Dakken

Vôbec si nehoním nad tím, či je postava biela, zelená alebo dúhová. Na dej to nemá aj tak žiaden vplyv. Na druhej strane rozumiem, že, neustále pretláčanie a niekedy nie úplne najšťastnejšie zmeny, sú pre mnohých otravné. Je to už dlhšiu dobu trend a buď si na to divák zvykne, alebo si nedokáže na plno užiť, čo si pre nich tvorcovia pripravili. Takže som si so všetkou farebnou korektnosťou novú Velmu náramne užil. Skoro celých 24 min som pregrcal pred obrazovkou z tejto obsahovo úbohej kokotiny, ktorá má extrémne primitívny humor. Vôbec ma to neoslovilo.

Divím sa že Lauren Schmidt nemá ani kúsok sebareflexie a na hanbu sveta stvorila s jej tímom úplne zbytočnú kokotinu bez hlavy a päty, ktorá túto značku viac a viac pochováva.

Nádherný vizuálny cirkus s neuveriteľným, až udivujúcim zmyslom pre detail, natočený s obrovským srdcom a úctou k všetkému živému. Škoda slabučkého scenára a nefungujúcich emócií, ale to sa tak nejako čakalo. V 3D je však zážitok tak silný, že som zatiaľ ochotný tieto neduhy odpustiť. Silný filmový zážitok.

Už dávno vieme, že Jokerov smiech nie je na smiech. Phoenix mal za úlohu stvárniť sociopatckého, duševne chorého jedinca, z ktorého sa postupným vplyvom okolností stane ikonická, komixová postava Joker. Film ma zaujal pútavým príbehom silne zakorenenom v uveriteľnej realite. Snímok sa nijako nesnaží pozitívne ovplyvniť záporáka alebo otočiť jeho morálku, aby mu divák fandil. Ale napriek tomu vzbudzuje empatiu a ľútosť akú môže človek prejaviť týranému, zlomenému nešťastníkovi, ktorý sa nenávratne obrátil na zlú stranu. Je to temné, drsné, realistické a výborne zvládnuté po všetkých stránkach. Phoenix sa svojej roli zhostil bravúrne a takto nejako si predstavujem komixové filmy pre dospelé publikum. Páči sa mi myšlienka poukázať na problém duševného zdravia, že aj my môžeme vedome alebo nevedome ovplyvniť vývoj ľudskej osobnosti našim postojom a správaním sa k okoliu. Veľmi silný filmový zážitok so silným posolstvom a dôkazom toho, že psychická pohoda je kurva dôležitá.

Po prvej, pre mňa rozpačitej sérii, kde som nebol úplne presvedčený o tom, či sa mi to vlastne páčilo alebo nie nám Mike White servíruje sériu druhú, ktorá predčila moje očakávania a ja som sa nevedel dočkať ďalších dielov. Vo všetkých smeroch sa kvalita seriálu vyšvihla, čo som pri pokračovaní nečakal. White a jeho jemná, citlivá práca s kamerou ma uchvátila a na toľko zaujala, že som hltal každý jeden záber, kochal sa  režisérskym umom a krásami Talianska. White Lotus sa môže pýšiť kvalitnými hercami, ktorý s nadhľadom zvládajú svoje charaktery a veľmi ľahko divákovi prirastú k srdcu. Za kvalitami nezaostáva ani scenár a výborné dialógy, ktoré robia seriál seriálom. Oceňujem gradáciu deja a budovanie napätia, ktoré sa dalo v posledných dieloch krájať a všetko to vyvrcholilo v poslednom, asi v najlepšom diely celého seriálu. Nezostáva mi nič iné, iba poďakovať za pondelkové výlety na Sicíliu a tešiť sa na tretiu sériu.

Nollan je boh a toto je jeden z jeho najprepracovanejších filmov vôbec. Každý aspekt filmu je majstrovský a jedná sa o skutočne dobrý thriller. Zaujme dejom, tempom, nečakanými zvratmi a hlavne pútavým spôsobom rozprávania príbehu, aký vie iba Nollan.

Eggers vytvoril ďalší metaforický, umelecký film obalený v premyslenom inotaji, ktorý zobrazuje nahlodanú, izolovanú ľudskú myseľ na pokraji šialenstva. Intenzívna psychická úzkosť, osamelosť, intoxikácia a halucinácie. To sú elementy s ktorými Eggers pracuje. Elementy, ktoré ma fascinujú a celé ma to až neskutočne pohltilo. Kvalitné herecké obsadenie iba umocňuje kvality tohoto diela.  Film vôbec nie je taký čierno-biely ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Step Up na LSD s bohovskou, hypnotickou kamerou.

Postavy mi pripomínali karikatúry miesto toho, aby boli vierohodné. Snímok sa snaží vykresliť rozdiely do tej miery, že to nedáva zmysel. Emócie medzi hlavnými protagonistami na mňa pôsobili silene a neautenticky, čo mi dosť kazilo dojem a až ma to sralo.  Sralo ma aj to, že to je jedno z najjednoduchších zobrazení rasizmu, aké som vo filme videl a to teda vôbec nie je kompliment. Zisk Oscara za najlepší film je pravdepodobne kvôli sociálnemu dosahu a nie kvôli kvalitnému spracovaniu.

Po viacerých zhliadnutí konštatujem, že je to takmer dokonalý film. Katastrofická dráma, ktorá je vtipná iba tým, že presne zobrazuje našu hlúposť a bezvýznamnosť vdnešnom skorumpovanom svete a film je nádherné miesto na zobrazenie ľudskej hlúposti. Je to tragická satira skrytá v krásnych metaforách a McKay v tejto vynikajúcej a dôležitej dráme pre ľudstvo drží zrkadlo každému aspektu modernej spoločnosti a berie do úvahy všetky z nich: médiá, politika, reakcie ľudí na globálne problémy a tak ďalej. Rozumiem tým rozpruplným recenziám, no Don't Look Up je jeden z najlepších filmov za posledné roky.