Ahsoka

Po zhliadnutí Thora mám až nečakane zmiešané pocity. Na jednej strane samotný príbeh je vcelku dobrý. Nezachádza do prílišnej hĺbky, hoci potenciál tam bol, ale ani nie je úplne plochý, aneb nespísaný na kolene. Na strane druhej, čo mi ale vadí viac, je celkové prevedenie toho príbehu, keďže postavy už ploché sú, navyše nabité všetkým možným klišé a sú úplne predvídateľné, bez prekvapení. Okrem toho je postáv v príbehu síce dosť, ale s výnimkou Thora, Jane, Lokiho a povedzme, že ešte Odina, sú všetci ostatní akoby len komparz. Po logickej stránke to tiež úplne neklape. Thorovo kladivo je pre mňa záhada. Najskôr vyzerá ako neporaziteľná zbraň, ktorá urobí všetko, čo si Thor zmyslí bez limitov, potom pri súboji s Lokim je takmer bezvýznamné. A prerod Thorovho charakteru prišiel bez zjavnej príčiny takmer hneď ako pristál na Zemi. V tom okamihu sa zaľúbil a tým hneď prestal byť arogantný, sebecký, tvrdý, zbrklý a nerozumný? Príliš jednoduché, žánrovo rozprávkové poňatie lásky. Dala by som 3,5*, no príkloním sa skôr k tým 3*.

Zápletka filmu je výborná, o to viac, keď seversky chladný hlavný hrdina sa atypicky vydáva po tej jednoduchšej ceste k dosiahnutiu svojho materiálneho cieľa, teda necháva ľudské city stranou, čo v konečnom dôsledku má byť sebadeštrukčné. Schválne píšem, že má byť, lebo ako sa v závere ukázalo, tvorcovia zvolili k môjmu sklamaniu až príliš bezpečný, romantický, priam doslova rozprávkový koniec, ktorý k zbytku filmu vôbec nepasoval. Príde mi, akoby sa tým chcela dosiahnuť chvála širšieho publika. Mimoriadne by som chcela vyzdvihnúť Simona Bennebjerga, ktorý v roli záporáka pôsobil tak úlisne a nechutne arogantno-detinsky, že každý divák má chuť niečo po ňom hodiť. Brilantné.

Táto epizóda bola na Vládcov nebies veľmi pozemská a dá sa očakávať, že aj v ďalších častiach sa budeme držať pri zemi, keďže sa tvorcovia asi budú snažiť dorozprávať príbeh hlavných hrdinov. Neukončené konce a navyše, ak sú aj ne-happyendové, nie sú pre tvorbu USA v móde, čo je podľa mňa veľká škoda a premrhaná príležitosť ukázať, že veľké množstvo príbehov jednotlivcov za čias druhej svetovej vojny často končilo práve zajatím a neznámym osudom.

Napriek tomu, že táto epizóda je vskutku výborná, prináša doslova veľké pády, menej smrdí patriotizmom, superhrdinovsrvom, a viacej trpkou realitou, či ľudským emocionálnym aj fyzickým trápením, čím sa snaží aj v divákovi vzbudiť silné emócie, u mňa sa to nie až tak darí, hoci oceňujem pokus. Dôvodom prečo sa tak nedeje sú chyby z minulých epizód a z nich plynúce u mňa nedostatočné poznanie postáv a nasledná slabšia empatia.

Po posledných dvoch lepších častiach som videla potenciál popri tom hľadaní cesty na Tantiss aj pre rozvoj charakterov pôvodnej skupinky BB, tentokrát konečne bez Omegy. Predsalen Strelec (Crosshair) to tam v závere pekne dovrzal. A Búrač (Wrecker) je generátorom žiadnych myšlienok a charakterovo stále to isté snáď od začiatku seriálu (!). No zase tam len pľasli kopu zbytočnej akcie v štýle, v akom sme to videli už x-krát. Akoby sa to nedalo aj nejako inak spraviť, ako len naháňačka s ohňostrojmi. Napríklad aj nejakou dômyselnejšou pátračkou, ktorá zapojí mozgové bunky. Tie ale asi tvorcom spolu s nápadmi vypadli do priepasti s Techom.

Blížime sa ku koncu a Toranaga dáva nahliadnuť do svojho šalamúnskeho masterplanu. Beriem späť, že Nagakado zmaril otcove plány z minulej epizódy. Dej sa rozuzluje a vrcholí nepredvídateľnejšie než som ja, predlohy neznalá a ne-japonsky mysliaca, mohla očakávať. Priznám sa, že v úvode epizódy ma opäť mierne rozčuľovala nepekná digitalizácia pozadia scény na koňoch, ale potom som ostala tak pohltená napätím, že detaily už išli bokom. A čerešnička toho všetkého je, že sa to deje v doslova lyricko-epickej atmosfére. Epka na výbornú!

Biblická alebo aj iná náboženská inšpirácia v tvorbe, a teraz mám na mysli skôr toho literárneho diela, na základe ktorého film vznikol, je viac ako patrná a je úplne nepopierateľná, čo vôbec nemám za zlé, práve naopak. Síce som knihu nečítala (aj keď rada by som v budúcnosti), je jasné, že nejakej tej skratkovitosti sa nevyhneme, príbeh toho ukrýva ešte omnoho viac a je to tam cítiť (syndróm sfilmovaných kníh), ale hodnotiac, čo vidím, je aj bez toho film ako taký úplne prvotriedny po všetkých stránkach. Filmové prevedenie je technicky, herecky i hudobne majstrovským kúskom. Keď som pri prvej časti vyčítala čo tu Hansovi Zimmerovi, že tá hudba občas drásala uši, tak teraz to bolo perfektné a obrovským pričinením prispieva k úspechu filmu. Velkolepý filmový zážitok.

Snáď mi odpustíte, ale ja sa nemôžem ubrániť porovnaniu so Star Wars, tá podoba tam proste je, netreba si pred tým zakrývať oči. Príbeh Duny ako taký je úplne originálny, ale svet (respektíve vesmír), v ktorom sa príbeh odohráva, to je už iná pesnička, a ja tam proste vidím Tatooine, Sestry noci, Vyvoleného a iné drobnosti zo SW sveta. Nejdem to ďalej rozvíjať ani porovnávať, ktorý je lepší. Mne sa páčia oba tieto svety, každý úplne iným jedinečným spôsobom. Duna je audiovizuálna lahôdka, s perfektným obsadením oplývajúca tajomnom. Tento film je treba brať ako úvod "do problematiky" a v ďalšom pokračovaní sa rozbehneme v podstate príbehu. Na úvod je toto vynikajúce, zimomriavkové a neskutočne podmanivé dielo. Som priam unesená aj po druhom zhliadnutí vrámci rekapitulácie na druhý diel. Musím priznať, že Hans Zimmer tu nie až tak exceluje ako uňho býva zvykom. Jeho hudba je síce intenzívna a najviac ma dostávajú hudobné pasáže s vokálom, no niekedy akoby až príliš intenzívna na hranici drásania uší dlhým prudkým tónom. Ale aj tak veľký palec hore, som ohromená. Sem s tým druhým dielom!

Bwoah, tak toto vôbec "nežeriem". Veľmi slabé hereckým výkonom, plytkým príbehom a charakterom, na rok 2008 aj priam otrasným vizuálnym efektom, neoriginálnym scenárom, klišé hudbou a mnohým WTF logikou postrádajúcim momentom. Po zhliadnutí filmu so všetkými tými primitívnymi bum, bác, tresk, plesk, roar, mám pocit, akoby mi vymylo mozog.

Som prekvapená negativitou v hodnoteniach, nakoľko mňa film veľmi príjemne prekvapil po všetkých stránkach, takže nemôžem hodnotiť inak. Psychologické retro sci-fi, za ktorým musí byť obrovská práca a tvorcovia si dali záležať na detailoch. Už len ten letiaci sáčok cukríkov BonPari ma dostal. A samotný Adam Sandler išiel praďaleko mimo svoju zónu. Obsahovo sa tu išlo poriadne na hlbinu a za mňa, keď už sme išli tak hlboko, mohlo sa ísť ešte ďalej a poriadne sa zavŕtať do toho manželského vzťahu. Ale i tak bola podstata vystihnutá. Pavúk ako stelesnenie Jakubovho svedomia, alebo tiež si každý pod ním môžeme predstaviť, čo chceme, bol svojou nechutnou láskavosťou krásne paradoxný. O knihe som predtým ani len nepočula, no gratulujem k takémuto úžasnému počinu pánovi Kalfařovi, neviem nakoľko film stotožnil jeho dielo, no mňa úplne pohltil. Asi je to proste ten typ filmu, ktorý buď nenávidíte alebo milujete. U mňa vyhráva to druhé.