mňa ďalšie obrovské premrhanie potenciálu.

Spočiatku sa to javilo ako tuctový športový film s predvídateľnou zápletkou a schematickým dejom. Taká vlastne bola celá prvá polovica, no potom sa to otočilo na veľmi atraktívny a zaujímavý film. Aj keď to spelo ku koncu plného klišé, no napokon sa tak našťastie nestalo. Aj keď tých obratov a víťazstiev v posledných sekundách zápasov tu bolo na môj vkus až príliš (a to je niečo čo mi vadí na väčšine športových filmov). Ale aj tak mi ten celý team prišiel dosť nesympaticky, teda najmä svojim správaním a postojom. Ako keby bol basketbal to jediné na čom v živote záleží. No pekne týmto poukázali na množstvo profi športovcov, ktorí naozaj okrem svojho športového talentu nedokážu v podstate nijako inak zaujať. Takže predovšetkým z tohto pohľadu to bol nadpriemer, teda aspoň čo sa týka športových filmov. A to basketbal vôbec nemusím...

Ach, to by nebol Charlie Kaufman, aby nebolo všetko tak zložité. Veľmi náročné na orientáciu a pochopenie všetkých tých postáv a súvislostí medzi nimi. Ja osobne som sa v tom stratil, a to pomerne skoro. Osobne som nečakal až tak dezorientovaný príbeh, v ktorom sa určite skrýva viac ako sa mohlo zdať (len škoda, že som to akosi nedokázal plnohodnotne vnímať a pochopiť). Asi sa k tomu ešte niekedy vrátim, lebo možno mi kvôli tomu blúdeniu v deji uniklo vynikajúce "divadlo". Avšak aspoň pointa mi neunikla, teda aspoň dúfam, pretože pri takomto spletitom filme sa vždy vynárajú neustále pochybnosti ohľadom chápania.

Počiatočná a záverečná fáza filmu hrozná, ale inak zvyšok bol celkom dobrý a zaujímavý. Avšak to čo mi na tomto filme extrémne vadilo bola tá neustála snaha o to, aby mnoho dialógov a scén vyznelo nejakým spôsobom ako komédia, avšak v tomto prípade to bola kolosálna chyba, ktorá poškodila celý film. Už len preto, že príbeh by mohol mať za normálnych okolností dramatickú a vážnu atmosféru, keďže aj zápletka tomu viacmenej zodpovedala. Vince Vaughna mám rád, len mi občas ide fakt na nervy s tým jeho hereckým prejavom, aj keď za to často môžu tie role, do ktorých býva obsadzovaný. No a trochu mi v závere chýbala nejaká vsuvka, čo sa stalo medzi Nickom a Beth, resp. kam sa Beth vlastne potom pobrala.

Myšlienka super, no ten absurdný a prehnaný štýl to napokon celé spláchlo do obyčajného priemeru. A to je vlastne problém väčšiny teenage komédií, ktoré mávajú dobrý základ ale idiotský štýl spracovania. Pekne tu však bolo vykreslené to, že popularita sa získava naozaj náročne - no najmä na to, aby ju človek získal potrebuje byť plne excentrický a výstredný macher. Inak po nikom poriadne ani pes neštekne. Neviem prečo to tak je, ale taká je proste aj realita. Podobne ako to bolo vykreslené aj v tomto filme, hoci takým príliš extrémnym spôsobom. Inak, nedá mi nespomenúť 22-ročná Zooey Deschanel, naozaj sympatická žena už vo svojich filmových začiatkoch.

Hoci som po skončení filmu zostal zarazený tým pozoruhodným príbehom, aj tak to vnímam ako mierne sklamanie. Philip Seymour Hoffman (nech odpočíva v pokoji) je naozaj úžasný a svoju rolu zvládol fantasticky, aj tak som čakal od tohto celého filmu jednoducho niečo viac. Teda ja osobne som veril v rôzne zlomy a zvraty v deji, avšak všetko išlo až príliš priamočiaro a viacmenej bez prekvapení. Takže napriek psychologickému krimi nádychu mi v tom chýbala práve tá dráma, ktorá by celý príbeh dokázala ešte viac rozhýbať a dostať do správnej napätej atmosféry. Aj tak nechápem prečo tí dvaja napokon vraždili...

Námetovo podľa mňa veľmi zaujímavé, hoci mne je táto rodičovsko-decko-sexuálna téma zatiaľ vlastne cudzia. Páčila sa mi na tom tá nenútená forma a viacmenej prirodzenosť tých zobrazených vzťahov. Aj keď niektoré tie páry a jednotlivci mi v tom filme prišli trochu zbytočné, resp. nemali v podstate žiadny väčší zmysel. Možno by tak nebolo zlé zredukovať počet príbehov a zamerať sa viac na tie zaujímavejšie. No a niektoré tie problémy mi prišli dosť malicherné, aj keď ťažko súdiť situácie, v ktorých sa človek sám neocitne. A čo sa týka komediálneho podtextu toho celého, občas niektoré scény a dialógy naozaj pôsobili úsmevne.

Námet dobrý, príbeh tiež, no to povrchné spracovanie radí celý film niekde do sfér podpriemeru. Nechápem prečo si preboha tie dve "najlepšie kamarátky na svete" v podstate celý čas klamali. Tvária sa ako najdôvernejšie kamarátky, pritom im je zaťažko povedať alebo aspoň naznačiť pravdu. Ale áno, veď aj dnešné priateľstvá sú vlastne dosť povrchné, tak toto bola aspoň pekná reflexia. Len nechápem ani toho chalana, ktorý sa po celý čas tvári akoby sa ho nič z toho netýkalo, a neviem čo na ňom priťahovalo tie dve, lebo mne prišiel dosť arogantný (aj keď občas bol aj milý). A keď už som si vravel, že aspoň záver nebude totálne klišé... tak som len nechápavo ostal pozerať a sám seba sa pýtal, že WTF?