Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Romantický
  • Akční
  • Animovaný

Recenze (4 207)

plakát

René Higuita: Škorpion v bráně (2023) 

Keď sa povie Higuita, tak prvé čo každého futbalového fanúšika napadne, je asi jeho škorpiónsky zákrok počas priateľského zápasu s Anglickom. Zo zvedavosti som si teda pozrel tento dokument, a musím uznať, že som zostal až prekvapený, aký zaujímavý život (kariérny aj osobný) René Higuita prežil. Jeho revolučný "obojživelný" brankársko-hráčsky štýl bol skutočne pozoruhodný. Páčila sa mi jeho odvaha, skromnosť a prirodzená ľudskosť, ktorá ho bohužiaľ dostala až za mreže. Každopádne, tento dokument o vzostupe futbalovej Kolumbie a snahy zlepšiť svetové renomé krajiny, ktorá sa často spájala najmä s drogami, bol skutočne vydarený! 4*

plakát

Kosmonaut z Čech (2024) 

Podľa popisu ma to takmer vôbec nezaujalo, ale kvôli Adamovi som sa na to napokon pozrel. Nečakal som od toho nič extra, chcel som sa nechať milo prekvapiť, ale tento typ komornej existencionálnej sci-fi drámy, to rozhodne nebola moja šálka kávy. Spočiatku ma to síce celkom zaujalo, ale ako náhle do filmu vstupuje ten pavúk Hanuš, tak sa mi to celé sprotivilo. Aj keď je to bol v podstate len prízrak, no celá tá dilematická atmosféra rozhovoru s mimozemským pavúkom ma dosť vyrušovala od toho, aby som si film užil. Sorry Adam, ale toto je fakt max. na 1*

plakát

Slzotvůrce (2024) 

Scenár ako taký bol podľa mňa fajn a napriek schématickosti mal celkom potenciál, najmä vďaka zaujímavému prostrediu sirotinca a novej adoptívnej rodiny. Ale celý dojem pokazila tá zbytočná fantasy temná atmosféra, ktorá podľa mňa nemala v tomto prípade absolútne žiadny zmysel. Kľudne sa dal tento film spraviť aj bez toho. Pointa bola fajn, aj keď to bolo vcelku očakávané. Nebyť tej fantasy esencie, mohlo to byť aj o dve triedy lepšie. Takto 1* (za scenár).

plakát

Irské přání (2024) 

Kompozične to nebolo vôbec na zahodenie, a to najmä vďaka tomu splnenému prianiu a možnosti vidieť "čo by bolo, keby bolo keby". Od začiatku však bolo jasné, ako to celé skončí. A tak bola táto verná schéma až príliš citeľná. Jediné, čo film napokon zachraňovalo bolo samotné Írsko so svojimi pôsobivými scenériami a atmosférou. Ale to je predsa len príliš málo na to, aby bol film nadpriemerný. Ako oddychovka celkom fajn. No myslím, že sa na tom deji dalo aj viac popracovať, aby to nebolo také jednoznačné. 2*

plakát

Antisociální síť: Memy a neklid (2024) 

Takéto dokumenty zo zákulisia vzniku sociálnych sietí sú celkom zaujímavé. Ani som len netušil, že vznik nevinného portálu 4chan, kde sa zgrupovali anime nadšenci, bude postupne viesť k vzniku kontroverzného zoskupenia Anonymous, a zároveň k postupnej formácii dezolátov, vďaka ktorým sa Trump dostal na výslnie. Tá postupnosť a vývoj boli fakt turbulentné, no hoci išlo najprv len o číru srandu a trolling, tak napokon to malo dosť nepríjemný vplyv na globálnu spoločenskú i politickú sféru. Dokument bol pútavý, a dozvedel som sa kopu zaujímavých vecí. Len z tých početných dezolátov mi bolo dosť smutno... lebo to má dosť neblahý vplyv na celý svet. 4*

plakát

Teri Baaton Mein Aisa Uljha Jiya (2024) 

Spočiatku ma tento film príliš nechytil, ale postupom času sa to parádne rozbehlo. Od bodu, keď sa Aryan spoznal so Sifrou, to začalo mať vynikajúci spád a napokon z toho bola dramédia ako sa patrí. Vďaka Sifrinemu tajomstvu sa pár dostáva do množstva zábavných situácií, ktoré vôbec nepôsobia prvoplánovo. Na mnohých scénach a dialógoch sa dalo skvelo zabaviť, hoci niektoré scény boli zbytočne cez čiaru a pôsobili prehnane. Celkovo ma však Sifra, Aryan a jeho rodina bavili. Kriti zahrala svoju zaujímavú rolu na výbornú! Nie je to síce čistých 5*, ale čert to ber - nebýva zvykom, že by ma indická komédia tak pobavila, takže aj preto plný počet.

plakát

Oppenheimer (2023) 

Christopher Nolan prináša ďalší veľkofilm, a tentokrát sa mi celkom pozdával. Veľkú zásluhu má na tom samozrejme samotná téma, príbeh, a taktiež výborné herecké obsadenie, ktoré film o to viac potiahli dopredu. Zrodenie atómovej bomby a jej následné použitie bolo (a vždy aj bude) silná eticko-morálna dilema. Robert Oppenheimer si tieto dilemy plne uvedomoval a jeho meno už navždy zostane spojené s tým, čo sa v závere WW2 odohralo. Film odráža všetky možné aspekty týchto udalostí, nielen tie pozitívne, ale aj celé pozadie vtedajších nálad a atmosfér v geopolitických veľmociach. Niektoré fázy filmu boli zbytočne natiahnuté, naopak skrz niektoré sa len tak ledabolo preletelo. Každopádne, tento film je rozhodne kvalitný a majstrovsky natočený. Aj keď nie som úplne stotožnený s jeho dominanciou na filmových cenách. Za mňa silné 4*

plakát

#annaismissing (2023) 

Aj keď sú filmy s obdobnou tématikou už viacero, tak #annaismissing bolo napokon skutočne kvalitným dielom tohto žánru. Nástrahy internetu môžu skutočne prinášať aj takéto príbehy, a tak sa zrejme neoplatí zahrávať sa s osudmi iných ľudí. Anna chcela byť za hviezdu, snažila sa spoločnosť očistiť od kadejakých podlých živlov, a napokon sa to celé zvrtlo proti nej. Príbeh má v sebe kus drámy, krimi, thrilleru, a páčilo sa mi, že to nebolo vôbec plytké, ale malo to aj psychologický rozmer. Za jedinú podivnosť považujem snáď len to, že vlastná dcéra takto postavila proti vlastnému otcovi (aj keď si to za svoje aktivity reálne zaslúžil). 5*

plakát

Zátopek (2021) 

Aj keď som milovník športových filmov, do tohto som sa akosi príliš nehrnul (ani neviem prečo). Film sa mi napokon veľmi páčil, a som prekvapený, že film skutočne reflektoval reálny príbeh Emila, bez nejakých príkras a umelej dramatizácie (tak ako tomu býva vo väčšine športových filmoch). Kompozične je film rozdelený do dvoch časových rovín, no tá novšia (s Ronom Clarkom) ma až tak nebavila. Najlepšie boli jednoznačne Emilove začiatky a samozrejme vrchol na OH 1952 v Helsinkách. Veľké plus vnímam aj to, že to nebol čisto športový film, ale bolo tu aj dosť vtedajšej spoločenskej situácie vyplývajúcej z politiky po roku 1948. Václav Neužil zahral Zátopka vynikajúco. Dávam 5* (hoci tá časová rovina, ktorá sa tu odohráva v roku 1968 (reálne to bolo 1966) až taká nadpriemerná nebola).

plakát

Golda - Železná lady Izraele (2023) 

Zaujímavý pohľad do zákulisia Jomkippurskej vojny z perspektívy vtedajšej izraelskej premiérky Goldy Meir. Tá sa ocitla v nezávidia hodnej situácii, keď zistila, že ďalšia vojna je na spadnutie (hoci sa to po tej okupačnej syntéze vyplývajúcej zo 6-dňovej vojny dalo aj čakať). Takticky Izrael počkal na útok, na základe čoho mohli rátať s podporou spojencov - a potom to bol už klasicky scenár. Čo sa týka filmového spracovania tejto udalosti, bolo to prekvapivo celkom vyvážené a nebola to výslovne óda na hrdinstvo Izraela, resp. elégia na obeť regiónu. Na môj vkus tu bolo až príliš veľa toho vojnového spravodajstva a stratégie, ale asi to bolo nevyhnutné. Helen Mirren bola v tejto úlohe skvelá.  Celkovo na 3*