Ahsoka

Pri posledných dvoch epizódach som trochu menej v oblakoch ako pri prvých troch častiach. Rovnako ako pri E4 aj tu je tempo tiahlejšie, nálada je (možno až príliš?) sentimentálna, ale je samozrejme o to viac detailnejšia a hĺbkovo ladená. Túto epizódu považujem za veľmi podarený pokus ako za 60 minút zachytiť rozdiely v kultúre a mentalite dvoch národov. A Toranaga si ide svoje, je nekompromisne stále nad vecou, nedorozumenie s bažantom ho ale že vôbec nezaujímalo - to pobavilo.

Ja ako Pasažier vesmírnej lodi Avalon: najskôr som mala nádherný vesmírny sen, ale potom akoby som už začala pociťovať dĺžku hybernácie a trápili ma boľavé preležaniny. Nakoniec som sa zobudila do happyendu na planéte Homestead II. Ale aj tak som po prebudení zo 120-ročného spánku zmätená. Koniec cestovateľskej pasáže. Preklad: prvá polovica filmu ma úplne očarila a všetko som zožrala aj s navijákom, ale tá druhá ma odrovnala úplne opačným smerom, aj vizuálne, aj dejovo, aj logicky. Maximálne prehnaný, silený happyend. Už len chýbalo, aby zobudených pasažierov na konci uvítalo potomstvo, ktoré sa zrodilo a zostárlo, pokým všetci sladko spali. Dojem: rozpoltenosť.

Pekný, nenáročný a navyše poučný príbeh pre všetky generácie. Nie je to nič bombastické, ale poteší hlavne na duši. Oceňujem zobrazenie iných uhlov pohľadu rôznych postáv, čo bolo na jednu stranu dosť informačne obohacujúce, ale neviem si pomôcť, spôsob akým to bolo osadené, proste prásk do stredu filmu... za mňa trošku od veci. Tvorcovia do veľkej miery stavili hlavne na samotný príbeh a na obsadenie, ale nevidím pridanú hodnotu, čo sa hudby alebo umeleckého zážitku týka. Povedala by som, že niektoré momenty boli aj navyše a minutáž tak zbytočne natiahnutá.

Naozaj veľmi slušná prudko-pozerateľná marvelovka, ktorej samozrejme nechýba to, čo vyčítam tým ostatným (starý dobrý pátos), ale v tomto prípade v ukočírovanej stráviteľnej miere. Nachádzam tu viacej originality, menej superhrdinovských klišé a celkovo lepšiu a uveriteľnejšiu kombináciu reality a sci-fi. Bezpochyby však k tomuto filmovému výsledku v mnohom prispieva charizmatický pár Downey Jr. a Paltrow. Najväčší problém mám so záverečným súbojom na streche. Bolo to také nedotiahnuté, vyvstalo mi viacero otázok prečo, akoby už tvorcom došiel dych a nevymysleli nič lepšie. Pritom oveľa lepší finiš súboja podľa môjho skromného názoru by bola predchádzajúca scéna, kedy Iron man vylákal Stana (Iron Monger) do výšky a nechal ho zmraziť a padnúť na zem. Pekný paradox a vychytralosť. Ale čo už.

Výborné, originálne navyše poriadne autentické spracovanie kriminálneho činu nekriminálnym spôsobom. Film tak zodpovedá svojmu žánru a jeho názov je absolútne vystižný. Nie je podľa mňa adekvátne za tým hľadať kriminálku alebo detektívku, je to dráma ako vyšitá. Sandra Hüller exceluje a je dokonale nečítateľná, tým pádom plná prekvapení. Mladučký len 14-ročný Milo Machado Graner tiež neskrýva talent a podáva pôsobivý výkon. A ten svojský ne-hollywoodsky záver bol čerešnička.

Oceňujem scénu s vodopádmi, tá bola veľkolepá. Aj keď neznámy klonový agent vyzerá, že prežije snáď úplne všetko. Nesadla mi zaverečná pasáž, kedy Wolf nechal skupinku odísť a nikto z jeho mužov vôbec neprotestoval, že ich vedúci dôstojník nechce splniť pre Impérium dôležité rozkazy. Ale uvidíme, možno bude ešte nejaká dohra neskôr.

Tak pri tomto filme som sa premenila na jednu poriadne vypätú strunu, žiadna poloha na sedenie už nebola dosť dobrá, ako na tŕňoch, o tom potom. Silný, emocionálny príbeh s hĺbkou, ktorému typicky pre tento žáner a krajinu pôvodu nechýbala určitá dávka pátosu, patriotizmu a trápnych frajerských vtípkov, ale v tejto dávke by som sa ešte nad to dokázala povzniesť. Čo ma ale dostalo bol odfláknutý, prvoplánový, predvídateľný, klišé záver ako vystrihnutý z učebnice "Ako sa točí akčný vojnový trhák v dielni USA" a nalepený do koncovky tohto filmu. A vykreslenie talibáncov ako totálnych amatérov si tvorcovia tiež mohli odpustiť. Ale inak hodnotím ako veľmi dobré.

Síce príjemné znovu vidieť Rexa a jeho tím, no neviem sa premôcť, ale epizóda na mňa opäť pôsobila skôr výplňovito. Zaujala menšia odbočka k senátorke Chuchi, ale aj to nakoniec ostalo len ako slepá ulička. Dozvedeli sme sa, že Impérium ide po Omege - už zase. Ja som mala doteraz pocit, že Impérium, aneb najväčší nepriateľ, ide po nej a aj ostatných zbehlých klonoch stále a nie už zase. Očakávam spojenie s Rexom pravdepodobne až do konca seriálu, a možno by to bolo bývalo zaujímavejšie, keby sa tak stalo už aj skôr.

Tak podmanivá kamera (v tejto epizóde teda obzvlášť), že až po skončení epizódy si uvedomujem, že to tempo deja bolo trošku pomalšie a posun bol menší ako v predchádzajúcich častiach. Ale zato som si o to viac užívala každý moment a vôbec mi to nevadilo. Ak to nebude mať za následok, že v niektorej z najbližších častí ten dej naopak preletí. Epizóda zameraná skôr na rozvoj charakterov a vzájomných vzťahov. Vyzdvihnem aj postavu Jabušigeho, ktorá ma mimoriadne baví už od prvej epizódy a teším sa, čo ďalšie nám ponúkne.

Začiatok filmu nebol teda ničím mimoriadny, humorom zachádzajúci až niekde do trápnej sféry. Avšak odrazu taká evolúcia nastala, že z toho austrálopiteka sa minimálne po komediálnej stránke stal perfektný homo sapiens. Za mňa jednoznačne najlepšia komediálna scéna, akú som dlho predlho v moderných filmoch videla bolo vyťahovanie guľky, resp. ošetrovanie Maxovej ruky Annie. Po krimi stránke tiež veľmi dobré, aj keď ten vrchol nastal v scénke na moste, záverečných 15 minút už podľa mňa bola zbytočná a silená eskalácia príbehu.