Aljak

Rozprávka o Marťanovi a Pozemšťanke... Námet síce zaujímavý aj pre náročnejšieho diváka, ale ten príbeh bol asi skôr určený pre deti a mládež. Nehovorím, že to bola nuda, len to bolo celé akosi v mnohých ohľadoch naivné. A to teraz nenarážam len na tisíc fyzikálnych a biologických absurdností, ale aj na to impulzívne správanie hlavných postáv. Nehovoriac o tom, že Asa Butterfield ma absolútne nebaví. Britt mám rád, ale tu mi prišla taká nijaká. Každopádne, aspoň ten námet za niečo stál. Inak žiadna sláva...

Toto znelo podľa popisu veru dosť lákavo a zaujímavo. A napokon zdanie našťastie neklamalo. Prvá polovica bola super, potom moje nadšenie trochu upadlo a nezostávalo mi nič iné ako krútiť hlavou nad tou absurditou - avšak napokon to predsa len bol všetko inak! Už som sa naozaj miestami naozaj obával, že celý ten super námet a zápletku takto trestuhodne zahodili, no ten záver to parádne zachránil - dokonca to všetko dávalo aj logiku a zmysel (a to už je čo povedať). Napokon teda nadpriemerné dojmy, hoci tamten spomínaný úpadok v polovici filmu spôsobilo trochu rozporuplné dojmy. Takto zostať väzňom vo vlastnom dome, to musí byť teda fakt na nervy. Všetko "na dosah" a pritom "v nedohľadne". Inak, herecké obsadenie ma nijako extra nezaujalo, ale tak na druhú stranu lepšie ako nejaké opozerané tváre mladých hviezd.

Na americkej scéne komédií je už naozaj ťažké nájsť nejaký originálny námet, kde by ten humor nebol až tak veľmi plytký a úboho teatrálny. How to Be a Latin Lover bolo napriek všetkým klišé a schematickosti celkom vydarené a v porovnaní s inými súčasnými komédiami to bol nadpriemer. Totiž, viacero scén a taktiež dialógov bolo skutočne vtipných a aj celý námet mal v sebe kus originality, ktorá tak nevyhnutne chýba väčšine americkej komediálnej tvorby. Eugenio Derbez sa predviedol v celkom dobrom svetle, inak mi svojim hereckým prejavom pripomína dosť Russella Branda, akurát v takom latino prevedení :)

Aj vás by zaujímalo, ako by sa správali vaši blízki, keby jedného dňa zmiznete bez jedinej stopy? Skvelý námet aj s pôsobivou zápletkou. Do cca polovice som bol skutočne nadšený, ale potom to akosi celé upadlo do Howardových úzkostných vnútorných monológov a predstáv o tom čo sa všetko deje a nedeje. Prvé dni, možno 1-2 týždne, bolo určite zaujímavé sledovať vývoj ohľadom správania rodiny zmiznutého manžela / otca. Len potom to stratilo tú prvotnú atmosféru a išlo to skôr kdesi do témy tuláctva a psychického úpadku (samozrejme, pod ťarchou vzniknutej situácie). Sám som bol zvedavý kam až to celé Howard nechá zájsť, no celkovo mi už tá druhá polovica filmu prišla dosť dejovo rozpačitá. Myslím, že by sa s takýmto námetom dalo pohrať aj lepšie. Objektívne by som dal 3*, ale za ten zaujímavý námet dávam hviezdičku navyše.

Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia... Teoreticky by to mohol byť skvelý film, pretože ústredná zápletka a vnútorná dilema pani učiteľky mali dobré predpoklady na kvalitnú sociálno-spoločenskú drámu. ALE prakticky to bolo napokon pod hranicou priemeru, najmä kvôli tej zdrvujúcej takmer bezemočnej chladnosti, a akosi mi to celé prišlo dosť nevýrazné. Na to aké má tento príbeh predpoklady v morálnom ale i sociálnom ponímaní, tak to bolo dosť mimo toho obrovského potenciálu. Škoda-preškoda.

Ďalší z hlbokých príbehov o nespravodlivosti, ktoré napísal sám život. 27 rokov to trvalo, kým André s vypätím všetkých síl a času vyhrabal spravodlivosť z útrob ľahostajnosti súdov a úradov, ktoré pravdu pochovali pod zem spolu s nebohou Kalinkou. André sa nevzdal, bojoval, a napokon aj zvíťazil. Aj keď sa obávam, že keby tamten hajzlík Krombach nebol taký chamtivý a nenásytný, tak by ho nedokopali za mreže dodnes... Čo sa týka filmu ako takého, so spracovaním som v podstate spokojný, aj s hereckým obsadením a gradáciou deju. Akurát miestami by som ocenil, keby to išlo aj viac do hĺbky emócií a psychológie postáv. Nechcem tým povedať, že by to bolo povrchné, ale niektoré situácie by si zaslúžili určite obsiahlejšie emočné vypätie. Aj keď na druhú stranu, radšej toto ako keby mal byť z toho nejaký uplakaný doják.

Naozaj dobrých romantických komédií je v americkej produkcii ako šafránu, tak treba oceniť každý čo i len výnimočný počin - a medzi ne by som napokon kľudne zaradil tento zaujímavý film z právnického prostredia. Hra na mačku a myš fungovala na výbornú, do toho motív pomsty a vypočítavosti v kontraste s láskou, a dvojica charizmatických hlavných postáv - to všetko ťahalo tento film do nadpriemernej úrovne. Miestami to síce pôsobilo trochu strojene a afektovane, ale to nič nemení na tom, že to bola jedna z tých lepších romantických komédií, ktoré aspoň svojou originalitou v mnohých ohľadoch vybočovali z klasickej tisíc krát obohranej šablóny.

Podivné, veľmi podivné. Až mám pocit, že práve tá podivnosť vyniesla tomuto filmu také vysoké hodnotenia. Nuž, obávam sa, že ja takéto výstrelky akosi neviem oceniť a mne osobne tento film nič nepriniesol. Možno, že to má celé nejaké tajné posolstvo, ale bohužiaľ, mne sa ho odhaliť nepodarilo. Ale tak aspoň 1* za tú prírodu a rozprávajúcich ľadových medveďov.

Podobne ťaživá a depresívna atmosféra ako pri Johnsonvom predchádzajúcom filme The Skeleton Twins. Akurát toto vyznievalo miestami ako skutočná tragikomédia. Dvojica Wilson a Pippi naozaj pobavili (hoci viac v tom sarkastickom ponímaní) - tie ich dialógy a občasné "výkriky do tmy" vedeli na jednu stranu pobaviť a na druhú stranu aj dojať k ľútosti. Len škoda, že niektoré fázy príbehu boli slabšie a nie až tak vydarené. Ale čert to ber, takýto depresívno-sarkastický žáner mám ja rád, takže sa prikláňam k 4*.

Tak tomu sa povie "sila lásky" resp. posadnutosť. Presne takéto postavy ako Katherine (alias Lady Macbeth) ma vždy fascinovali - postavy, ktoré sú pre svoje sny a túžby ochotné spraviť čokoľvek, a pritom všetkom keď už ide do tuhého, tak vedia nahodiť ten výraz tváre obete okolností. Florence Pugh to dokázala zahrať naozaj znamenito. Dejová línia síce úplne priamočiara (čo ja až tak neobľubujem), ale zato tie zlomy stáli za to. Navyše aj natočené to bolo kvalitne. Ešte dlho budem mať v pamäti ten záverečný zronený výraz v Katherininej tvári, no kto by jej neveril?