Aljak

Nie som fanúšikom "nemých filmov", ale v tomto prípade akosi ani nebolo čo povedať, resp. nebolo to komu povedať. Celkom smutný pohľad do domácnosti manželského páru, ktorý žije "spolu" ale v podstate "bez seba". Celý film tým pádom pôsobí dosť depresívne a tá manželská dvojica už pôsobila skôr ako bezemoční roboti ako ľudské bytosti. A čo je na tom najsmutnejšie? Že takto to u mnohých indických párov zamestnaných vo fabrikách aj reálne býva...

Väčšinou takéto filmy o bankových prepadoch moc nemusím, ale že to malo takéto slušné herecké obsadenie a režíroval to Zach Braff, tak som sa na to napokon dal. Bola to v podstate skôr taká oddychovka - nič mimoriadne prevratné, ale zas ani žiadny brak. Niektoré scénky a neustále doťahovanie sa hlavných aktérov boli nadmieru vydarené, no dejová línia bola na môj vkus až príliš priamočiara a takmer bez prekvapení. A to pri filmoch o vykrádačkách baniek býva dobrým zvykom do toho zamiešať aj väčší kus napätia a zložitejšie zápletky. Ale čo už, aj tak to malo vcelku fajnovú atmosféru.

Fajnový malayalamský film :) Kerala v tomto prípade "kolonizuje" karnatakskú metropolu Bangalore. Film ako celok ma bavil, hoci nie rovnomerne od začiatku až do konca. Prvá hodinka bol v podstate len taký prológ, v ktorom sa zoznamujeme s trojicou hlavných postáv. Musím uznať, že táto fáza ma až tak neupútala, hoci zaujímavé životy Divye, Arjuna a Krishnana dávali dobrý základ pre črtajúce sa zápletky po príchode do Bangaloru. A potom sa to celé začalo otvárať a postupne spoznávame prostredníctvom prichádzajúcej reality a odkrývaniu minulosti skutočné charaktery postáv, a samozrejme aj ich aktuálnych túžob. Vynikajúca atmosféra a veľké prekvapenia tvoriace nečakané zlomy deju, ktoré dokázali skvelo udržiavať celkový spád filmu. Aj tak ma najviac fascinovali tie okolnosti okolo Dasa a jeho minulosti (kto by to bol na začiatku čakal?). Ale celkovo to bol pôsobivý filmový zážitok s kvalitným dejom a pozoruhodnými osudmi postáv. Aj keď ten koniec bol taký všelijaký, so závanom klišé.

Tak toto bola jedna obrovská čierna nigga telenovela! Určite to bolo zaujímavé, ba priam fascinujúce - avšak nie až tak v tom pozitívnom zmysle slova. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak to bolo fakt ako v telenovele - akurát že namiesto intríg a klebiet sa tu bojovalo päsťami a zbraňami. Takže takto to vyzerá v černošskom ghette? Celý deň len pobehovanie po vonku, basketbal, štetky, a pouličné šarvátky? No ďakujem pekne. Nehovoriac o tom, že to ich afektívne správanie pôsobilo mimoriadne absurdne. No a v hlavnej úlohe "tenisky"! Ja neviem, som zmätený - ale ak to budem hodnotiť ako paródiu, tak aspoň na 2* to bolo.

Kali = Hnev. A práve tento element dominoval celému filmu. Prvá polka bola trochu jednotvárna a v podstate sa to točilo stále okolo Siddharthovho neskonalého hnevu a následnej agresie. Avšak potom, keď sa manželská dvojica vydáva na cestu, razom sa to celé poriadne rozbehlo a napätie priamo úmerne rástlo. Už dlho ma na filmovom pláte nikto tak strašne neiritoval ako ten vodič kamiónu, ktorý sa tu zjavil. Podobne aj ten personál reštaurácie popri ceste. Napätie by sa dalo krájať. No tamtie akčné scény a bitky ma vôbec nebavili, a zbytočne to bolo až neprirodzene prehnané. No, ale v konečnom dôsledku akurát tak 3*.

Čo ja viem. Akosi nedokážem zdieľať to všeobecné nadšenie ostatných, no možno budem jediný, koho tento krátky film v podstate ničím extra neoslovil - ani mizerná animácia, ani post-apokalyptický koncept, ani depresívny príbeh, no možno akurát tak to záverečné posolstvo o ocenení prítomnosti skôr ako sa z nej stane minulosť...

Po tenisovej paródii 7 Days in Hell tu máme od rovnakých tvorcov ďalšiu športovú satiru, tentokrát z cyklistického prostredia. Opäť v mnohých ohľadoch dosť trefné a ironicky vtipné. Akurát mi znovu vadil ten perverzný "humor", ktorý by mi veru moc ani nechýbal, keby to bolo bez neho. Ale z celkového pohľadu sa mi to páčilo o kus viac ako 7 Days in Hell. Prekvapil najmä Lance Armstrong, ktorý tu vystupuje "inkognito" :D Celkom sranda. Som zvedavý, či sa ešte dočkáme aj nejakej ďalšej paródie. Námetov by bolo až-až.

Popis k filmu znel veru lákavo, vlastne viac ako len lákavo. O to trpkejšie sklamanie bolo zistenie, že okrem ústrednej témy a pozoruhodnej originality, to napokon bolo úplne priemerné a potenciál zostal akosi v úzadí tohto celého. Mám taký pocit, že "Circle" až taká utopia v podstate nebola a možno nás to už o pár rokov skutočne čaká. Aj keď mi to prišlo celé také akési choré. Týmto by asi u ľudí nadobro zabili ich pravú osobnosť a všade by bola len samá pretvárka, lebo sa všetci stalkujeme ako diví... Príbeh bol slabučký, ale záver celkom pobavil. No keď už film nezažiaril, tak aspoň táto téma neobmedzeného stalkingu vytvára zaujímavú úvahu o ideálnom svete.

"Nie je problém nasýtiť chudobných, ale nasýtiť bohatých." To by snáď mohol byť aj výstižný podtitul tohto pútavého filmu. Musím uznať, že konečná pointa filmu bola silná a odkaz príbehu sa takým prirodzeným a nenásilným spôsobom dostane človeku ako sa vraví "pod kožu". Akurát tá celá omáčka, v ktorej to bolo celé zabalené, bola strašne strašne zdĺhavá a zbytočne sa to točilo okolo toho istého. Ešte aj tá romantická vetva príbehu mi prišla dosť nenápadná a takmer nepovšimnutá. Ani neviem ako by som to celé ohodnotil, pretože pointa bola vynikajúca, lenže to zdĺhavé divadlo a vnútorná premena Faizala bola až zbytočne natiahnutá - niekedy je menej viac. Je to niekde tak na hrane 3 a 4 hviezd, ale asi skôr tie tri (proste by to nebolo fér voči ostatným 4-hviezdičkovým filmom, keby som dal toto na rovnakú úroveň).

Na môj vkus až príliš veľká infantílnosť s minimom dôvtipu a podprahového humoru, ktorý by bol aj pre dospelejšieho diváka dostatočne atraktívny. A to som si od Toma McGratha ako spolu-režiséra troch Madagaskarov očakával niečo naozaj pôsobivejšie. Ale nebolo to zas až tak zlé, malo to aj nejaké svetlé momenty a na zopár hláškach a scénkach sa dalo aj trochu zasmiať. Ale ja osobne som čakal niečo lepšie, hlavne čo sa týka toho podprahového humoru v znamení dôvtipu a dvojzmyslov.